Presne pred týždňom sme mali sviatok sv. Blažeja. Poznáte jeho príbeh?
Na príhovor svätého Blažeja, biskupa a mučeníka, nech ťa Pán chráni od chorôb hrdla a od každej choroby, v mene Otca, i Syna i Ducha Svätého.
Pred pár rokmi mi jeden kňaz povedal, že keď bol malý chlapec, jeho brat sa začal dusiť kosťou. Vydesená mama nahlas volala o pomoc svätého Blažeja a hneď sa kosť uvoľnila. Chlapec bol v poriadku. Či chlapec bol skutočne v nebezpečenstve alebo nie, neviem, ale príbeh je podobný mnohým známym legendám o svätom Blažejovi: údajne kým bol vo väzení kvôli tomu, že sa odmietol zriecť svojej viery, zázračne uzdravil malého chlapca, ktorý sa dusil kosťou z ryby.
Avšak doteraz vieme veľmi málo o tomto ranokresťanskom mučeníkovi. Prvá zmienka, ktorú o ňom máme, je z lekárskych kníh dvorného lekára menom Aëtius Amidenus, z konca 5. storočia a začiatku 6. storočia, kde sa svätý Blažej spomína ako osoba, ktorá na žiadosť ošetrovala ľudí s uviaznutými predmetmi v hrdle.
Taktiež vieme, že Blažej bol biskupom v Sebaste v provincii Arménia a okolo roku 316 za vlády Liciniusa zomrel mučeníckou smrťou. Ale pokiaľ ide o ďalšie podrobnosti z jeho života, musíme sa spoliehať na tradície.
Údajne sa tento ranokresťanský mučeník narodil urodzeným a bohatým rodičom, ktorí mu poskytli kresťanské vzdelanie. V mladom veku sa stal lekárom a bol vysvätený za biskupa. Počas Liciniusovho prenasledovania (predtým bol spojencom Konštantínopolu), ktorý začal s prenasledovaním kresťanov, Blažej zažil volanie žiť ako pustovník v jaskyni za mestom. Bol známy ako liečiteľ chorých a ranených divých zvierat. Nakoniec ho objavili lovci, ktorí putovali vidiekom aby chytili zvieratá, ktoré potom využili na hry v amfiteátri.
Blažeja vzali ku Agricolausovi - správcovi Cappadocie a Malej Arménie - a hodili do väzenia.
Jedna legenda hovorí, že na ceste do väzenia Blažej prikázal vlkovi pustiť prasa, ktoré patrilo žene prosiacej o pomoc svätého biskupa. Neskôr žena priniesla sviečky do jeho cely, aby mal svetlo na čítanie Biblie. Hoci bol Agricolaus údajne ohromený Blažejovými zázrakmi, nezastavilo ho to aby trval na tom, že biskup sa musí zriecť svojej viery. Keď to neurobil, správca ho bil, mučil so železným hrebeňom (nástroj sa používal na česanie vlny) a zoťal mu hlavu.
Ako ukazujú rukopisy Aëtiusa Amidenusa, od 6. storočia sa na Východe modlieva príhovor ku sv. Blažejovi v súvislosti s chorobami hrdla. Od 9. storočia bol svätec uctievaný aj v Európe a stal sa jedným z najznámejších svätcov v stredoveku.
Bol uctievaný ako jeden zo „Štrnástich svätých pomocníkov“ (patria sem aj sv. Krištof, sv. Erazmus, sv. Dionýz z Paríža, sv. Barbora, sv. Katarína z Alexandrie a sv. Egídius).
Po sv. Blažejovi pomenovali kostoly a zasvätili mu oltáre. Hovorí sa, že Pápež Lev IV. v roku 855 daroval pozostatky sv. Blažeja vojvodovi Wolfenusovi z Rheinau, z Nemecka. Ten si ich priviezol z Ríma domov. Ostatné relikvie sv. Blažeja poslali do Braunschweig v Nemecku, ako aj do Paríža.
V roku 971 sa v súčasnom Dubrovníku sv. Blažej údajne zjavoval mestským obyvateľom, aby ich varoval pred blížiacom sa útoku Benátčanov. Odvtedy sa považuje za patróna Dubrovníka. Socha svätca stojí nad vstupnou bránou do mesta a katedrála umožňuje prehliadku Blažejových relikvií.
Časom sa rozvinul zvyk požehnávať hrdlá veriacim. Kňazi držia dve úzke dlhé sviece - požehnáva sa deň pred Hromnicami (2. február) - nad hlavou alebo hrdlom, na príhovor sv. Blažeja proti chorobám hrdla a tela.
Požehnávať chorých je prastarý cirkevný zvyk zakorenený v službe Krista a jeho apoštolov. Podľa Pastoračnej starostlivosti o chorých: Obrady pomazania a posledného prijímania Eucharistie, každoročné požehnanie hrdiel je tradičným znakom v boji proti chorobe v živote kresťana. Požehnanie sa bežne udeľuje počas sv. omše alebo počas oslavy Božieho Slova 3. februára, na spomienku sv. Blažeja po Hromniciach, po sviatku Uvedenia Pána.
Hoci ochorenia hrdla sú hlavným dôvodom, prečo je na Západe vzývaný svätý Blažej, taktiež sa považuje za ochrancu proti divým zvieratám, ochrancu miest a veterinárov, česačov vlny a vlnárskeho priemyslu. Jeho sviatok sa vo Východnej cirkvi oslavuje 11. februára.
Svätý Blažej bol lekár a biskup, žil vo 4. storočí v Arménsku. Pri prenasledovaní kresťanov za cisára Licínia sa najskôr ukryl do jaskyne v horách. Neskôr ho ktosi udal a uväznili ho. Prichádzali za ním chorí a on sa nad nimi modlil. Niektorí sa zázračne uzdravili. Spomína sa aj syn istej vdovy, ktorý sa takmer udusil rybacou kosťou zaseknutou v hrdle. Pri návšteve biskupa jeho problém náhle zmizol. Určite sa toho stalo aj viac, ale do pamäti ľudu sa dostal práve tento skutok a od neho sa odvíja stáročný symbol požehnávania hrdla. Od 16. storočia kňazi vysluhujú svätoblažejské požehnanie na jeho príhovor. Veriacim ho vysluhujú zvyčajne individuálne, čo si vyžaduje obojstrannú trpezlivosť zo strany kňaza i veriacich. Spolu s Cirkvou veríme, že sv. Blažej nám vyprosuje špeciálne milosti, predovšetkým zvýšenú ochranu od chorôb hrdla, ba aj od bolestí zubov.Taktiež potrebujeme pomáhajúcu milosť, aby sme si v dnešnom blahobyte a prijímaní toho, čo nám mnohorako poskytuje, vrátane chutného jedla, neublížili a nespôsobili si nejaký druh „udusenia sa“. Toto požehnanie má teda prispievať k prevencii ochrany nášho zdravia, ako aj k čnosti miernosti.
Na Hromnice požehnané sviece symbolizujú ducha obety, ktorá má ako svieca posvietiť iným i nám samým na cestu. Cirkev nás tým vedie k nadobúdaniu rovnováhy, aby sme nežili iba pre svet a slovami sv. Pavla neboli iba „telesnými“ ľuďmi, ale rozvíjali aj svoj duchovný rozmer. Nejde o nijaký extrém, lebo kresťanstvu neprináležia iba témy o bolesti a utrpení. Život vo viere je o vyváženosti a radosti zo vzťahu s Bohom. Jeho zámerom je skultivovať rôznorodé prejavy života aj za pomoci čnosti miernosti. Nech požehnanie na sviatok sv. Blažeja posilňuje našu vieru a zdravie.
Modlitba z knihy Požehnanie hrdiel:
“Na príhovor svätého Blažeja, biskupa a mučeníka, nech ťa Pán chráni od chorôb hrdla a od každej choroby, v mene Otca, i Syna i Ducha Svätého.”