Práve vďaka nim sme stále prepojení so svojimi predkami a ctíme si, čo tu pre nás zanechali. Najmä s týmto obdobím sa ich spája neúrekom. Od veštenia lásky, počasia, úrody, až po koledovanie nám prinášajú množstvo zaujímavostí, ktoré by ste mali vyskúšať aj so svojimi deťmi. Každá mama by mala svojim deťom o tomto období čo najviac hovoriť a mali by poznať naše zvyky, ktoré sa u nás dodržiavajú.
Stridžie dni a ich magická moc
Veľa tradícií sa spájalo so zimným slnovratom, ktorý mal údajne magickú moc. Počas tohto obdobia v roku sa združovala silná energia, ktoré mohla ovplyvniť života. Preto vtedy naši predkovia praktizovali rôzne úkony, ktoré im mali v budúcom roku priniesť dostatok šťastia.
Keďže sa vtedy aj veľa veštilo, nazývali ich tiež „stridžie dni“. Toto obdobie sa začínalo v novembri na Katarínu a končilo sa 6. decembra sviatkom svätého Mikuláša.
25. november: Katarína
Od osláv Kataríny na nás až do Vianoc čaká veľa krásnych zvyklostí. Už v prvý deň tohto nezvyčajného obdobia by sme mali zbystriť pozornosť a sledovať aj tieto zaujímavosti:
- Počasie na Katarínu nám predpovedalo, aké budeme mať sviatky. Pokiaľ bolo všade blato a sucho, v tom prípade budeme mať Vianoce na snehu. Ak už na konci novembra bude bohatá snehová nádielka, počas sviatkov sa jej už nedočkáme.
- Naši predkovia počas viacerých sviatkov verili, že ak ku ním do domácnosti príde ako prvá žena, tak im to prinesie smolu. Keby prišla na návštevu najprv nejaká susedka, tak by to pre gazdinú znamenalo smolu v kuchyni. Počas nasledujúcich mesiacov by vraj rozbila veľa riadu a zničila veľa hrncov.
- Počas Kataríny bola jedna z posledných zábav pred sviatkami. Potom už začal advent, počas ktorého mali spomaliť a nemohli tancovať či spievať. Zároveň sa táto noc spájala s rôznymi lapajstvami, keď najmä mládenci robievali svojim susedom zle a vystreľovali si z nich.
- Pokiaľ sa však ako prvý do domácnosti dostavil muž, znamenalo to pre rodinu veľké šťastie. Jeho návšteva totiž vyhnala z domu všetky zlé sily. Naši predkovia si však nemohli návštevy vopred plánovať a dohodnúť. Vždy museli čakať, aký odkaz im prinesie ich osud.
- Na severe najmä v oblasti Oravy chodievali mladí chlapci prezlečení za ženy po domoch a takto tancovali spolu s gazdinami a ich dcérami. Často im tam hrali na husliach a spievali. Za odmenu potom dostali nejakú dobrotu.
- Mladé dievčatá šli v tento deň nalámať prútiky alebo tenké konáriky z kríkov a stromov, ktoré kvitli na jar. Potom ich označili a dali do vázy. Ten, ktorý vykvitol do Vianoc, znamenal splnené želanie.
- Kedysi museli ľudia obmedziť svoju prácu aj na sviatok Kataríny. Ten oslavovali na poctu svätej Kataríny, ktorú mučili na kolese. Preto sa nikto z rodiny nemohol dotknúť a ani robiť s ničím, čo obsahovalo koleso. To znamená, že nemohli pracovať s vozom, mlynom, hodinami alebo kolovrátkom. Pri posledne menovanom predmete by dokonca mohli gazdinkám zhniť prsty, pretože ho použili v nepovolený čas.
30. november: Ondrej
Druhá magická noc prišla v posledný novembrový deň. Vtedy oslavovali meniny Ondrejovia a tí so sebou prinášali výborné podmienky na veštenie. Spolu s deťmi si pripomeňte aj tieto tradície:
- Ak máte dom so záhradou a chcete mať dobrú úrodu, tak aspoň raz v tento deň potraste plotom, aby mali stromy a kríky dostatok plodov.
- Veľa veštieb sa týkalo hľadania ženícha. Keď napríklad nevesta zaklopala v noci na kurník a ako prvý sa ozval kohút, tak sa do roka vydala. Do halušiek zase zvykli zavariť lístočky s menom alebo povolaním a tak sa mal nazývať alebo v tom smere mal pracovať vyvolený. Viacero dievčat zase mohlo odštipnúť kúsok z čerstvo opečeného chleba a naukladať ich postupne pred psa. Ktorý zjedol ako prvý, to dievča sa ako prvé vydalo.
- Na Ondreja taktiež nemohla dôjsť do domu ako prvá žena, pretože by to rodine prinieslo smolu a rovnako ste nemohli robiť ani žiadne ručné práce, aby sa dobre darilo dobytku.
- Veštilo sa aj pomocou pohárov. Pod šálky skryli štyri predmety - hrebeň, kúsok zeme, chlieb a prsteň. Potom si každý v rodine vybrali ten svoj. Ak našli hrebeň, tak do roka mali zdravotné problémy, hlina znamenala úmrtie, prsteň svadbu a chlieb bol symbolom blahobytu.
- Taktiež si dávajte pozor na to, čo sa vám bude snívať. Pretože tieto sny sa vám môžu do roka splniť.
1. december: Advent
So začiatkom decembra prichádza advent, počas ktorého by sme mali na chvíľku spomaliť a upokojiť sa. Preto neboli nikdy zábavy a ľudia sa viac sústredili na svoju rodinu. Dnes sa nám už s týmto obdobím spájajú aj adventné vence. No prvý z nich vznikol až v roku 1839 v nemeckom Hamburgu. Tunajšieho pastora deti neustále otravovali s otázkou, kedy už budú konečne Vianoce.
Preto na začiatku decembra vyrobil veľký veniec, na ktorý dal štyri veľké a devätnásť malých sviečok. Tie veľké predstavovali nedeľu a ostatné bežné dni. Keď na venci zapálili všetky, tak sa už drobci dočkali ich vysnívaných Vianoc.
Do sveta sa potom táto myšlienka rozšírila v úspornejšej obdobe iba so štyrmi sviecami. Ich zapaľovanie bolo zase predzvesťou svetla, ktoré medzi ľudí prišlo s narodením Ježiška. Každá zo štyroch sviec v sebe niesla určitú symboliku a mali by ju zažať iní členovia rodiny:
- 1. sviečka - znamená nádej a zapaľuje ju najmladšie dieťa v rodine,
- 2. sviečka - znamená mier a malo by ju zapáliť najstaršie dieťa v rodine,
- 3. sviečka - znamená priateľstvo a jej zapálenie je na starosti matky rodiny,
- 4. sviečka - znamená lásku a úloha ju zažať pripadá otcovi rodiny.
Zaujímavosťou je, že pôvodne mali vence až päť sviečok. Tá posledná sa dávala do stredu a musela byť bielej farby. Predstavovala príchod malého Ježiška a zapaľovala sa tesne pred Štedrou večerou.
4. december: Barbora
Aj na Barboru túžili spoznať dievčatá svojho ženícha. Prvá odpoveď bola neutrálna. Stačilo im odlomiť konárik z čerešne a keď do Vianoc vo váze rozkvitol, tak bola čoskoro svadba. Druhá možnosť sa líšila podľa regiónu Slovenska. Niekde totiž tento zvyk praktizovali už od Kataríny, inde čakali až do Barbory.
Mladé ženy túžiace po vydaji si odlomili prútik z akéhokoľvek jarného ovocného kríka či stromu a ten dali do vázy. Potom išli do potoka, uchlipli si vodu do úst a takto ju preniesli až do vázy v kuchyni. Tam ju vypustili ku konáriku.
Takýmto spôsobom ju polievali každý deň. Ak do Vianoc rozkvitla, tak sa do roka vydali. Ani tentoraz sa neubránili ženy zákazu návštev. Pretože ak by prišli prvé do domu, mužom by to pomotalo hlavu a na ďalší rok by mali smolu a práca by im nešla tak od ruky.
13. december: Lucia
Lucia vraj bola najsilnejšia zo všetkých stríg. Preto sa jej ľudia báli a snažili sa v tento deň dostať zo svojich príbytkov zlú energiu. Za všetko mohol fakt, že sme vtedy mali najdlhšiu noc v roku, preto temno víťazilo nad svetlom.
Nechýbali ani veštby a iné zaujímavé zvyky:
- Dievčatá túžili vedieť meno svojho budúceho manžela. Na dvanásť lístkov teda napísali rôzne mužské mená, ku ktorým pridali aj nápisy „nikto“, „neznámy“ a „cudzinec“. Každý deň od Lucie do Vianoc spálili jeden lístoček. To meno, ktoré odhalili na Vianoce, mal mať aj ich vyvolený. Neskôr sa táto tradícia obmenila a na lístky sa písali aj konkrétni muži, ktorých poznali.
- Od Lucie do Vianoc si zruční majstri doma vyrábali stolčeky. Každý deň mohli zaseknúť do dreva len raz a nemohli naň použiť ani jeden klinec. Keď ho potom vzali na Štedrý deň na polnočnú omšu, tak cez stredový otvor vraj uvideli všetky strigy z dediny.
- Tentoraz chodili koledovať dievčatá. Tie sa prezliekali za Lucie, čiže chodili oblečené celé v bielom a s pomúčenou tvárou. V rukách mali husie perá a tými vymetali zo všetkých kútov všetko zlo z domácnosti a prinášali tak rodine šťastie.
- Od Lucie až do Vianoc si značte do kalendára, aké počasie bolo v jednotlivé dni. Podľa toho budú vyzerať aj mesiace v nasledujúci rok.
- Ženy nemohli robiť žiadne ručné práce a ani chodiť na návštevu, pretože by sa toho domu mohli zmocniť strigy.
- Naši predkovia v tento deň chránili pred strigami svoje domovy i dobytok. Na alebo nad dvere preto kreslili kriedou kríž a zvieratám priviazali okolo krku kytičku s ochrannými bylinkami.
- Večer už do maštale nemohol vojsť nikto okrem majiteľov domu, pretože by sa inak zvieratám „porobilo“ a neprospievali by.
21. december: Tomáš
Pred Vianocami už gazdinky združovali v domácnosti všetky potrebné veci. Preto im nemohli chýbať ani oblátky.
Tie často vyrábal učiteľ alebo skúsená žena z dediny. Potom ich po domoch roznášali deti, ktoré spolu s nimi koledovali a dostávali malé výslužky. Na Tomáša chodievali koledovať aj malí chlapci, ktorí v ruke držali nejaký predmet z ocele. Vďaka tomu priniesli na budúci rok do rodiny pevné zdravie a veľa šťastia.
Štedrý deň
Mama rezko premiešava „vandel“ zemiakového šalátu, vo vzduchu zmes vône vyprážaného kapra a kapustnice. Ligotavý stromček stratený medzi darčekmi, na stole svieca žiariaca betlehemským svetlom. Z rádia počuť Michaela Bublého alebo Karla Gotta, záleží, čo máte radšej. Približne tak dnes vyzerajú Vianoce v našich domovoch. Aké však boli za čias našich starých či prastarých rodičov?
Naši predkovia prikladali obrovský význam symbolike, posvätnosti určitých vecí, ale praktizovali aj magické úkony a boli veľmi poverčiví. Obdobie Vianoc bolo od dávneho stredoveku spojené s novým začiatkom, znovuzrodením. Kedysi sa v tieto dni oslavoval slnovrat - znovuzrodenie slnka, ktorý bol vplyvom kresťanstva nahradený oslavou narodenia Božieho syna - Ježiša Krista.
Kresťanstvo malo významný vplyv na slávenie mnohých sviatkov, napriek tomu však ich stredovekú podobu radikálne nemenilo, väčšinu z nich iba prispôsobilo učeniu danej viery. Cirkev tým v podstate odobrila praktizovanie mágie, v prípade predvianočného a vianočného obdobia tzv. mágie počiatku. Išlo o magické úkony, ktoré mali v dobrom ovplyvniť budúcnosť domácností a ich obyvateľov.
Prípravy na Vianoce, ako upratovanie, pranie, rúbanie dreva či varenie museli gazdovia a gazdiné stihnúť do brieždenia Štedrého dňa, resp. do jeho poludnia. Následne až do Troch kráľov platil na tieto činnosti zákaz, keďže sa verilo, že ich vykonávanie mohlo priniesť biedu, nezdar a zlý rok celej domácnosti. S prípravami na slávenie sviatkov súvisela aj príprava domácnosti samotnej. Nešlo však o zdobenie stromčeka či balenie darčekov.
Zdobený stromček ako súčasť Vianoc sa na slovenský vidiek dostal až začiatkom 20. storočia, pričom najskôr si ho ľudia vešali nad stôl do rohu izby, v neskoršej dobe už stál na podlahe. Ihličie, resp. vetvičky však boli súčasťou vianočne upravených príbytkov aj predtým. Najväčšia pozornosť sa v minulosti venovala štedrovečernému stolu. Ten bol vnímaný ako posvätný, tak ako všetko, čo sa na ňom nachádzalo.
Práve na Štedrý večer sa na stôl prestrel biely obrus, posypal sa makom, obilím či iným symbolom hojnosti (až neskôr sa naň dávali peniaze či šupiny z rýb). Bežné bolo zväzovanie nôh stola reťazou so zámkom, čo malo zabezpečiť súdržnosť rodiny. Na stole sa mala nachádzať sviečka a miska s troškou zo všetkých plodín, ktoré sa na statku v tom roku urodili. Nechýba aj na vašom štedrovečernom stole vianočka?
Pri slávení sa myslelo na celú domácnosť. Všetko, čo k nej patrilo, malo účasť na Štedrej večeri. Ešte pred ňou gazda aj svojim zvieratám zaniesol zo slávnostných jedál, ba po kúsku hodil aj do studne „nech je aj ona účastná Vianoc“. Keď sa zvečerilo, dedinou sa rozľahla ozvena výstrelu. Tým sa dalo všetkým najavo, že na nebo vyšla prvá hviezda. Štedrý večer mohol začať.
Gazdiná zapálila sviečku na stole a gazda predniesol modlitbu, v našom regióne bolo bežné pripiť si trochou hriateho (osladená varená pálenka). Nasledovali oblátky s medom a veštby, ktoré mnohí z nás poznajú aj dnes. Aj naši predkovia si predpovedali budúcnosť rozkrojením jablka či rozbitím orecha. Tradičnými pokrmami boli opekance s makom, kapustnica, kysnuté koláče a vianočný chlieb.
Večera mala často až sedem chodov a všetko, čo sa malo konzumovať, muselo byť na stole vyložené. Gazdiná totiž nesmela vstať od stola, inak by jej kvočky na vajciach nesedeli. Po večeri zvončekom nehlásil príchod Ježiško s darčekmi, ale miestni koledníci, ktorí chodili buď na Štedrý večer alebo na druhý deň. Obdarúvanie členov rodiny do našich končín dorazilo až koncom 19. storočia, predtým sa ako dary vnímali práve vinše koledníkov a výslužky pre nich.
Štedrý večer sa v minulosti končil účasťou na polnočnej svätej omši, nazývanej aj „utiereň“. Aj táto omša, cesta na ňu i späť bola spojená s množstvom magických úkonov. Väčšinou sa týkali ľúbostnej mágie, ktorá mala dievkam pomôcť zistiť za koho sa vydajú. Verilo sa, že vtedy prichádzajú do domov duchovia.
Ďalšie dni vianočných sviatkov už nie sú až také bohaté na tradície. Niesli sa najmä v znamení oddychu, pokoja a očakávania nového roka. Praktizovali sa rozličné úkony na Božie narodenie zabezpečujúce zdravie a prosperitu rodiny - umývanie sa v čerstvo prinesenej vode, do ktorej sa namočili jablká alebo orechy použité pri štedrovečernej večeri, ale aj obchádzanie posvätného štedrovečerného stola so zvieratami. Slávenie vianočných sviatkov a očakávanie konca roka si teda naši predkovia vychutnávali po svojom.
Staré vianočné zvyky a ich význam
Naše vianočné zvyky majú históriu, ktorá sa datuje desaťročiami, ba dokonca storočiami! A zatiaľ čo niektoré rituály siahajú do storočí, iné v skutočnosti patria k relatívne nedávnym zvykom.- Vianočný stromček: Pod vzhľad moderného vianočného stromčeka sa podpísalo množstvo vplyvov. Podľa histórie sa vždy zelené rastliny používali na zimných festivaloch, ktoré sa datujú z čias starých Rimanov. Svoje príbytky a chrámy si vyzdobili vencami a vetvami pre Saturnalie, šesťdňový festival oslavujúci boha Saturna. Stromy sa stali obzvlášť populárnymi neskôr v Nemecku ako symbol sviatkov.
- Predaj stromčekov: Jedným z hlavných dôvodov, prečo v USA dlho trvalo, kým sa vianočné stromčeky uchytili, je skutočnosť, že bolo náročné zaopatriť si strom, ak ste nebývali v blízkosti lesa alebo zalesnenej oblasti.
- Ozdoby na stromček: Podľa histórie boli vianočné stromčeky pôvodne zdobené predmetmi v domácnosti a potravinami, ako sú jablká a sušienky, potom v 19. storočí to boli papierové ozdoby a bábiky. V osemdesiatych rokoch 19. storočia maloobchodníci ako F. W. Woolworth a jeho obchody s drobnými výrobkami popularizovali sklenené ozdoby, ktoré často pochádzali z nemeckých tovární, kde sa vyrábali ručne. Na osvetlenie stromov sa po desaťročia používali sviečky, napriek tomu, že často spôsobovali požiare.Na prelome 20. storočia sa čoraz viac dostávali k slovu malé lampióny a sklenené gule, ktoré držali sviečky.
- Farby Vianoc: Môže sa zdať, že červená a zelená farba vždy symbolizovali Vianoce, ale tieto farby sa definitívne stali symbolmi skutočne nedávno. Podľa Arielle Eckstut, spoluautorky filmu Secret Language of Color, to bolo vďaka cezmíne a spoločnosti Coca-Cola.
- Santa Claus: Aj keď si Coca-Cola zaslúži určité uznanie za to, že sa červená a zelená farba stávajú oficiálnymi vianočnými farbami, nie je úplne presné dať im za to ako jediným kredit za vynález moderného Santa Clausa. Jeho dnešný vzhľad vznikol prostredníctvom mnohých dôležitých vplyvov, ktoré sa začali začiatkom 19.
- Svätý Mikuláš: Ale predtým, ako Moore alebo Nast alebo Rockwell, satirická štúdia Washington Irving A History of New York, publikovaná v roku 1809, obsahovala jeden z prvých odkazov na svätého Mikuláša v USA.
- Pančuchy: V Holandsku holandsé deti už dávno napchávajú dreváky senom a mrkvou a topánky nechávajú na Mikuláša (6. decembra) mimo svojich domovov. Táto myšlienka sa nakoniec preniesla do USA vo forme vypchávania pančúch. V roku 1823 Moore napísal, ako veselý svätý „naplnil všetky pančuchy; potom sa trhnutím otočil / A položil si prst od nosa / A prikývol hore komínom, ktorý zdvihol.“ Používanie pančúch sa ale skutočne rozbehlo koncom 19. storočia, keďže podľa článku z roku 1883 v The New York Times boli predstavené „pančuchy špeciálne určené na príjem vianočných darčekov“.
- Koledovanie: Akt prechádzky z domu na dom, aby sa rozveselila sviatočná nálada, sa datuje minimálne do 15. storočia, pretože „wassailers“ cestovali do rôznych domov a priali si navzájom dobré zdravie. Avšak až v 19. „V tom čase to nebolo ďaleko od vianočnej tradície; festivaly ako Prvý máj sa tiež považovali za hodné koledy,“ uvádza sa v časopise.
- Písanie listov Ježiškovi: Mnoho detí dnes posiela listy Ježiškovi, ale nebolo to tak vždy. Korešpondencia sa vlastne začala od Ježiška pre deti. Deti dosť skoro začali písať, umiestňovať svoje listy na kozub a keď sa poštová služba rozšírila, zaslali to poštou. Noviny vydávali listy a odpovedali na ne. Rovnako ako miestne charitatívne skupiny, pošta nakoniec vstúpila v prvej polovici 20. rokov 20.
- Imelo: Imelo bolo po celé storočia spojené s plodnosťou a vitalitou, pretože kvitlo aj v najchladnejších ročných obdobiach. Sviatoční nadšenci vytrhávali z imela jediné bobule a zakaždým sa bozkávali, až kým bobule nezmizli. Známejšia tradícia bola, že mužom bude „dovolené“ pobozkať ženu stojacu pod imelom.
Ako prežívajú Vianoce vo svete?
Vianoce nie sú tradičným obdobím len u nás, tieto sviatky oslavuje množstvo národov po celom svete. Budete však poriadne prekvapení, ako veľmi sa môžu zvyky a tradície líšiť od tých našich.
- Japonsko a KFC: Jednou z najzaujímavejších tradícií počas Vianoc sa môže bez pochýb pochváliť Japonsko. Japonci, namiesto toho, aby sviatočnú atmosféru strávili doma v úzkom kruhu rodiny, sa radšej vyberú do známeho reťazca fastfoodov - KFC. Áno, čítate dobre, domáci oslavujú vianočné sviatky vo fastfoode pri tzv. „party vedierku“ s vyprážaným kuracím mäsom, dokonca sú ochotní naň čakať v rade aj niekoľko hodín.
- Kostarika a mäsové tamales: Exotická Kostarika je známe nielen svojimi prekrásnymi plážami, ale aj tzv. mäsovými tamales, ktoré sú tu symbolom sviatkov už celé storočia. Pre rodiny ide o špeciálnu udalosť, na ktorú si vyhradia celý víkend. Všetci členovia rodiny sa stretnú v jednej kuchyni a rozdelia si jednotlivé úlohy. Tamales je slaná pochúťka z kukuričného cesta a bravčového či hovädzieho mäsa, zeleniny a rôznych korením.
- Francúzsko a Bûche de Noël: Francúzsko ako krajina gurmánov nenecháva nič na náhodu ani počas sviatkov. Čo však najviac púta pozornosť, je ich dezert. Ten pripomína poleno. Nejde však o kus dreva, ale o čokoládovú roládu s názvom Bûche de Noël (Vianočné poleno). V minulosti bolo totiž vo Francúzsku zvykom, že pred odchodom na polnočnú omšu členovia rodiny do krbu povkladali drevené polená z nejakého ovocného stromu. Neskôr, keď krby z domov postupne vymizli, sa tento zvyk preniesol do formy sladkého dezertu. Dnes už existuje viacero verzií „polena“, to tradičné je však vyrábané z piškótového cesta a maslovej plnky.
- Veľká Británia a anglický puding: Briti oslavujú Vianoce inak ako my, ich sviatky oficiálne začínajú 25. decembra, kedy sa rodiny stretávajú pri sviatočnej večeri. Jej základom je plnený moriak, na stole však nechýba ani legendárny anglický puding. V minulosti bol plnený hovädzím mäsom, dnes ho tvorí sladké sušené ovocie, ktoré sa marinuje v kvalitnom brandy s prímesou špeciálneho korenia.
- Island a chlebové placky: Počtom obyvateľov malá krajina Island sa môže taktiež pochváliť množstvom zaujímavých vianočných tradícií. Tou hlavnou je, že rodiny sa tu spoločne venujú príprave rôznych vianočných pokrmov. V islandských domácnostiach sú veľmi populárne špeciálne chlebové placky (laufabraud). Na ich výrobe sa podieľa každý člen rodiny, či sú to deti alebo starí rodičia, všetci do surových placiek vyrezávajú rôzne geometrické vzory a obrazce.
- Jamajka a ovocná torta: Vianoce na Jamajke sú farebné, bohaté a plné chuti. Ostrovania si na Vianoce najskôr doprajú pečenú šunku s ananásom a čerešňami, ďalším chodom je mäso - obľúbené je bravčové, kuracina, ale aj upečený hovädzí chvost. Jamajka je však vo svete známa najmä pre svoj tradičný dezert v podobe ovocnej torty zo sušeného ovocia. Najzaujímavejšia je jeho príprava, ovocie gazdinky namáčajú do červeného vína či rumu, a to dokonca už mesiac pred Vianocami.
Netradičné vianočné zvyky vo svete
Či už sú vítaním zimného slnovratu, oslavou narodenia Ježiša, alebo kombináciou oboch, tradície zimných sviatkov počas decembra sa zachovávajú v rozmanitých podobách na celom svete. Mnohé z vianočných zvykov zaujmú a umožnia nahliadnuť hlbšie do duše danej kultúry, iné pobavia a niektoré snáď i mierne šokujú svojou výstrednosťou. Čo ich všetky spája, je krása mnohorakosti, s ktorou národy sveta vnímajú sviatky zimy.- Švédsko a Yule: Jedným zo symbolov Vianoc vo Švédsku je obrovská slamená socha kozy menom Yule. Po prvýkrát ju postavili začiatkom adventu v roku 1966 na nádvorí zámku Gävle. Odvtedy si ju osvojili aj iné regióny, no okrem popularity vyvolala aj istú kontroverziu. Stala sa totiž lákadlom podpaľačov, ktorým sa niekoľkokrát podarilo sochu spáliť do tla. Druhé zviera, bytostne späté so švédskymi Vianocami, je animované a nie je ním nik menej slávny ako Donald Duck, po švédsky Kalle Anka. Práve k jeho televíznym príbehom sadá údajne na Štedrý večer až polovica Švédov.
- Venezuela a kolieskové korčule: No nie na tých, čo patria na ľad, ale na kolieskových. Podľa niektorých zdrojov si dokonca deti uväzujú na noc na palec nohy povrázok, ktorého druhý koniec vytŕča von oknom.
- Rakúsko a Krampus: Sprievody hrôzostrašných postáv pobehujúcich mestom sa v ostatných rokoch rozmohli aj za hranice krajiny nášho suseda. Niekde je považovaný za sprievodcu svätého Mikuláša, inde ho povery pasujú za samostatnú bytosť, ktorá v predvianočnom čase brázdi večerné ulice. Tvorba krampusovských masiek, najmä tých drevených, sa pomaly stáva osobitnou rezbárskou disciplínou a niektoré z nich vyzerajú vskutku prepracovane.
- Filipíny a obrovské lampáše: Pôvodne lampáše merali okolo jedného metra, no súťaživí Filipínci ich z roka na rok zväčšovali a dnes majú niektoré exempláre až okolo šesť metrov.