V posledných týždňoch sa téma Eucharistie dostala na titulné stránky svetových sekulárnych denníkov. Paradoxne na stránky denníkov, ktoré o duchovné otázky zväčša prejavujú pramálo záujmu a ich jediným informovaním o dianí vo svete kresťanstva sú vďačne komentované a patrične prifarbované šťavnaté správy o škandáloch z cirkevného prostredia.
Liturgia je vrcholom, ku ktorému smeruje činnosť Cirkvi, a zároveň prameňom, z ktorého prúdi všetka jej sila. Liturgické slávenia nie sú súkromné aktivity, ale slávenia Cirkvi, ktorá je „sviatosťou jednoty“, čiže svätým ľudom zhromaždeným a usporiadaným pod vedením biskupov. Významným znakom je liturgické zhromaždenie.
Medzi liturgickými knihami mimoriadne vyniká Rímsky misál. Rímski veľkňazi vydávali vždy nové liturgické knihy, aby obrad prispôsobili novým požiadavkám času. Venovali liturgii zvláštnu starostlivosť. Štyristo rokov sa užívala táto tridentská liturgia v Cirkvi.
Dôvodom obnovy bola dvojkoľajnosť liturgie (rozpad liturgického zhromaždenia: klerici - latinskú liturgiu, ľud - ľudové pobožnosti, nezrozumiteľnosť modlitieb v latinskej reči). Prvá koncilová konštitúcia (4.
Svätý Pavol VI. v roku 1970 potvrdil obnovené liturgické knihy, ktoré s láskou prijali biskupi, kňazi a veriaci. Svätý Ján Pavol II. prepracoval tretie typické vydanie Rímskeho misála.
V niektorých krajinách zatúžili veriaci po tridentskej liturgii, preto veľkňaz Ján Pavol II. A nakoniec v roku 2007 veľkňaz Benedikt XVI. vydal apoštolský list Summorum pontificum, v ktorom udáva podmienky, za ktorých sa môže sláviť mimoriadna liturgia: mimoriadnu formu liturgie môže kňaz používať bez účasti ľudu, alebo pre spoločenstvá inštitútu, alebo v tých farnostiach, kde spoločenstvo veriacich pretrvávajúco inklinuje k predchádzajúcej liturgickej tradícii, ak si to žiadajú veriaci. K tomu pápež Benedikt XVI.
Pápež chcel týmto spôsobom vyjsť v ústrety odlúčenému hnutiu Lefébvre a predovšetkým Bratstvu sv. Pia X.
Na Slovensku sa nespĺňajú tieto požiadavky na slávenie tridentskej svätej omše. Preto nie je potrebné zavádzať stredoveké slávenie tridentskej omše z rozmaru, alebo násilnej teatrálnosti, len aby sme boli zaujímaví.
„Svätá omša je majstrovským dielom Božej múdrosti a milosrdenstva. V nej náš Pán sprítomňuje svoju obetu na kríži obetovaním toho istého Tela a tej istej Krvi, ktoré boli obetované Otcovi za našu spásu.
Tridentská omša
V evanjeliovom úryvku, čítanom v 2. nedeľu po Deviatniku, sv. Pavol vysvetľuje, aký má význam pre náš život, a teda pre cestu k spáse, láska: „Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci zvonec. A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol.
Svätý Tomáš Akvinský uvádza, že „je požiadavkou prirodzeného rozumu, aby človek niečo konal pre Božiu úctu“. Ako sa prejavuje úcta k Bohu náležite? Každým skutkom, vnútorným i vonkajším, ktorým dávame najavo svoju podriadenosť, svoju závislosť na Bohu.
Kristus sa obetoval nielen z lásky k nám, ale aby tiež priniesol zadosťučinenie za nekonečnú urážku Boha hriechom Adama aj nás, jeho potomkov, čím vzdal svojmu Otcovi najdokonalejší úkon bohopocty.
Preto je navýsosť dôležité, aby omšový obrad túto skutočnosť vyjadroval čo najdokonalejšie. Jednou zo zásad, z ktorých je potrebné pre posudzovanie prípadných liturgických zmien vychádzať, je lex orandi, lex credendi - zákon modlitby je zákonom viery. Stručne povedané, ako sa modlíme, tak tiež veríme.
Cirkev teda učí, že svätá omša je čo do svojej podstaty obeta, nie hostina, ako občas počujeme z úst progresívne zmýšľajúcich kňazov a teológov. Pred týmto omylom varuje aj pápež Pius XII. vo svojej encyklike Mediator Dei (1947):„Ozaj, znovu a znovu, treba pripomínať, že Eucharistická obeta, svojou podstatou, je nekrvavým obetovaním Božskej obety, čo sa tajomne zračí v oddelení sviatostných spôsobov a v ich obetnej žertve, prinesenej Večnému Otcovi.
V nasledujúcom texte sa na niektoré pasáže z článku budeme odvolávať (označené kurzívou) a pokúsime sa pochopiť ich zmysel a motívy, ktoré za nimi stoja. Článok Zity Ballingerovej Fletcherovej je neúmyselne nádherný - na viacerých miestach so šokujúcou úprimnosťou odhaľuje očividné fakty, ako že latinská omša sa slúži v latinčine a že ju slúži kňaz otočený ad orientem a nie čelom k ľudu.
Suma sumárum, hlavnou myšlienkou textu je, že stará omša je sexistická, opresívna a klerikalistická.
Latinská omša podporuje klerikalistické štruktúry v Cirkvi. Liturgia - v starodávnom a nie v modernom ľudovom jazyku - dáva všetku moc do rúk kňaza. Kňaz je väčšinu obradu otočený chrbtom k ľuďom. Okrem príležitostných odpovedí zhromaždenie nehrá žiadnu aktívnu úlohu pri bohoslužbe. Od všetkých ľudí v kostole sa očakáva, že si v rôznych okamihoch na povel kľaknú. Kňaz je v centre predstavenia.
Pápež Benedikt vo svojom Duchu liturgie poukázal na slávenie omše tvárou k ľudu a aké pokušenie to predstavuje pre kňaza, ktorý má osobnú charizmu, aby ju použil na ľudí. Je to problematické, pretože osobnosť kňaza môže zatemniť posolstvo samotnej liturgie. V extrémnych prípadoch môže byť dokonca súčasťou kultu osobnosti. V tradičnej omši je kňaz práve naopak v úzadí. Celebruje anonymne, používa len slová liturgie, je obrátený smerom k Bohu, má na sebe formálne rúcha, ktoré by mohol nosiť ktorýkoľvek iný kňaz vo farnosti a zrak k ľudu pozdvihuje len v malom počte prípadov. Osobnosť kňaza ustupuje do úzadia, aby urobila priestor Kristovi, ktorý sa skrze kňaza, sprítomňuje a skrze kňaza aj obetuje za nás.
Na Slovensku vznikol Spolok latinskej Omše, v niektorých diecézach záujem o tzv. tridentskú omšu.
Posledný októbrový víkend prišla do Ríma na púť s názvom Summorum Pontificum skupina kňazov a veriacich, ktorí vyhľadávajú tzv. tridentská omša v rímskom Panteóne v rámci púte Summorum Pontificum. Púť sa začala piatkovými vešperami v Bazilike Santa Maria ad Martyres, známej ako Panteón. Hlavným celebrantom bol Francúz Patrick Descourtieux, ktorý pôsobí na Kongregácii pre náuku viery. Catholic News Agency informuje, že na púti sa zúčastnilo okolo 500 kňazov, seminaristov, rehoľníkov a laikov.
Na púti Summorum Pontificum v Ríme sa zúčastnila aj skupina kňazov a veriacich zo Slovenska. Išlo o členov a priaznivcov novovzniknutého Spolku latinskej Omše na Slovensku. Na púti v Ríme oznámil založenie slovenského spolku predseda Spolku latinskej Omše v Británii a predseda celosvetového hnutia Una Voce International Joseph Shaw.
Omša podľa starého rítu, tzv. tridentská, sa podľa nariadenia pápeža Františka už nebude slúžiť vo farských kostoloch. Kostol a dni, keď sa môže sláviť, určí biskup. Celebrantom musí byť kňaz poverený biskupom. Toľko Traditionis Custodes pápeža Františka. „Je v jeho výlučnej kompetencii povoliť v diecéze používanie Missale Romanum z roku 1962 podľa pokynov Apoštolského stolca.
Ide o bratislavský Kostol Navštívenia Panny Márie rehoľnej spoločnosti Milosrdných bratov, kde je tridentská omša vždy v nedeľu o 17. Druhým je Kostol svätého Tomáša apoštola v Moste pri Bratislave - vždy v sobotu o 18. Omše podľa starého misála majú aj v Nitrianskej diecéze. Slúžia sa každú nedeľu o 16.30 vo františkánskom Kostole sv. Petra a Pavla v Nitre.
„Po vydaní motu proprio Traditionis custodes, ktoré uviedlo slávenie latinských sv. omší, v Banskobystrickej diecéze sa snažíme o vyzdvihnutie dôstojného slávenia terajšej súčasnej liturgie.
Rímsky misál
Na území Spišskej diecézy informovali kňazov o Traditionis Custodes cez diecézny obežník, kde tiež uverejnili prosbu, aby tí, ktorí praktizujú mimoriadny rímsky rítus, požiadali diecézneho administrátora o povolenie na jeho ďalšie používanie. Podobne je na tom aj Rožňavská diecéza. Ako uviedli z kancelárie biskupského úradu, rožňavský biskup Stanislav Stolárik nemá informácie a vedomie o tom, že v diecéze existuje jedna alebo viac skupín, ktoré by pred vydaním Traditionis Custodes slávili liturgiu podľa misála spred reformy v roku 1970, a žiadny kňaz po vydaní motu proprio o to nepožiadal.
V Košickej arcidiecéze sa mimoriadny obrad podľa diecézneho hovorcu Jaroslava Fabiana príležitostne slávi v premonštrátskom kostole Najsvätejšej Trojice v Košiciach. „Košický arcibiskup Bernard Bober v súčasnosti neeviduje od kňazov žiadosť, v ktorej by ho požiadali o povolenie pokračovať vo využívaní tejto mimoriadnej formy rímskeho rítu v tzv. spoločenstvách.
Miesta slávenia tridentskej omše na Slovensku:
| Diecéza | Miesto | Čas |
|---|---|---|
| Bratislavská | Kostol Navštívenia Panny Márie (Milosrdní bratia) | Nedeľa, 17:00 |
| Bratislavská | Kostol sv. Tomáša apoštola (Most pri Bratislave) | Sobota, 18:00 |
| Nitrianska | Kostol sv. Petra a Pavla (františkáni, Nitra) | Nedeľa, 16:30 |
| Košická | Premonštrátsky kostol Najsvätejšej Trojice (Košice) | Príležitostne |