Evanjelický kostol v Ipeľskom Sokolci: História a obnova

Veriaci v dcérocirkvi Ipeľský Sokolec, patriacej do cirkevného zboru Sazdice, mali v 4. nedeľu po Veľkej noci dvojnásobný dôvod na radosť.

V nedeľu 8. 5. 2022 sme navštívili malý kostolík v Ipeľskom Sokolci. Slávili tam 190. výročie Pamiatky posvätenia chrámu. Počtom členov maličká dcérocirkev dokázala s pomocou Božou za posledné roky veľké veci.

V ostatnom čase opravili zvony, elektoroinštláciu, opravili múry z vonku i zvnútra, vymaľovali, namontovali nové svietidlá, opravili lavice a v neposlednom rade upravili aj okolie kostola.

Veľkou pomocou boli finančné príspevky prijaté od Obecného úradu Ipeľský Sokolec, z Hoffnung fur Osteuropa, Bethlen Gábor Alapkezelő ZRT z Maďarska a od členov zboru.

Obnovený chrám posvätil brat biskup ZD Ján Hroboň. Zostrih zo služieb Božích si môžete pozrieť na našom YouTube.

Tradície a vplyvy

Vývoj tradícií a ich tvarovanie ovplyvnilo aj zloženie obyvateľstva Hontu, okrem iných predovÅ¡etkým: Slováci, MaÄari, Nemci, Rómovia. Mali svoje Å¡pecifiká, ktorými prispievali k formovaniu spoloÄnosti a jej tradícií.

Zdroj: archív autoraĽudovú architektúru môžeme zaradiÅ¥ k materiálnej forme ľudových tradícií. úbytok obyvateľstva, a jeho spôsob obživy. Na stavby sa používal materiál z miestnych zdrojov, alebo z blízkeho okolia, ktorý bol dostupný na prepravu i finanÄne.

V mestách, neskorÅ¡ie i na dedinách, sa používal kameň, ktorý sa zamurovával po okresaní alebo sa bez opracovania vyrovnával a spájal hlineným výmazom. Drevo naÄalej tvorilo konÅ¡trukciu povál a striech zakrývaných poväÄÅ¡ine slamou, trstinou, ÄadiÄom, a neskorÅ¡ie novodobejšími krytinami.

Remeslá a ich vplyv na výstavbu

Železo sa, ako jeden z dôležitých prvkov do stavebníctva, dostávalo postupne najmä v mestách a neskorÅ¡ie aj na vidieku. Tieto súÄasti vyrábali väÄÅ¡inou potulní Cigáni, ktorí sa kováÄskym remeslom zaoberali.

Od toho bol odvodený aj názov cigánske klince a o ich kvalite svedÄí aj ich doteraz uchovaná pevnosÅ¥ a tvar. KováÄski majstri mali podstatný podiel aj na výrobe náradia pre tesárov a murárov.

Zaiste to súviselo aj s rozdielnym postavenim niektorých lokalít. a 20. storoÄia kováÄi podieľali už na prácach pri stavbách domov a súvisiacich objektov. KováÄi boli spravidla obecnými zamestnancami, alebo si brali vyhňu do prenájmu, priÄom väÄÅ¡inou pochádzali z inej dediny.

KováÄska vyhňa sa spravidla nachádzala v centre dediny a rodina kováÄa sÄiastoÄne plnila i spoloÄenskú stránku života dediny. Gazdovia Äas pri Äakaní na zhotovenie donesenej „roboty“ využili na výmenu skúseností, spomienky Äi príbehy zo života.

Deti si Å¥ahaním mecha, alebo inými formami pomoci, mali možnosÅ¥ privyrobiÅ¥ nejaký halier, ale pobyt vo vyhni i okolí bol pre nich vzácny akÄný zážitok.

Okrem profesionálnych remeselníkov /obecní, urbárski…/ pôsobili aj samoukovia, ktorí v dedine mali svoje gazdovstvo a kováÄstvo robili len popri ňom.

V niektorých prípadoch mali aj samotní kováÄi vlastnú poľnohospodársku pôdu, ktorou si zlepÅ¡ovali nie vždy dobrú ekonomickú situáciu, ktorá sa nastupujúcou industrializáciou a združstevňovaním dedín Äoraz viac zhorÅ¡ovala.

KováÄski majstri sa zaÄali sÅ¥ahovaÅ¥ do družstevných dielní alebo v mestách do fabrík. Aj toto remeslo, ako jedno z mnohých, sa z vidieka vytrácalo.

Narúšala sa tým aj tradiÄná súÄinnosÅ¥ miestnych remeselníkov, pretože kováÄstvo súviselo i s tesárstvom, kolárstvom, stolárstvom, roľníctvom, murárstvom, povozníctvom.

Nemožno obísť ani sakrálne stavby s množstvom kovaných krížov, svietnikov, železných praktických a ozdobných artefaktov na kostoloch, kaplnkách a pod.

RTVS odvysiela v 4. nedeľu po Veľkej Noci (Cantate) Evanjelické služby Božie z Chrámu sv. Trojice v Prešove so začiatkom o 10.00 hod. Káže Peter Mihoč - biskup Východného dištriktu ECAV na Slovensku.

Služby Božie budú akcentovať dve témy: 160. výročie narodenia Kristíny Royovej a Deň matiek. Do programu sú zaradené príhovorné modlitby a dva videovstupy s piesňou a pozdravom k Nedeli matiek.

tags: #ecvanjelicky #kostol #ipelsky #sokolec