Dávky Sociálnej Pomoci a Vianočná Podpora na Slovensku

Sociálny systém na Slovensku prechádza podstatnou zmenou. Vláda schválila zákon o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Ide o jednu z kľúčových reforiem sociálnych služieb, ktorá mení spôsob, ako štát podporuje ľudí odkázaných na pomoc druhých. Zákon je míľnikom z plánu obnovy, preto ho má parlament schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní.

Zároveň sa zruší súčasný systém viacerých príspevkov (na opatrovanie, na sociálnu službu a pod.) a nahradí ho jeden nový príspevok viazaný na stupeň odkázanosti. To je podstatná zmena pre celý sociálny systém Slovenska. Pri najvyšších stupňoch bude možné príspevok využiť aj na neformálnu starostlivosť od rodiny. Cieľom je ukončiť dlhoročné spory medzi obcami a neverejnými poskytovateľmi o úhradu nákladov. Krajom má štát od roku 2027 zvýšiť podiel na dani z príjmov, aby dokázali nové povinnosti zvládnuť.

Zákon zavádza aj pracovníka dlhodobej starostlivosti, ktorý bude môcť robiť širší rozsah ošetrovateľských úkonov v teréne a zariadeniach. Všetky ošetrovateľské úkony týchto pracovníkov, opatrovateliek aj opatrovateľov majú byť hradené zo zdravotného poistenia.

Minister práce Erik Tomáš zdôrazňuje, že fázovanie je kompromis medzi náročnou finančnou situáciou štátu a požiadavkami plánu obnovy. Do sociálnych služieb má v roku 2027 pritiecť približne o 300 miliónov eur viac oproti dnešku, pričom reforma počíta aj so zdrojmi z plánu obnovy.

Odkázaná osoba má získať väčšiu slobodu rozhodovania a systém má byť adresnejší a transparentnejší. Isté je jedno: od roku 2027 sa starostlivosť o odkázaných ľudí na Slovensku výrazne zmení.

Rodiny s jedným rodičom si často nemôžu dovoliť ani základné veci ako oblečenie, kúrenie, jedlo. Práve vianočné obdobie je pre nich skutočne náročné. Je dôležité uvedomiť si, že tieto rodiny sa v danej situácii neocitli z vlastnej vôle.

Počas pandémie sa väčšine takýchto rodín už aj tak ťažká situácia ešte zhoršila. Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat je dnes na Slovensku ohrozená chudobou až polovica z takmer 168 tisíc domácností, ktoré tvorí jeden rodič s nezaopatreným dieťaťom či deťmi.

Dávky sociálneho poistenia či podpory posiela štát prostredníctvom Sociálnej poisťovne a úradov práce. Termín jednotlivých výplatných termínov sa preto môže líšiť. O tom, kedy sa vyplácajú dávky, rozhoduje aj inštitúcia, ktorá ich posiela. Kým dávky zo Sociálnej poisťovne sú spravidla zásluhové, pri tých z úradov práce ide skôr o systémové nastavenie štátu, ktoré má finančne pomôcť najmä rodičom pri narodení dieťaťa a starostlivosti o deti. Ide aj o príspevky na podporu zamestnanosti.

Dávky zo sociálneho poistenia sa vyplácajú buď na účet poistenca v banke, alebo v hotovosti prostredníctvom pošty na jeho adresu určenú v žiadosti o dávku. Nemocenské dávky ako je nemocenské, ošetrovné, materské, tehotenské, sú splatné do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca za predchádzajúci mesiac.

Dávka v nezamestnanosti býva vyplatená spravidla od 15. do 27. dňa v mesiaci. Peniaze sa spravidla posielajú okolo 15. Dávky vyplácané prostredníctvom pošty vypláca pošta okolo 20. Ak klient nemá bankový účet, dostáva dávku cez poštový poukaz rovnako zo Sociálnej poisťovne.

Všetky dávky v zozname sa vyplácajú spravidla od 13. do 15. Úrady práce majú všetky svoje výdavkové účty v Štátnej pokladnici. Dokopy ide o 46 účtov.

Zmeny vo vyplácaní dávok

Od začiatku tohto roka už na Slovensku nefunguje vyplácanie sociálnych dávok v dvoch termínoch do mesiaca, ktoré sa využívalo hlavne v okresoch na východe krajiny. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) SR zrušilo tento inštitút, ktorý mal obmedziť úžeru v rómskom etniku, kvôli jeho neefektívnosti a vysokej finančnej náročnosti. "V opodstatnených prípadoch sa úrady teraz viac zamerajú na využívanie osobitného príjemcu dávky," informuje hovorkyňa ÚPSVR Katarína Belická.

Dávky v hmotnej núdzi sa podľa nej odteraz budú vyplácať po celom Slovensku v jednom termíne vždy 18. v mesiaci. Osobitným príjemcom môže byť namiesto sociálne odkázaného napríklad obec, ktorá môže podľa vlastného uváženia poskytnúť dávku v podobe ošatenia, stravných lístkov, alebo ju vyplatiť v toľkých termínoch, ako sa rozhodne.

Novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi priniesla predsunutú valorizáciu súm pomoci v hmotnej núdzi. Dávky, ktoré sú na ňu naviazané, sa mali zvýšiť od 1. januára 2024, no zvyšujú sa od 1. októbra tohto roka. Cieľom je pomôcť adresne najodkázanejším skupinám obyvateľstva na zmiernenie nepriaznivých následkov rastúcej inflácie. Vo štvrtok (5. októbra) na to upozornilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.

Dávka v hmotnej núdzi, ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa a príspevok na bývanie sa zvýšili opatrením MPSVR o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi.

Valorizácia dôchodkových dávok, sociálneho dôchodku z dôvodu invalidity, rodičovského príspevku, úrazovej a pozostalostnej úrazovej renty v tomto roku nebudú považované za príjem na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi. Pri posudzovaní príjmu bude rozhodujúca výška dávky, ktorú mala osoba vlani, bez jej zvýšenia v tomto roku.

"Cieľom je zvýšiť disponibilný príjem domácnostiam, ktoré sú v hmotnej núdzi, a ktorých príjem by sa nezvýšil pomerne k zvýšeniu ich dávok. Predmetné opatrenie čiastočne zmierni následky vysokej inflácie, ktorá bola spôsobená aj vojnovým konfliktom na Ukrajine," uviedol rezort práce.

Vianočný príspevok pre dôchodcov

"Tento rok ma vláda potešila. Konečne si aj ja môžem prilepšiť na Vianoce," pochvaľuje si sedemdesiatnik Peter z Bratislavy, ktorý bude mať vďaka vianočnému príspevku vyšší dôchodok o viac ako 40 eur. Kým vlani sa do užšieho výberu penzistov s nárokom na tento príspevok nedostal, jeho dôchodok okolo 440 eur bol privysoký, teraz podmienky jeho priznania spĺňa.

Je na starobnom dôchodku, s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a neprevyšuje hranicu 446,60 eura. To je maximum, do ktorého tento rok Sociálna poisťovňa bude rozdávať príplatky. Aj keď Peter peniaze neplánuje minúť na seba, ale na darčeky pre vnučku, väčšina penzistov ich spotrebuje na bežné veci - či už na platenie účtov za energie a nájom, alebo potraviny.

Príspevky sa majú rozdávať ešte na budúci rok, a do roku 2012 rezort ministra práce a sociálnych vecí Jozefa Mihála chce zaviesť takzvaný minimálny dôchodok.

"Výška minimálneho dôchodku má byť nadviazaná na životné minimum, pričom v súčasnosti prehodnocujeme princíp jeho nastavenia.

Aktivačné práce a zmeny v legislatíve

Od 1. apríla začne platiť v oblasti aktivačných prác zásadná legislatívna zmena. Cieľom rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny je zlepšiť efektivitu a adresnosť pri používaní financií na aktivačné práce a zvýšiť motiváciu ľudí bez práce nájsť si zamestnanie. Od apríla 2023 nadobudne účinnosť novela zákona číslo 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Kľúčovou zmenou je vypustenie paragrafu 12 odsek 3, písmeno b, body 5 a 6 z predmetného zákona, čo bude v praxi znamenať ukončenie jedného zo spôsobov, akým štát vypláca aktivačný príspevok nezamestnaným za vykonávanie aktivačných prác.

Aktivačné prace boli zavedené ešte v roku 2004. Majú pomáhať nezamestnaným, aby si zachovali pracovné návyky, zvýšili svoju šancu uplatniť sa na trhu práce, alebo sa mohli jednoduchšie zaradiť do projektov úradov práce na zlepšenie zamestnateľnosti. Takéto práce majú spravidla podobu jednoduchých prác, ktoré vykonáva nezamestnaný pre obce, za čo mu je vyplácaný aktivačný príspevok.

„Spôsob, akým sú aktivačné príspevky upravené v legislatíve a fakt, že ich upravujú dva zákony, vytvára priestor pre vytvorenie začarovaného „paragrafového“ kruhu, ktorý má negatívny dopad na nezamestnaných aj na štátny rozpočet. Jednoducho povedané, nezamestnaní môžu dookola preskakovať medzi dvoma paragrafmi celé roky tak, že reálne zostávajú bez stabilného zamestnania, dostávajú však aktivačný príspevok. Po poradách s kolegami z úradov práce a aj na základe ich zistení z praxe sme sa rozhodli v tom urobiť poriadok, zlepšiť skutočnú pomoc pre nezamestnaných a podporovať ľudí v nachádzaní si stabilnej práce s pravidelným príjmom,“ vysvetľuje dôvody legislatívnej zmeny minister práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podmienky poskytovania pomoci v hmotnej núdzi

Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“). Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.

Ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima. Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme.

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem (napr. Od 01.09.2025, s cieľom motivovať členov domácnosti zamestnať sa a zotrvať v zamestnaní došlo k zmenám pri posudzovaní príjmu. Zvýhodnené započítavanie príjmov podľa bodov 1-3 sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (napr. štátnozamestnanecký alebo služobný pomer), ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025.

Sumy dávky a vyššie uvedených príspevkov platné k 31. decembru kalendárneho roka sa upravujú každoročne, k 1. januáru kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima. Sumy dávky a príspevkov ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlasuje v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31.

Znižovanie dávky v hmotnej núdzi

Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Pri opakovanom porušení povinností súvisiacich so sprostredkovaním vhodného zamestnania úradom sa dávka zníži za každého plnoletého člena domácnosti až na 3 kalendárne mesiace. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov člen domácnosti sa nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 zákona o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom (napr. Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý nedodržal liečebný režim, a to v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu.

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, za ktorého nebola splnená povinnosť doručiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní odo dňa začatia alebo skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti; to neplatí, ak tomuto členovi domácnosti nepatrí ochranný príspevok z dôvodu nesplnenia tejto povinnosti.

Ochranný a aktivačný príspevok

Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, napr. sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z.

Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce.

Poslanci NR SR schválili reformu financovania sociálnych služieb. Nový zákon zmení spôsob poskytovania príspevku na pomoc pri odkázanosti a prinesie nové pozície.

Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok definitívne schválili reformu financovania sociálnych služieb. Nový zákon o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby zmení spôsob poskytovania príspevku a zavedie novú pozíciu pracovníka dlhodobej starostlivosti. Právnu normu prerokovali poslanci v skrátenom legislatívnom konaní.

NR SR schválila reformu financovania sociálnych služieb utorok.

• Príspevok na pomoc dostane osoba podľa stupňa odkázanosti.
• Vznikne pozícia pracovníka dlhodobej starostlivosti na širší rozsah.
• VÚC sa zapojí do spolufinancovania zariadení pre seniorov.
• Zákon nadobudne postupnú účinnosť od januára 2026.

Za návrh hlasovalo 78 zo 144 prítomných zákonodarcov. Ostatní sa hlasovania zdržali.

Príspevky podľa stupňa odkázanosti

Príspevok na pomoc pri odkázanosti bude po novom dostávať priamo odkázaná osoba. Sama rozhodne o jeho využití, či už na úhradu výdavkov na neformálnu starostlivosť poskytovanú príbuznými v domácom prostredí alebo na formálnu, kde patria ambulantné a terénne formy sociálnych služieb poskytované inými pracovníkmi. Výška príspevku sa bude odvíjať od stupňa odkázanosti.

Pre piaty, najťažší stupeň odkázanosti na pomoc ide o sumu 1 010 eur, ak sa však v tomto stupni nachádza dieťa, tak sa príspevok navýši ešte o 200 eur. Štvrtý stupeň odkázanosti bude na úrovni 830 eur, v prípade dieťaťa sa príspevok rovnako navýši o 200 eur. Tretí stupeň bude v sume 600 eur, druhý stupeň 460 eur a prvý stupeň 230 eur. Zmenou je tiež to, že príspevok na pomoc pri odkázanosti môžu využiť až traja opatrovatelia, ktorí sa môžu striedať a popritom aj pracovať, a to bez ohľadu na výšku ich príjmu. V súčasnosti mohla využiť príspevok len jedna osoba.

Vznikne aj nová pracovná pozícia v podobe pracovníka dlhodobej starostlivosti, ktorý bude môcť vykonávať širší rozsah úkonov (celkovo 36) súvisiacich s ošetrovateľskou starostlivosťou. Všetky jeho ošetrovateľské úkony budú zároveň uhrádzané zo zdrojov verejného zdravotného poistenia.

Poslanci schválili aj viaceré pozmeňovacie návrhy z výborov. Od 1. júla 2026 sa vyššie územné celky (VÚC) zapoja do spolufinancovania neverejných pobytových zariadení pre seniorov a opatrovateľskej služby. Od roku 2027 preto dostanú naviac 0,7 % z podielových daní, ktoré budú musieť účelovo použiť na financovanie sociálnych služieb. Dovtedy má zvýšené náklady preplatiť ministerstvo práce.

Zmeny v podmienkach financovania

V prípade, že sa opatrovateľ sám stará o odkázanú osobu a domácnosť nemá vyšší príjem ako trojnásobok životného minima, bude môcť získať príplatok na využitie služieb ambulantného zariadenia. Zároveň sa ruší aj limit 80 hodín na mesiac na formálnu starostlivosť poskytovanú súbežne s neformálnou starostlivosťou.

Zariadenia sociálnych služieb, ktoré vzniknú po 30. júni 2026, no budú vo výstavbe alebo budú mať podanú žiadosť o povolenie novej stavby do 31. decembra 2025 a už investovali finančné prostriedky do projektovej dokumentácie, budú zaradené do koncepcie VÚC. Kapacity zariadenia, ktoré v súčasnosti existujú alebo tie, kde už prebiehali investičné zámery, musia byť zohľadnené ako miesta vo verejnom záujme v koncepcii VÚC minimálne do konca roka 2033.

Postupná účinnosť zákona

Zákon nadobudne účinnosť postupne, a to od 1. januára 2026, ďalej od 1. júla a 31. decembra budúceho roka. Dôvodom sú úpravy, pri ktorých poskytovatelia sociálnych služieb aj samosprávy potrebujú čas na realizáciu zmien.

Lepšie zostať doma

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš po schválení konštatoval, že reforma sa pripravovala dva roky a podporili ju všetci partneri v oblasti poskytovania sociálnych služieb, napríklad Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb, Úrad komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, Komora opatrovateliek Slovenska či Fórum pre osoby so zdravotným postihnutím.

„Táto reforma samozrejme nevyrieši všetky problémy v oblasti poskytovania sociálnych služieb, ale je základom pre novú etapu poskytovania týchto služieb. Je veľmi zásadnou zmenou, ktorá bude už len zveľaďovaná v ďalších rokoch,“ poznamenal Erik Tomáš.

Minister zdôraznil, že cieľom je podporovať opatrovanie odkázaných ľudí najmä v domácom prostredí. „Opatrovanie v domácom prostredí je naozaj najlepšie pre týchto ľudí, pretože sa každý cíti lepšie vo svojom prirodzenom prostredí.

Vianoce sú síce vo všeobecnosti vnímané ako príjemné obdobie, pre rodičov však často predstavujú veľkú finančnú záťaž. Nejde len o nákup darčekov či potravín na prípravu vianočného menu. Škrt cez rozpočet im môžu spraviť aj zavreté materské školy a zariadenia sociálnych služieb (jasle). Pokiaľ nemajú dostatok dovolenky, musia siahnuť po neplatenom voľne.

Ako však upozorňuje portál Startitup, vianočné prázdniny automaticky nemusia znamenať výpadok príjmu. Rodičia majú v tomto období nárok požiadať o pomoc Sociálnu poisťovňu. Tá poskytuje presne pre takéto prípady príspevok, na ktorý mnohí zabúdajú. Do rodinného rozpočtu vďaka nemu môže pribudnúť až takmer 50 eur denne.

Zabudnutý príspevok pre rodičov

„Poistenec, teda rodič, má nárok na ošetrovné, ak sa osobne a celodenne stará o dieťa v prípade, ak predškolské zariadenie bolo počas obdobia školských prázdnin uzatvorené rozhodnutím príslušných orgánov, napr. zriaďovateľom,“ vysvetľuje hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr. Výška ošetrovného predstavuje 55 percent denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

Pri výpočte sa zohľadňuje príjem z minulého kalendárneho roka, teda v tomto prípade z roka 2023. Pre tento rok platí maximálny možný vymeriavací základ na 85,74 eura na deň. Maximálna denná suma ošetrovného sa tak dokáže vyšplhať až na 47,16 eura na deň, pričom rodič môže dávku poberať po dobu 14 kalendárnych dní.

Nárok na ošetrovné majú všetci platcovia nemocenského poistenia. Na jeho získanie je potrebné vyplniť tlačivo „Žiadosť o ošetrovné z dôvodu uzavretia školy, predškolského zariadenia alebo zariadenia sociálnych služieb“. Tú musí najprv potvrdiť predškolské zariadenie, neskôr zamestnávateľ a až potom putuje do Sociálnej poisťovne.

Poslanci schválili reformu financovania sociálnych služieb. Príspevok na pomoc pri odkázanosti bude po novom dostávať priamo odkázaná osoba. Sama rozhodne o jeho využití, či už za starostlivosť zaplatí príbuzným alebo iným formálnym pracovníkom. Zmenou je tiež to, že príspevok na pomoc pri odkázanosti môžu využiť až traja opatrovatelia, ktorí sa môžu striedať a popritom aj pracovať, a to bez ohľadu na výšku ich príjmu. Vznikne aj nová pracovná pozícia v podobe pracovníka dlhodobej starostlivosti, ktorý bude môcť vykonávať širší rozsah úkonov (celkovo 36) súvisiacich s ošetrovateľskou starostlivosťou. Od 1. júla 2026 sa vyššie územné celky (VÚC) zapoja do spolufinancovania neverejných pobytových zariadení pre seniorov a opatrovateľskej služby. Od roku 2027 preto dostanú navyše 0,7 % z podielových daní, ktoré budú musieť účelovo použiť na financovanie sociálnych služieb. Nové zariadenia sociálnych služieb, ktoré sú vo výstavbe alebo majú podanú žiadosť o povolenie stavby do 31. decembra 2025 a už investovali do projektovej dokumentácie, budú zaradené do koncepcie VÚC. Zákon nadobudne účinnosť postupne, a to od 1. januára 2026, ďalej od 1. júla a 31. decembra budúceho roka.

Ilustračná fotografia.

tags: #davka #socialnej #vypomoci #na #vianoce