Mnohí z nás sa ocitajú v kolotoči každodenných povinností, kde dominuje práca, domáce práce, nakupovanie a starosti o rodinu. V tejto uponáhľanej realite sa vynára otázka: Prečo nám Ježiš hovorí, že prišiel, aby sme mali život? Veď žijeme, no aký život to máme mať?
Odpoveďou je, že ide o iný život. Nie len ten telesný, ale nový, ktorý sme dostali pri krste. Problémom je, že tento život často nemáme v hojnej miere, pretože diabol, skúšky a starosti ho postupne udusia.
Je to však možné zmeniť. Skúsme si nájsť čas, tiché miesto, zapáľme sviecu, ktorá nám pripomenie Ježišovu prítomnosť, a pozrime sa do svojho vnútra. Čo tam nachádzame? Zatrpknutosť, hnev, smilstvo, lakomstvo? Nehnevajme sa pre to na seba.
Modlitba odovzdania
Môžeme sa modliť:
Pane Ježišu, verím, že si zomrel za moje hriechy a vstal z mŕtvych. Dnes prichádzam k tebe a vyznávam, že doteraz som žil len sám pre seba a mnoho z toho, čo v sebe teraz vidím, ma napĺňalo falošným šťastím. Teraz to všetko ľutujem. Uznávam, že nie som schopný sám žiť nový život, ktorý som od teba prijal pri krste. Preto ti odovzdávam riadenie svojho života. Vstúp do môjho srdca a oddnes ty buď mojím Pánom. Sformuj ma podľa svojej vôle, nauč ma žiť tvoje slovo. Chcem prežívať, že ma máš rád.
Po tejto modlitbe sa naplní prisľúbenie zo Zjavenia svätého Jána: "Hľa, stojím pri dverách a klopem."
Pripravte sa na boj, pretože diabol vás napadne a bude vás presviedčať, že sa nič nestalo. Ale to nie je pravda, lebo Ježiš uskutočnil, čo sľúbil, a je vo vašom srdci.
Ako prežívať prítomnosť Ježiša v každodennom živote
- Ráno, ešte predtým, ako vstanete, pozdravte svojho milovaného Ježiša, ktorý je vo vašom srdci.
- Povedzte mu, že ste radi, že je s vami a že chcete nový deň prežiť s ním.
- Zaspievajte mu alebo povedzte slová žalmu: "Bože, ty si môj Boh, už od úsvitu sa viniem k tebe. Za tebou prahne moja duša, za tebou túži moje telo..." (Ž 63, 2).
Potrebujeme pre svoje prežívanie viery aj takéto zážitky. Je to niečo ako zakúsiť Ježišov pohľad plný lásky. Ako počuť jeho volanie: „Hor' sa, priateľka moja, krásava moja, a poď!" (Pies 2, 10). No ty vieš, že nemáš sily ísť za ním, preto voláš: „Tiahni ma za sebou!" A v túžbe srdca hneď nadšene dodávaš: „Pobežme" (Pies 1, 4).
Možno prvý boj musíte zviesť o to, aby ste mali pre Ježiša čas. Láka vás televízor, počítač, partia? Treba urobiť ďalšie rozhodnutie - chcem mať čas pre Ježiša. Len pre neho. Spočiatku možno 10-15 minút. Celý týždeň každý deň v rovnakom čase.
Potom zoberte do rúk Sväté písmo a s prosbou o vedenie Duchom Svätým si prečítajte nejaký text. Napríklad evanjelium najbližšej nedele (Mk 10, 35 - 45). Predstavte si, že ste práve pri Ježišovi, keď k nemu prichádzajú Zebedejovi synovia so svojou prosbou. Ako reaguje na ich slová vaše srdce? Čo vidíte na Ježišovej tvári? A čo ostatní apoštoli?
Počúvajte, ako ich Ježiš potom usmerňuje: „... Tento týždeň si to odskúšaj - aspoň hodinu skús bez výnimky (okrem hriechu) vyhovieť každému, kto sa na teba obráti s nejakou prosbou či požiadavkou.
Ponúkam jedno, ktoré mi je veľmi blízke - radovať sa zo života. Radosť v Pánovi (teda nie hocaká radosť - pozri Flp 4, 4) totiž patrí medzi základné znaky, ktoré sprevádzajú skutočné obrátenie.
Stačí volať k Ježišovi! Možno vždy neuzdraví telesne, ale zakaždým sa dotkne duše...
Aj Bartimej bol šťastný. Lebo videl. Stretol Boha. A išiel za ním... Ježiš, ty si môj Pán! Moje srdce plesá, lebo si mi ho uzdravil. Otvoril si mi oči, aby som videl. Zahŕňaš ma bohatstvom nového života - moja modlitba dostala zmysel, Písmo ku mne každý deň hovorí slová tvojej lásky, vnímam lásku bratov a sestier v Cirkvi i sám sa pokúšam milovať myšlienkami, slovami i skutkami. Vedieš ma k pokániu a odpúšťaš mi zakaždým, keď zvolám: Pane, ľutujem! Čo viac môžem chcieť? Len jedno - aby som stále mohol ísť za tebou.
Čo však vtedy, keď nijakú radosť necítim? Keď sa mi zdá, že to všetko sú len slová, slová, slová? Zoberte si do rúk Písmo a nájdite si 126. žalm. Je to žalm plesania i plaču. Vyjadruje to, že už sme noví ľudia, ale ešte sme na zemi.
Postup je veľmi jednoduchý: Zakaždým, keď si uvedomím nejaké zlyhanie proti láske, postavím sa v srdci (a môžem to vyjadriť aj skutočným zastavením sa či státím) pred Boha, vyznám mu svoj hriech, oľutujem ho a poprosím, aby ma viedol svojím Duchom pri ďalších krokoch pokánia. Tými sú odprosenie človeka, ktorému som ublížil (ak som mu ublížil „len" v srdci, tak to odprosenie urobím v modlitbe pred Bohom), náprava škody, ktorú som spôsobil, v prípade ťažkého hriechu stretnutie s Ježišom v jeho Cirkvi skrze sviatosť zmierenia.
Kto žije duchovne, kto sa tak usiluje žiť, nemá čas ani chuť na hriech. To neznamená, že nepadne, ale že neostane v hriechu ležať. Lebo krása a rozkoš duchovného života sú také veľké, že pre človeka milujúceho Ježiša je odporné čo len chvíľku váľať sa v bahne.
Modlime sa za ešte hlbšie obrátenie tých, ktorí sú priamo povolaní zastupovať Ježiša na zemi, viac sa rozhoria aj srdcia tých, ktorí sú zverení ich starostlivosti.
A napokon obrátenie vedie aj k tomu, o čom čítame v nedeľnom evanjeliu - k úplnej dôvere. Takýto je obrátený človek - dáva tým, čo sú v núdzi. Vlastne dáva Bohu. A vie, že sa nemusí báť o svoj život, lebo je v Božích rukách.
Od chvíle krstu sme totiž na ceste - obrazne sme prešli vodami Červeného mora a zachránení z moci diabla sme sa vydali na cestu do zasľúbenej zeme. Je na nás, ako ochotne putujeme, či sa zbytočne nezastavujeme, či neodbočujeme...
Akcia je cieľom sama osebe. Akcia je pri putovaní len maličkou zastávkou, akoby vydýchnutím na ceste. Po jej skončení pútnik kráča ďalej: „Stúpajú a síl im stále pribúda" s očami upretými na konečný cieľ.
Aj tu akcia dodá človeku energiu kráčať ďalej, ale zároveň ju prijíma každý deň vediac, že bez nej sa ďaleko nedostane. Prijíma ju pravidelnou modlitbou, čítaním Písma a poznávaním učenia Cirkvi, pravidelným prijímaním sviatostí, stretnutiami v malom spoločenstve Cirkvi i vo farskom spoločenstve aspoň každú nedeľu a sviatok, nejakou konkrétnou vytrvalou službou - chudobným, núdznym, starým, pri liturgii...
Určite bude stáť za to zobrať do ruky Bibliu a nájsť si texty o putovaní. Napríklad v Knihe Exodus a v Knihe Numeri. Texty o pádoch i víťazstvách, pri ktorých však vždy platilo: „Pán šiel pred nimi..., aby im ukazoval cestu" (Ex 13, 21).
Pane Ježišu, dnes idem na svätú omšu. Prosím ťa, aby si bol so mnou a napĺňal moje srdce radosťou. Pomôž mi lepšie pochopiť tajomstvo, že si prítomný v Eucharistii. Otvor moje srdce a daj mi túžbu stretnúť sa s tebou v Najsvätejšej sviatosti. Pomôž mi byť pozorný počas omše. Pane Ježišu, vstúp do môjho srdca.