Pápež Lev XIII. vo svojej Encyklike Annum Sacrum uvádza, že keď bola Cirkev v rannom období zohnutá pod jarmom cisárov, mladý cisár uzrel na nebi Kríž, ktorý sa neočakávane stal šťastným znamením a príčinou skvelého Víťazstva, ktoré čoskoro nasledovalo.
Dnes sa nášmu zraku ponúka iné požehnané nebeské znamenie - Najsvätejšie Srdce Ježišovo, s Krížom vztýčeným na jeho vrchole, žiariace oslnivým jasom uprostred plameňov lásky. Do tohoto Svätého Srdca treba vložiť všetku našu nádej.
Kopijou otvorené Srdce Ježišovo, Brána do neba! Svätý Augustín hovorí: „Vchod je otvorený: Kristus je Brána (pozn.: Jn 10, 9). Aj pre teba sa otvoril, keď Jeho bok otvorila kopija. Pamätaj, čo z neho vyšlo; potom uváž, kade môžeš vojsť. Z boku Pána, ktorý visel a zomrel na kríži, vyšla krv a voda, keď ho otvorila kopija.
Najsvätejšie Srdce, to je UKRIŽOVANÝ Kristus, s kopijou prebodnutým bokom, z ktorého vyteká krv a voda (porov. Jn 19, 34), veď »z neho pramenia aj sviatosti Cirkvi.
Pri rozjímaní nad Ježišovými ranami sa náš pohľad obracia na jeho Najsvätejšie Srdce, v ktorom sa v najvyššej miere prejavuje Božia láska.
Symbolika Kristovho Srdca a rán
Výraz „Kristovo Srdce“, chápaný vo svetle Svätého písma, označuje samotné tajomstvo Krista, celú jeho bytosť, jeho osobu, chápanú v jej najvnútornejšom a najpodstatnejšom jadre: je to Boží Syn, nestvorená múdrosť; nekonečná láska, princíp spásy a posvätenia pre celé ľudstvo.
Ako to často pripomínajú rímski veľkňazi, úcta ku Kristovmu Srdcu má pevný základ vo Svätom písme. Ježiš, ktorý je jedno s Otcom (porov. Jn 10, 30), vyzýva svojich učeníkov, aby žili s ním v dôvernom spoločenstve, aby prijímali jeho osobu a jeho slovo ako normu chovania a zjavuje im seba samého ako učiteľa s „tichým a pokorným srdcom“ (Mt 11, 29).
Možno určitým spôsobom povedať, že úcta ku Kristovmu Srdcu je kultovými termínmi tlmočený pohľad, ktorý podľa prorockého a evanjeliového slova všetky kresťanské generácie upierajú na toho, ktorý bol prebodnutý (porov. Jn 19, 37; Zach 12, 10), čiže na Kristov bok, prebodnutý kopijou, z ktorého vytryskla krv a voda (porov. Jn 19, 34).
Jánov text, ktorý rozpráva o ukázaní Kristových rúk a jeho boku učeníkom (porov. Jn 20, 20) a jeho výzva Tomášovi, aby vystrel svoju ruku a vložil ju do jeho boku (porov. Jn 20, 27), sú výzvou preniknúť do tajomstva Božej lásky.
Tieto texty i ďalšie, ktoré predstavujú Krista ako veľkonočného víťazného i keď obetovaného Baránka (porov. Zjv 5, 6), boli predmetom trvalého uvažovania zo strany cirkevných otcov, ktorí v nich objavovali náukové bohatstvo a neraz vyzývali veriacich, aby prenikali do Kristovho tajomstva otvorenou bránou jeho boku.
Úcta k Božskému Srdcu v histórii Cirkvi
V stredoveku bolo obdobie zvlášť priaznivé pre rozvoj úcty k Spasiteľovmu Srdcu. V epoche novoveku kult Spasiteľovho Srdca zaznamenal nový rozvoj. V čase, v ktorom jansenizmus zdôrazňoval prísnosť Božej spravodlivosti, úcta ku Kristovmu Srdcu znamenala účinný protiliek, ktorý vzbudzoval vo veriacich lásku k Bohu a dôveru v jeho nekonečné milosrdenstvo, ktorého je Kristovo Srdce zárukou a symbolom.
Svätý František Saleský (+1622), ktorý prijal ako normu života a apoštolátu základný postoj Kristovho Srdca, čiže pokoru a vľúdnosť (porov. Mt 11, 29), bol horlivým šíriteľom tejto úcty.
- Litánie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, schválené r.
- pobožnosť deviatich prvých piatkov mesiaca, ktorá má svoj pôvod vo veľkom prísľube, ktoré dal Pán Ježiš svätej Margite Márii Alacoque.
V období, keď sviatostné prijímanie bolo u veriacich veľmi zriedkavé, prax deviatich prvých piatkov mesiaca prispela významne k obnoveniu horlivosti v pristupovaní k sviatostiam pokánia a Eucharistie. V našom čase pobožnosť prvých piatkov mesiaca, ak sa praktizuje spôsobom pastoračne korektným, môže ešte prinášať bezpochyby hojné duchovné ovocie.
Úcta k Božskému Srdcu tvorí veľký historický prejav zbožnosti Cirkvi k Ježišovi Kristovi, svojmu Ženíchovi a Pánovi; táto úcta vyžaduje základný postoj obrátenia a odčinenia, lásky a vďačnosti, apoštolského úsilia a zasvätenia sa Kristovi a jeho spásonosnému dielu.
Ľudová zbožnosť sa prikláňa k stotožneniu úcty s jej ikonografickým predstavovaním. V našom čase vidno priaznivé smerovanie zobrazovania Najsvätejšieho Srdca vychádzajúc z momentu ukrižovania, ktoré primerane predstavuje veľkú lásku Kristovu.
V nasledujúci deň po slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho Cirkev slávi spomienku na Nepoškvrnené Srdce Panny Márie. Susedstvo dvoch takýchto slávení je už samo osebe liturgickým znakom ich úzkej spojitosti: tajomstvo Spasiteľovho Srdca sa premieta a zrkadlí v Srdci jeho Matky, ktorá je aj jeho spoločníčkou a učeníčkou.
Úcta k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie sa veľmi rozšírila po zjaveniach Panny Márie vo Fatime r. 1917. Na 25. výročie týchto zjavení, r. 1942, Pius XII. zasvätil Cirkev a ľudské pokolenie Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, a r. 1944 rozšíril túto slávnosť na celú Cirkev.
Význam kultu Najsvätejšieho Srdca Ježišovho
Ani sa nedajú spočítať nebeské milosti, ktoré kult preukazovaný Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu vniesol do duší veriacich; milosti očisty, nadpozemskej útechy, ako aj povzbudenie k získaniu každého druhu čností.
Vďaka tomuto daru nevýslovnej hodnoty môže Cirkev účinne preukazovať vrúcnu lásku, ktorú má k svojmu Božskému Zakladateľovi, a širokou mierou odpovedať na pozvanie, ktoré zachytáva sv. evanjelista Ján ako obrátenie sa na samého Ježiša Krista: «V posledný, veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody“» (Jn 7, 37-38).
Ježišovým poslucháčom nebolo zaiste ťažké pochopiť v týchto jeho slovách - ktoré obsahovali v sebe prisľúbenie prameňa „živej vody“, ktorý mal vytrysknúť z jeho hrude -, jasný odkaz na proroctvá, s ktorými proroci Izaiáš, Ezechiel a Zachariáš predpovedali príchod Mesiášskeho kráľovstva, ako aj na onú skalu, ktorá - udretá Mojžišovou palicou - vylievala vody v hojnosti. (Porov. 1 Kor 10, 4; Nm 20, 11).
Božia láska má v skutočnosti svoj hlavný zdroj v Duchu Svätom, ktorý je Láskou osobnou aj Otca, aj Syna, v lone najvznešenejšej Trojice.
Tento veľmi úzky vzťah, ktorý je podľa slov Svätého písma medzi láskou, ktorá má horieť v srdciach kresťanov a Duchom Svätým, ktorý sám v sebe je Láska, nám podivuhodne dáva najavo, ctihodní bratia, hlboký ráz úcty, ktorú máme prejavovať Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
Napriek tomu, že Cirkev mala vždy v hlbokej pozornosti kult Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorý mnohorakým spôsobom pramení a rastie v prostredí kresťanského ľudu, predsa nezabúda takisto otvorene brániť tento kult proti útokom naturalizmu a sentimentalizmu.
Nuž teda, ctihodní bratia, otcovské napomenutie, ktoré My, povolaný Božím rozhodnutím byť strážcom a správcom pokladu viery a zbožnosti, ktorý Božský Vykupiteľ zveril svojej Cirkvi, cítime povinnosť obrátiť sa na všetkých tých Našich synov, ktorí - napriek tomu, že kult Najsvätejšieho Srdca Ježišovho víťaziac nad chybami a ľudským indiferentizmom a prenikajúc mystické Telo Spasiteľa - majú voči tomuto kultu výhrady a domnievajú sa, že nie je v súlade, ba je priam škodlivý, vo vzťahu k nevyhnutným duchovným potrebám Cirkvi a ľudstva v súčasnosti.
Iní zas pokladajú tento kult za priťažujúci a nijak alebo len trochu osožný pre bojovníkov Božieho kráľovstva. Okrem toho sú aj takí, ktorým sa zdá - namiesto toho, aby rozpoznali v tomto kulte účinný prostriedok pre dielo obnovy a rozvoja kresťanských mravov, tak v osobnom ako aj v rodinnom živote - že v tejto forme úcty je ľudský rozum príliš ovplyvnený nežnými myšlienkami a citmi, čím je vhodnejší skôr pre ženy, než pre vzdelané osoby.
Sú taktiež iní, ktorí chápu tento kult ako príliš zviazaný so skutkami pokánia, zadosťučinenia a takých čností, ktoré sú skôr „pasívne“, lebo zabraňujú zviditeľniť vonkajšie ovocie.
Ako nevidieť, ctihodní bratia, očividný protiklad medzi podobnými mienkami a verejnými svedectvami úcty v kulte voči Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, ktoré boli preukazované Našimi Predchodcami na tejto katedre pravdy? Prečo odsudzovať ako zbytočné alebo menej hodiace sa pre súčasnú epochu tú formu zbožnosti, ktorú Náš Predchodca, nezabudnuteľnej pamäti Lev XIII., neváhal definovať slovami: „náboženská prax najchvályhodnejšia“, a ktorú označil ako liek na všetky tie zlá, individuálne i sociálne, ktoré aj dnes a nepochybne v širšej a akútnejšej miere sužujú ľudstvo? „Táto zbožnosť, ktorú všetkým odporúčame“ - ako On zdôrazňuje - „bude užitočná pre všetkých.“
Okrem toho dodal tieto výstražné napomenutia a povzbudenia, ktoré výrazne pozývajú k úcte voči Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu: „Zoči-voči hrozbám veľkých pohrôm, ktoré už oddávna narastajú, je urgentné, aby sme sa s úpenlivou prosbou utiekali o pomoc k tomu, ktorý je jediný, čo má moc, aby tie pohromy oddialil. A kto iný ním môže byť, ak nie Ježiš Kristus, Jednorodený Boh?
Nám potom, nie zaiste menej ako Našim Predchodcom, sa táto vznešená pravda javí ako evidentná a vhodná na schválenie; a keď začíname Náš Pontifikát, v kontemplácii šťastného a čoskoro víťazného vzrastu Kultu k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v kresťanskom ľude, cítime, že Náš duch je plný radosti a tešíme sa nespočítateľnému ovociu spásy, ktoré sa vďaka tomuto kultu rozšíri do celej Cirkvi.
Toľké ovocie - v týchto dlhých rokoch Nášho Pontifikátu plných pohrôm a úzkostí, ale tiež plných nevýslovnej útechy - sa neumenšovalo ani počtom, ani kvalitou, ani krásou, ba práveže pomerne dosť vzrástlo. Naozaj, vznikli mnohé šťastné diela s cieľom napomôcť stále väčšie rozvinutie tejto úcty: združenia osvety, zbožnosti a dobročinnosti; publikácie historického, asketického alebo mystického charakteru týkajúce sa tohto cieľa; zbožné cvičenia kajúcnosti; a obzvlášť považujeme za vhodné zmieniť sa o prejavoch vrúcnej zbožnosti podnecovanej Spoločenstvom „Apoštolátu modlitby“, vďaka horlivosti ktorého sa hlavne rodiny, inštitúty a neraz i celé národy zasvätili Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
Preto pohnutý videním množstva spásnej vody, - ktorá rozlieva nebeskú nadprirodzenú lásku, čo prúdi zo Svätého Srdca nášho Vykupiteľa, nie bez inšpirácie a bez účinku Ducha Svätého, a vylieva sa na nespočítateľné deti katolíckej Cirkvi - nemôžeme sa zdržať od toho, ctihodní bratia, aby sme sa na vás neobrátili s otcovským pozvaním zjednotiť sa so Mnou spustením hymnu najvyššej chvály a najvrúcnejšieho úkonu vďaky Bohu, darcovi každého dobra, volajúc s Apoštolom: „Tomu, ktorý mocou, čo v nás pôsobí, je schopný okrem tohto všetkého urobiť oveľa viac, ako prosíme alebo chápeme, tomu sláva v Cirkvi a v Kristovi Ježišovi po všetky pokolenia na veky vekov. Amen“ (Ef 3, 20-21).
Ale My po tom, čo sme vzdali Najvyššiemu povinné vďaky, túžime touto Encyklikou nabádať vás a všetkých milovaných synov Cirkvi k pozornému uvažovaniu nad tými doktrinálnymi princípmi obsiahnutými vo svätom Písme, v spisoch svätých Otcov a teológov, na ktorých, ako na pevných základoch, sa opiera Kult k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
S cieľom ponúknuť dušiam veriacich pastvu spásonosných rozjímaní, vďaka ktorým možno ľahšie obsiahnuť náplň tohto kultu a získať hojnejšie ovocie, My sa pozastavujeme predovšetkým nad tými stránkami Starého a Nového zákona, ktoré obsahujú zjavenie a opis nekonečnej lásky Božej k ľudskému rodu, ktorej vznešenú veľkosť nikdy nemôžeme úplne preskúmať. Potom poukážeme na komentár, ktorý nám zanechali Otcovia a Učitelia Cirkvi. Napokon ozrejmíme úzky vzťah, ktorý prebieha medzi formami úcty, ktorá je vzdávaná voči Srdcu Božského Vykupiteľa a uctievaním, ktoré ľudia preukazovali láske, ktorú On a ostatné Osoby Najsvätejšej Trojice prechovávajú voči celému ľudskému pokoleniu. Máme v úcte skutočnosť, že vo svete nášho času sa vyskytujú takéto bludy a falošné náuky, ktoré majú za cieľ vymazať zo sŕdc ľudí tú spásonosnú Lásku, a ktoré sa - ako sa zdá - usilujú o nič iné, než aby zničili a zotreli tie dobrá, ktoré vzišli z toho Božského prameňa.
Na kríži nás Ježiš učí, že človek sa nerealizuje v moci, ale v dôvernej otvorenosti voči druhým, aj keď sú nepriateľskí a nepriatelia. Spása sa nenachádza v autonómii, ale v pokornom uznaní vlastnej potreby a v schopnosti ju slobodne vyjadriť. Naplnenie našej ľudskosti v Božom pláne nie je aktom sily, ale gestom dôvery. Ježiš nezachraňuje dramatickým zvratom, ale tým, že žiada o niečo, čo si sám nemôže dať. A práve tu sa otvárajú dvere k pravej nádeji: ak sa aj Boží Syn rozhodol nebyť sebestačný, potom aj náš smäd - po láske, po zmysle, po spravodlivosti - je znakom nie zlyhania, ale pravdy.
Túto pravdu, zdanlivo takú jednoduchú, je ťažké prijať. Žijeme v dobe, ktorá odmeňuje sebestačnosť, efektivitu, výkon. A predsa nám evanjelium ukazuje, že miera našej ľudskosti nie je daná tým, čo dokážeme dosiahnuť, ale našou schopnosťou nechať sa milovať a v prípade potreby aj pomáhať.
Ježiš nás zachraňuje tým, že nám ukazuje, že prosiť nie je nehodné, ale oslobodzujúce. Je to cesta von zo skrytosti hriechu, aby sme sa opäť dostali do priestoru spoločenstva. Hriech od počiatku plodí hanbu.
Ježiša nepohoršuje naša krehkosť. Dobre vie, že žiadne priateľstvo nie je imúnne voči riziku zrady. Ale Ježiš naďalej dôveruje. Naďalej sedí pri stole so svojimi nasledovníkmi. Nevzdáva sa lámania chleba, ani pre tých, ktorí ho zradia.
Na kríži Ježiš slobodne vyslovil „áno“, ktoré zbavilo smrť jej moci - smrť, ktorá sa stále šíri všade, kde naše ruky križujú a naše srdcia zostávajú uväznené strachom a nedôverou. Na kríži zvíťazila dôvera; rovnako aj láska, ktorá vidí, čo ešte len príde; a odpustenie zvíťazilo. Mária tam bola, zjednotená so svojím Synom. V dnešnej dobe sme ako Mária, kedykoľvek neutekáme, kedykoľvek si osvojíme Ježišovo „áno“.
Svätý Otec František pripomína, že diabol je zlo, nie je to hmla. Nie je to niečo rozptýlené, je to osoba. So Satanom sa nediskutuje. Ak začneš so Satanom diskutovať, si stratený. Používa vyberané spôsoby voči nám, voči nám kňazom, voči nám biskupom.
Miluj našu Máriu a ona ti vyprosí hojnú milosť, aby si zvíťazil vo svojom každodennom zápase. A diabol nezíska nič tými zlými náklonnosťami, ktoré sa snaží v tebe neprestajne podnecovať a rozsievať, a tak pohltiť vo svojej zapáchajúcej hnilobe veľké ideály, povznášajúce príkazy, ktoré ti vložil do srdca sám Kristus. (sv. Pio)
Sedembolestná Panna Mária, ty sláva nášho národa, ty radosť nášho ľudu, s dôverou sa vinieme k tebe, k tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu, a s tebou velebíme nášho nebeského Otca. On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna, ktorý nás vykúpil svojím krížom a zmŕtvychvstaním. S tebou, Mária, velebíme nášho Nebeského Otca.
Preblahoslavená Panna, teba nám dal tvoj milovaný Syn za Matku, keď si stála pri jeho kríži a mala účasť na jeho vykupiteľskom utrpení. Ty poznáš všetky naše úzkosti a bôle, ty poznáš aj lásku nášho ľudu k tebe. Ako si nás chránila v minulých stáročiach vo viere a v oddanosti Cirkvi, buď nám mocnou ochranou a pomáhaj aj teraz. Chráň nás pred hriechom, pred bludnými náukami a konzumným spôsobom života a upevňuj našu vernosť Kristovi. S tebou Mária, velebíme tvojho Syna a nášho Pána Ježiša Krista.
Verní odkazu našich vierozvestov svätého Cyrila a Metoda, ktorí ťa osobitne uctievali, chceme si zachovať dedičstvo našich otcov. Pomáhaj nám, Matka Cirkvi, aby sme si zachovali neporušenú vieru a oddanosť svätej Cirkvi a jej viditeľnej hlave pápežovi, námestníkovi tvojho Syna tu na zemi. Mária, svätyňa a nevesta Ducha Svätého, pros za náš ľud, aby sa svetlom a silou Božieho Ducha čím skôr uskutočnila jednota kresťanov v jednej Kristovej Cirkvi. S tebou, Mária, velebíme Ducha Svätého, tvorcu jednoty. Matka Sedembolestná, chráň našu mládež, nádej Cirkvi a národa, pred hriechom a každým zlom a pomáhaj jej, aby rástla pod tvojou ochranou v múdrosti a milosti a aby jej bol Kristus cestou, pravdou a životom. Sedembolestná Panna Mária, oroduj za nás. Chráň našu vlasť od všetkého zla a pomáhaj jej predstaviteľom, aby spravovali Slovensko v zhode s Božou vôľou, v pravde, spravodlivosti a láske. Sedembolestná Panna Mária, oroduj za nás. Blahoslavená Panna Mária, Matka bolestná, ty Matka milosti, ty nádej sveta, ty patrónka naša, vypočuj nás, svoje deti, ktoré volajú k tebe.
Povzbudzujem vás, aby ste nerobili rozdiely medzi tými, ktorí pomáhajú, a tými, ktorým sa pomáha, medzi tými, ktorí dávajú, a tými, ktorí prijímajú , medzi tými, ktorí sa prezentujú ako chudobní, a tými, ktorí cítia potrebu ponúknuť čas, zručnosti a pomoc. Sme Cirkev Pána, Cirkev chudobných, všetci vzácni, všetci účastníci, každý nositeľ jedinečného Božieho slova. Každý z nás je darom pre ostatných. Zbúrajme múry. Ďakujem tým, ktorí pracujú v každom kresťanskom spoločenstve, aby uľahčili stretnutia medzi ľuďmi, ktorí sú rôzni pôvodom, svojou ekonomickou, psychologickou a emocionálnou situáciou. Nech nás Duch Svätý vedie a nech nám dá silu svedčiť o tvojej láske.
| Téma | Popis |
|---|---|
| Najsvätejšie Srdce Ježišovo | Symbol Božej lásky a milosrdenstva. |
| Ježišove rany | Dôkaz obete a spásy. |
| Úcta k Panne Márii | Spolupôsobenie na diele spásy. |