Svätý Augustín z Hippo je jednou z najvýznamnejších postáv v dejinách kresťanstva. Bol nielen slávnou postavou z histórie, ale aj učiteľom a sprievodcom pre každého, kto túži nájsť pravdu. Jeho život bol plný hľadania, omylov, ale aj hlbokej viery a odhodlania. Priblížiť sa k jeho osobe a spisom je ako otvoriť dvere rannému svetlu alebo si vychutnávať čerstvý vzduch po horúcom dni.
Aurelius Augustinus sa narodil 13. novembra 354 v Tagaste, starobylom meste rímskej koloniálnej provincie Numídia, neďaleko severoafrického pobrežia (dnešné Alžírsko). Bol známym filozofom, teológom a predchodcom mnohých moderných filozofických a teologických smerov a rôznych moderných vied.
Detstvo a mladosť
Už ako dieťa bol Augustín rebelom a uličníckym typom, ale mal veľké srdce a miloval priateľstvo. Začína svoje štúdiá v škole v Madaure. Jeho otec Patrícius bol dosť neúspešným obchodníkom s ctižiadostivosťou príznačnou pre vyššiu strednú vrstvu. Jeho matka Monika bola ženou veľkej viery a odhodlania, úplne oddanou kresťankou, ktorá svojím nezávislým myslením a konaním predbehla svoju dobu. V Katolíckej cirkvi sa uctieva ako svätica a jej spomienka je 27. augusta, deň pred spomienkou svätého Augustína.
Augustín patril medzi tých, ktorí čakali na vhodný čas, aby sa formálne prihlásili na krst, ktorý sa podľa obyčaje udeľoval deťom len v nebezpečenstve smrti. Keď už bol vo veku, v ktorom mohol požiadať o krst, stal sa nespútaným a oslnivým členom inteligencie upadajúcej Rímskej ríše. Zanechal vieru, ktorú sa mu matka pokúšala odovzdávať, zvolil si život nemorálneho svetáctva a ako mladý študent rétoriky sa stal stúpencom manichejcov, dosť exotickej sekty, ktorá všetky hmotné veci považovala za prekážky duše na jej ceste k dualistickému princípu božstva dobra a zla.
Jeho otec ho dal na štúdiá svetských vied a žil neviazaným životom, plným radovánok. Otec naopak, bol pyšný, že má takého syna. Roku 370 odišiel do Kartága, aby mohol dokončiť štúdiá. O rok neskôr zomrel jeho otec, ktorý sa pred smrťou zásluhou svojej manželky Moniky obrátil.
Čoskoro sa Augustín po dvadsiatom roku života usadil s konkubínou, ktorej bol verný a so synom Adeodatom. Bol znechutený manicheizmom, pretože neponúkal žiadne možnosti duchovného rastu. Ako úspešný učiteľ rétoriky vyučoval v severnej Afrike, v Ríme a napokon v Miláne.
Žil s jedným dievčaťom štrnásť rokov, mali spolu syna Adeodata a ona ho opustila tesne pred jeho obrátením (nemohli uzatvoriť zákonité manželstvo pretože bola z inej nižšej spoločenskej vrstvy). Medzitým mu zomiera jeho syn.
Hľadanie pravdy a obrátenie
Raz sa mu dostala do ruky Ciceronova kniha Hortensius, v ktorej našiel otázku, či sa všetko končí smrťou. Na základe toho začal nad tým rozmýšľať, uvažovať. Pohanské knihy ho však neuspokojili. Siahol po cirkevných knihách. Nepáčilo sa mu však, že Cirkev ukladala ľuďom dogmy, ktoré treba veriť. V tom čase bol rozšírený blud manicheizmus, a tak sa Augustín obrátil radšej týmto smerom, keďže tam nebolo treba veriť žiadne dogmy.
Prešiel sektou Manichejcov, skepticizmom, neoplatonizmom, veril v astrológiu. Číta Hortenzia, Cicerovo dielo, očakáva svetlo od filozofie a stáva sa stúpencom manicheizmu. Augustín sa oboznamuje s neoplatonizmom. Číta listy sv. Pavla.
Augustín prichádza do Milána. Je profesorom a oficálnym rečníkom rímskeho impéria. Jeho matka sv. Monika sa tiež pričinila modlitbami o jeho obrátenie.
Vie sa, že toto obrátenie malo celkom jedinečný priebeh, pretože sa nejednalo o dosiahnutie katolíckej viery, ale o jej znovuzískanie. Napriek tejto láske k pravde, Augustín upadol do vážnych chýb. Prvý omyl mladého Augustína teda spočíva v istom racionalistickom duchu, pre ktorý žil v presvedčení, „že netreba nasledovať tých, čo prikazujú veriť, ale tých, čo učia pravdu.“ S týmto duchom čítal Sväté písmo a cítil sa odstrčený tajomstvami, ktoré obsahuje, lebo tieto tajomstvá je potrebné prijať s pokorou viery.
Príhoda v záhrade, ústredný výstup obrátenia. Augustín sa uťahuje s priateľmi do Cassiciaka, aby sa tam pripravoval na krst. Návrat do Milána, Augustín sa hlási na krst. 24. apríla na Veľkonočnú vigíliu je pokrstený spolu s Adeodatom a Alipiom.
S pomocou platónskych filozofov sa oslobodil od materialistickej koncepcie bytia, ktorému sa naučil v manichejizme: „Napomenutý týmito spismi k tomu, aby som sa vrátil k sebe samému, vstúpil som do vnútra svojho srdca.
V Pavlových listoch objavil Krista Učiteľa, ako ho vždy uctieval, ale aj Krista Vykupiteľa, vtelené Slovo, jediného prostredníka medzi Bohom a ľuďmi.
Od tej chvíle sa začal pre Augustína nový život: skončil školský rok a utiahol sa do samoty Kassiciaka. Na konci prázdnin sa vzdal vyučovania, na začiatku roku 387 sa vrátil do Milána, zapísal sa medzi katechumenov a v noci na Bielu sobotu - 24 apríla - bol pokrstený biskupom Ambrózom, ktorý svojím kázaním ovplyvnil Augustínov život.
Augustín sa dal pokrstiť 24 apríla 387 aj so svojím synom a svojimi priateľmi a rozhodlo sa celý život zasvätiť hľadaniu Boha v spoločenstve.
Kňaz a biskup
Vracia sa do Afriky, a v Tagaste nasleduje svoj ideál spolu s priateľmi. Návrat do Afriky, kláštorný život v Tagaste. vysvätený za biskupa v Hippo.
Jediným Augustínovým prianím po krste bolo nájsť vhodné miesto, kde by mohol žiť spolu so svojimi priateľmi a podľa „svätého predsavzatia“ slúžiť Pánovi. Našiel ho v Afrike, v Tagaste, svojej rodnej krajine, kam prišiel po smrti svojej matky v Ostii Tiberskej a niekoľkomesačnom pobyte v Ríme, kde venoval mnoho času pozorovaniu mníškeho života. Keď dorazil do Tagasty „zriekol sa svojich dobier a spolu s tými, ktorí sa k nemu pripojili, žil pre Boha v pôstoch, modlitbách, dobrých skutkoch a rozjímal deň a noc Pánov zákon.“
Zanietený milovník pravdy chcel venovať svoj život askéze, kontemplácii, intelektuálnemu apoštolátu. Po troch rokoch zostúpil do mestečka Hippo, aby hľadal miesto, kde by založil kláštor a mal v tejto príležitosti stretnúť aj priateľa, ktorého dúfal získať pre rehoľný život. K svojmu nemilému prekvapeniu ho tam však vyvolili a vysvätili za kňaza. Ale Augustín sa nezriekol svojho ideálu: žiadal a dosiahol založenie kláštora, monasterium laicorum v ktorom žil, a z ktorého vyšli mnohí kňazi a biskupi pre celú Afriku. Po piatich rokoch sa stal biskupom a premenil biskupstvo na kláštor: monasterium clericorum. Ideál, ktorý ho zaujal vo chvíli obrátenia, už nikdy nezanechal ani ako kňaz a biskup.
Neúnavne vysvetľuje Božie slovo ľudu, píše mnoho diel, aby navrátil rôznych bludárov a heretikov z ich cesty, alebo aby povzbudil a poučil mnohých o kresťanskom živote. Založil kláštor pre mužov aj pre ženy. Bojoval proti manichejcom. Roku 396 Valérius zomrel a Augustín sa stal jeho nástupcom. Aj v biskupskom dome žil chudobne ako v kláštore. Staral sa o chudobných. Píše sa, že jeho pokladnica bola vždy prázdna, lebo vždy všetko rozdal. Veľký dôraz dával na poníženosť.
Posledné roky života mal ťažké. Do severnej Afriky priplával krvilačný kmeň Vandalov, ktorý všetko pustošil. V roku 430 obliehali aj mesto Hippo. Augustín neopustil mesto, hoci vedel, že barbari idú zvlášť po biskupoch a kňazoch. Staral sa o ranených, zomierajúcich, dodával odvahy, povzbudzoval. V treťom mesiaci obliehania pri ošetrovaní nemocných ťažko ochorel. Začal sa pripravovať na smrť. Pokiaľ sa mu dalo, vykonával skutky kajúcnosti, modlil sa kajúce žalmy. Zomrel 28. augusta 430.
Rok po jeho smrti Vandali obsadili Hippo, jeho hrobu a knižnice sa však nedotkli. Hippo neskôr úplne zaniklo. Pozostatky sv. Augustína preniesli roku 508 na Sardíniu a v roku 722 do augustiniánskeho kláštora v Pavii.
Dielo a odkaz
Veľmi veľa písal. Napísal aj jedno z najorignálnejších diel svetovej literatúry, biografiu Vyznania, čítanú a publikovanú sústavne aj dnes. Najväčším jeho dielom je spis Boží štát. Veľmi známe sú Vyznania. Okrem toho napísal mnohé výklady Svätého písma. Veľa písal o Božej milosti.
Aj dnes sú Vyznania sv. Augustína veľmi čítané a svojou bohatou introspekciou a náboženským zanietením pôsobia v hĺbke, otriasajú a pohýnajú. A nielen veriacich. Aj taký, čo nemá vieru , ale hľadá aspoň nejakú istotu, ktorá by mu dovolila pochopiť seba samého, svoje hlboké túžby, svoje súženia nachádza výhody z čítania tohto diela.
Prehľad najvýznamnejších diel sv. Augustína
| Dielo | Obsah |
|---|---|
| Vyznania | Autobiografické dielo, filozofia, teológia, mystika a poézia |
| Boží štát | Teologicko-filozofické dielo o dvoch štátoch: pozemskom a Božom |
| Výklady Svätého písma | Komentáre a interpretácie biblických textov |
Svätý Augustín z Hippo je učiteľom, pravdivým sprievodcom pre človeka všetkých čias, ktorý túži nájsť pravdu. Augustín je človek s nepokojným srdcom, ktorý sa neuspokojí s priemernosťou pseudonáuk. Tie v priebehu dejín iba menia svoj vzhľad, ale nikdy nezmiznú. Augustín je ten človek, ktorý hľadí na horizont sveta a chce ho zachytiť jediným zbežným pohľadom alebo konečnosťou prchavého objatia.
Svätý Augustín je svätcom z mäsa a kostí, ktorému nič ľudské nebolo cudzie, a preto je blízky každému človeku. Aj tomu v 21. storočí.
Sviatok sv. Augustína sa slávi 28. augusta.