Veľká noc je najvýznamnejším sviatkom kresťanského roka. Počas tohto obdobia si kresťania pripomínajú život Ježiša Krista - hlavne jeho umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie. Veľký piatok alebo Piatok utrpenia Pána (lat. Dies Passionis Domini) je v kresťanskom kalendári piatok pred Veľkou nocou (Paschou). Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. V rímskokatolíckej cirkvi je Piatok utrpenia Pána súčasťou Svätého týždňa a Veľkonočného tridua.
Termín veľkonočných sviatkov je premenlivý a začínajú sa poslednou pôstnou nedeľou. Máva prívlastok Kvetná a kresťanom pripomína Ježišov príchod do Jeruzalema. Ľudia ho vítali palmovými ratolesťami a pre to sa v tento deň svätia bahniatka.
Poďme sa pozrieť na zvyky a tradície, ktoré sa dodržiavajú na Veľký piatok.
Obrady v Kostole na Veľký Piatok
Cirkev na celom svete v tento deň neslúži sv. omšu, lebo ju slúži krvavým spôsobom na Golgote samotný Kristus. Konajú sa však obrady, ktoré majú tri časti: Liturgia slova, Poklona sv. krížu a obrad Eucharistie.
- Liturgia slova: Obrad začína príchodom kňaza a miništrantov k oltáru. Kňaz si pred oltárom kľakne a ľahne tvárou k zemi. Toto gesto, nazývané aj „prostrácia“ , symbolizuje nevýslovnú vďačnosť pozemského človeka Kristovi, za vykúpenie z otroctva hriechu a smrti. Následne kňaz s asistenciou vystúpi k oltáru a hneď prednesie modlitbu dňa. Nasledujú samotné čítania - prvé čítanie z knihy proroka Izaiáša, za ním bezprostredne Dávidov prorocký žalm. Po druhom čítaní, ktoré je z Nového zákona spevák spieva verš „Chvála ti a česť, Pane Ježišu“. Evanjelium je v týchto obradoch nahradené Pašiami, ktoré prednášajú aspoň traja muži (prípadne existujú aj zborové úpravy Pašií). Po Pašiach nasleduje homília (kázeň) a následne slávnostné modlitby veriacich. Celkovo ide o 10 prosebných formúl, ktoré prednáša kňaz.
- Poklona sv. krížu: Nasleduje poklona sv. krížu. Možno ju vykonať dvomi spôsobmi - so zahaleným, alebo odhaleným krížom. Kňaz intonuje „Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta“. Veriaci odpovedajú „Poďte, pokloňme sa“. Následne sú veriaci vyzvaní na súkromnú poklonu sv. krížu. S týmto skutkom sú spojené aj úplné odpustky.
- Obrad Eucharistie: Poslednou časťou obradov Piatku utrpenia Pána je obrad Eucharistie. Následne sa všetci modlia modlitbu Pána (Otče náš). Po ukončení prijímania a purifikácií liturgických nádob, nasleduje modlitba po prijímaní.
V Latinskej cirkvi je Piatok utrpenia Pána jedným z dvoch dní prísneho pôstu (spolu s Popolcovou stredou) a dňom zdržiavania sa mäsitého pokrmu. Každý pokrstený katolík je povinný zdržať sa konzumácie mäsa a mäsových výrobkov (len mäso teplokrvných zvierat), a to od dovŕšenia 14 roku života až do smrti. Jesť môže trikrát do dňa, z toho však len raz do sýta.
Na Veľký piatok sa v kostoloch na pobožnostiach spievajú pašie a prerozpráva sa príbeh o zatknutí Ježiša, jeho výsluchu, aj o súde či ukrižovaní.
Prečo nenávidím české veľkonočné tradície
Ľudové Zvyky a Poverové Predstavy
Práve na Veľký piatok bol Ježiš ukrižovaný, aj preto mnohí veria, že ide o magický deň. Na Veľký piatok bol Ježiš Kristus ukrižovaný. Tento deň je podľa ľudových povier magickým dňom. Práve na Veľký piatok sa mali otvárať hory, ktoré dávali svoje poklady na povrch.
- Chlapci sa na Veľký piatok chodili potápať do potoka a ústami chytali kamienky, ktoré hádzali ľavou rukou za hlavu. Po tomto rituáli ich nemali bolieť zuby.
- Na Veľký piatok, ľudia, ktorí trpeli chorobami a rôznymi neduhmi chodili sa zavčasu ráno umývať do potoka. Voda v potoku vraj mala zázračnú silu a pôsobila na rany.
- V Liptove a na Horehroní bolo zvykom klásť na hroby vajíčka, prípadne iné potraviny v súvislosti so sviatkom zomrelých.
- Podľa poverových predstáv sa na Veľký piatok stretávali strigy na sabat čarodejníc.
Na Veľký piatok sa však už nepracovalo, rodiny trávili čas spolu a postili sa. Pôst v tento deň bol oveľa prísnejší ako len „nejesť mäso“: stačil kúsok chleba a pohár vody. V kostoloch sa v tento deň spievajú pašie, kňaz je odetý v červenej ako odraz Ježišovho utrpenia. V evanjelických rodinách považovali Veľký piatok za najväčší sviatok roka. Doobeda šli do kostola na služby Božie a na spoveď. Dospelí nič nejedli, len pili vodu. Deťom, starým a chorým dali zjesť kašu alebo prívarok s uvareným vajíčkom.
Tak, ako na Zelený štvrtok, zavčas ráno utekali ľudia k vode poumývať sa, aby boli zdraví a svieži. V tento deň sa nesmel zakladať oheň, variť, piecť chlieb ani orať. Zbierala sa ranná rosa ako liek na choroby a vykopávali sa rozličné zeliny ako kostihoj, chren, alebo horec, ktoré sa dávali dobytku, lebo v tento deň sa vraj rany rýchlo hoja.
Pôstne Jedlá na Veľký Piatok
Dodržiaval sa úplný pôst a pripravovali sa pôstne jedlá, podobne ako na Zelený štvrtok so zámerom vplývať na úrodu. Počas tohto sviatku sa domácnostiach jedlo len veľmi striedmo. Často to boli len kaše, mliečne polievky, mrvance či rezance s makom. Konzumovali sa údené ryby, zemiaky a voda z kyslej kapusty.
Typické jedlá:
- Strukoviny
- Zemiakové šúľance s makom
- Údené ryby
- Zemiaky
- Voda z kyslej kapusty
V tabuľke sú zhrnuté hlavné pôstne jedlá, ktoré sa tradične konzumovali na Veľký piatok:
| Jedlo | Popis |
|---|---|
| Strukoviny | Hrach, fazuľa, šošovica - symbol skromnosti |
| Zemiakové šúľance s makom | Jednoduché jedlo z dostupných surovín |
| Údené ryby | Náhrada za mäso, ktoré bolo zakázané |
| Zemiaky | Základná potravina, často s varenou zeleninou |
| Voda z kyslej kapusty | Zdroj vitamínov a minerálov počas pôstu |
Záver
Veľký piatok je dňom hlbokého zamyslenia a pokory, ktorý spája náboženské obrady s ľudovými tradíciami. Dodržiavanie pôstu a zdržanlivosť v jedle sú spojené s pripomienkou utrpenia Ježiša Krista. Ľudové zvyky a poverové predstavy dodnes prežívajú a obohacujú tento deň o jedinečnú atmosféru.