Biblický seriál Mojžiš: Fakty a zaujímavosti

Biblické príbehy sú zdrojom inšpirácie a poznania pre mnohých ľudí po celom svete. Príbeh Mojžiša, vodcu izraelského národa, ktorý ho vyviedol z egyptského otroctva, patrí medzi najznámejšie a najvýznamnejšie. V tomto článku sa pozrieme na niektoré zaujímavé fakty a zaujímavosti spojené s postavou Mojžiša a jeho príbehom.

Richard Elofer pochádza zo Židovskej rodiny a bol predsedom Izraelskej únie CASD 15 rokov.

Mojžiš a Egyptská história

Čo ukrýva egyptská história? Uvedené fakty v tomto článku poskytnú iný obraz o postave Mojžiša, v odlišnom pohľade, než aký nachádzame v piatich knihách Mojžiša /ha moshe chamesh torah/ a vlastne v celej biblii. Meno Mojžiš má egyptský pôvod a hebrejské Moše, či Mose, je skomolenina egyptského mena. Plné meno Mojžiša bolo Ra-mo-se, čiže zasvätený pod ochranu boha Amona-Ra /Imen Re/.

Mojžiš vyrastal na dvore faraóna Amenhotepa III, spolu s jeho synom Amenhotepom IV, ktorý sa neskôr nechal premenovať na Achnatona /Iten-anch - Aton dáva život/. Je možné, že aj Mojžiš používal neskôr pod vplyvom kultu boha Atona, ktorý zaviedol faraón Achnaton, meno Iten-mo-se.

Aton bol duchovným učiteľom mladého Achnatona a Mojžiš sa samozrejme chcel tiež u Atona učiť, ale Aton ho neprijal, prekážala mu Mojžišová arogantná a agresívna povaha.

Aton, bol vyspelý duchovný učiteľ, ktorý bol poslaný na misiu do Egypta /krajiny Kemet, hebr. Micrajim/, aby priniesol nový kult jednotnej úcty k životu. Bola to prvá Kristova misia na Zemi /rozumej Kristus - Pomazaný, Vyškolený, nie kresťanský pojem Ježiša Krista, ako ho predstavuje súčasné kresťanstvo.

Egypt v tom čase ovládalo veľké množstvo náboženských kultov, v ktorých dominoval Amon /Imen/ a jeho reprezentanti Amonovi kňazi. Mojžiš závidel Achnatonovi jeho učiteľa, aj faraónovu moc. Túžil mať tiež pod sebou národ, ktorému by velil a úplne by si ho podriadil. Jadro budúceho vyvoleného národa našiel Mojžiš v kočovných kmeňoch etnika Hapiru, tiež Habiru, z ktorého sa neskôr vyvinulo pomenovanie Hebrej, Hebreji, nie ako sa mylne uvádza od mena Abrahám /sumersky Ibri/, údajného praotca Hebrejov.

V tom čase v Egypte pobývala nútene bytosť Ish-Wish, ktorý sa nechal titulovať, ako Jehova, či Jahve, hebr.Ehjeh asher ehjeh. Jednalo sa o vzdelaného a nebezpečného jedinca. Planéta Zem bola v tom čase hojne využívaná ako vyhnanecká planéta pre zločincov z iných planét. A Jehova bol jedným z nich, titul Kráľ múdrosti /JHWH/ si uzurpoval neoprávnene, jeho skutočné meno sa nedochovalo. Je známe len to, že na Zemi sa dožil 837 rokov a bol otcom mnohých synov a dcér.

Jeho pra-pra potomok zomrel v roku 1975 v USA. Telo Jehovu po smrti nabalzamovali a uložili v podzemných priestoroch pod Sfingou pri pyramídach, kde je dodnes zakázané robiť archeologické výskumy. Egyptskí Arabi vedia prečo.

Tento Jehova navrhol Mojžišovi biznis. Bude vodcom národa, ak ho uzná za boha a indoktrinuje jeho i celé etnikum počas pochodu púšťou, tak, aby aj národ, ktorý bude Mojžiš viesť plne podliehal veliteľskej právomoci Jehovu.

Mojžiš so svojimi vernými teda prečesal Egypt a každému dobrodruhovi, ktorý bol ochotný sa pripojiť k jeho výprave sľúbil, že sa stane súčasťou veľkej veci a bude mať nárok pobývať v zasľúbenej zemi, keď ju obsadia a podriadia svojej moci.

Etnikum Hapiru /ktoré by sa dalo priradiť k egyptským cigánom/, malo svoju posvätnú knihu, kvázi bibliu. Mojžiš ju vzal, prepísal poďľa svojej doktríny a pôvodné božstvá v nej nahradil postavou krutého a zlomyseľného Jehovu.

Jehova nebol na Zemi sám, spolu s ním boli jeho kamaráti, ktorí sa dopúšťali na vzdialenej domovskej planéte zločinov proti ľudskosti. tento tým disponoval vojenskou technikou, ktorá bola v tom čase na Zemi neznáma. Preto armáda vedená Mojžišom vyhrávala na púšti jednu vojnu za druhou.

O putovaní sa každý dočíta v 2. knihe Mojžišovej , nazývanej Exodus a samozrejme aj v ďaľších v poradí. Čítať tieto záznamy vyžaduje pevné nervy a silný žalúdok, veď kto chce, nech prečíta a posúdi sám.

A ako nakoniec dopadol Mojžiš? Aj o tomto biblia taktne mlčí. Mojžiša ukameňoval národ, ktorý viedol ešte na púšti, pri rieke Jordán, pre jeho krutosť a bezcitnosť. Tak nakoniec ako správne popisuje biblia, do zasľúbenej zeme nedošiel.

Tieto dve dogmy z nadpisu článku tvoria hlavné pojítko medzi kresťanstvom a židovstvom. Prakticky všetky kresťanské cirkvi, sekty a združenia bazírujú na týchto tvrdeniach. Prečo bolo potrebné dostať boha Židov do kresťanskej vierouky a prisúdiť mu otcovstvo Ježiša?

Ramzes II. a Mojžiš

Bol pravdepodobne najvplyvnejším faraónom starovekého Egypta a ríši vládol neuveriteľných 67 rokov. Predsa sú však veci, ktoré ste o Ramzesovi zrejme nevedeli.

1. Jeho otec Seti I. sa stal vládcom Egypta, keď mal Ramzes, pomenovaný po svojom dedovi, päť rokov. Nebol však ďalším v poradí na trón. Mal staršieho brata, ktorý však z neznámych príčin vo veku 14 rokov zomrel. Pozornosť sa teda presunula na Ramzesa, ktorý bol vtedy veliteľom armády (v období, keď mal 10 rokov). Neskôr Seti udelil svojmu synovi zvláštnu funkciu regenta. Dostal luxusnú domácnosť a hárem, absolvoval rozsiahly vojenský výcvik a sprevádzal svojho otca aj v bitkách, ktoré viedol, aby získal skúsenosti s vládnutím a vojnou.
2. Ramzes mal 30 rokov, keď bojoval v bitke pri Kádeši proti Chetitom a viedol armádu 20 000 vojakov a 5 000 vozov proti mocnej chetitskej armáde. Ramzesove vojská takmer padli pri nečakanom útoku Chetitov, keď dostali falošné informácie o postavení nepriateľa. Hoci bol Ramzes zaskočený, udržal si svoje pozície. V dvojdňovej bitke utrpeli obe strany obrovské straty a výsledok bitky nebol jasný, ale Ramzes aj Chetiti ju vyhlásili za veľké víťazstvo.
3. O jej pôvode sa vie len málo, ale pravdepodobne pochádzala zo vznešenej rodiny. Bola matkou Ramzesovho prvorodeného syna a často ho sprevádzala v bitkách, vrátane bitky pri Kadeši, po ktorej viedla diplomatickú korešpondenciu s manželkou chetitského kráľa. Bola jedinou Ramzesovou manželkou, o ktorej sa hovorilo ako o kráľovej manželke. Zomrela relatívne mladá, ale podľa záznamov porodila faraónovi šesť detí. Po jej smrti dal faraón na jej počesť postaviť veľkolepú hrobku plnú nádherných rezieb a malieb kráľovnej.
4. Počas svojej 67-ročnej vlády mal Ramzes nielen veľa manželiek a konkubín, ale aj veľa detí. Podľa niektorých odhadov ich bolo viac ako 100. Predpokladá sa, že žil 90 rokov a prežil niekoľko svojich synov a dcér. Jeho bezprostredným nástupcom nebol prvý či druhý, ale až tretí syn (a jeho konečným nástupcom bol jeho 13. syn).
5. Podľa Biblie Mojžiš požiadal veľmi slávneho faraóna, aby vyslobodil jeho ľud, a mnohí historici sa domnievajú, že týmto faraónom bol Ramzes. Biblia skutočne spomína medzi faraónmi len meno Ramzes, ale zdá sa, že ho nespomína ako panovníka, ale skôr ako miesto, presnejšie "Ramzesovu krajinu". Tieto pasáže naznačujú, že Ramzes je faraón z Knihy Exodus, ale treba poznamenať, že deväť ďalších faraónov sa tiež volalo Ramzes, hoci žiadny z nich nebol taký slávny ako on.

Ramzes bol legendárny faraón, o tom niet pochýb. Viac o jednom z najslávnejších egyptských faraónov sa dozviete v šesťdielnom dokumente Ramzes: Veľký kráľ Egypta, ktorý bude mať premiéru na Viasat History 7. októbra o 20.00.

Socha Ramzesa II.

Kláštor svätej Kataríny a objavy

Kláštor svätej Kataríny pod rovnomennou horou, ktorá je totožná s vrchom Horeb, na ktorej podľa Biblie Mojžiš 40 dní hovoril s Bohom a dostal od neho Desať prikázaní, je miestom senzačných archeologických objavov. Nemecký archeológ Tischendorf tu v rokoch 1844 až 1859 objavil jeden z najstarších kompletných rukopisov Biblie zo 4. storočia a v roku 1892 tu A. S. Lewisová objavila text starosýrskeho prekladu biblických Evanjelií z konca 2. storočia.

Aj v 20. storočí tu archeológovia našli desiatky biblických rukopisov, ktoré boli tisíc a viac rokov staré. Niektoré z rozpadávajúcich sa najvzácnejších rukopisov na svete mnísi z kláštora chceli pri upratovaní kláštora vyhodiť, alebo spáliť a archeológovia ich zachránili v hodine dvanástej.

Na Sinaji našli vedci dokonca najstaršie rukopisy biblických textov v staroslovienčine, ktorých originály mohli vzniknúť aj na území súčasného Slovenska, ale nezachovali sa. Vďaka výskumným prácam známej literárnej odborníčky Anny Hollej, ktorá zomrela v roku 2001, sa Slovenské národné literárne múzeum, ktoré je pracoviskom Slovenskej národnej knižnice v Martine, môže pochváliť vystavenými faksimilami (vernými napodobeninami originálov) najstarších staroslovienskych cirkevných spisov.

Anna Hollá bola scenáristkou expozícií o Veľkomoravskej ríši a o novom konštituovaní stredovekej literatúry po vzniku uhorského štátu. Vďaka výsledkom jej výskumu, ktoré nám poskytlo Slovenské národné literárne múzeum SNK v Martine, mohol vzniknúť aj tento článok.

Kláštor svätej Kataríny na Sinaji

Staroslovienske rukopisy

Ak chceme porozumieť, ako sa cirkevné spisy napísané v staroslovienčine, dostali pod horu Horeb, musíme vniknúť do histórie. Vznik a rozkvet cyrilometodskej slovienskej prekladovej a pôvodnej literatúry na Veľkej Morave v rokoch 863 až 885 sa pokladá za udalosť prvoradého významu v kultúrnych dejinách slovanstva.

Je najzávažnejším prínosom prvého štátu našich predkov do pokladnice duchovných hodnôt ľudstva a reprezentuje aj podiel slovenského národa na európskej literárnej kultúre. Pomenovanie Slovieni sa v časoch Cyrila a Metoda týkalo všetkých, ktorí si nevytvorili, alebo nedostali vlastné pomenovanie.

Slovienov žijúcich v Pribinovom kniežatstve treba pokladať za osobitnú skupinu, ktorá si, zrejme, bola vedomá svojej odlišnosti od Moravanov. Pomenovanie Slováci nám dali pravdepodobne severní a západní susedia. Za svojej vlády dal v Nitre postaviť prvý kostol na Slovensku, ale kresťanstvo sa začalo rozširovať na našom území ešte stáročia pred príchodom Cyrila a Metoda v roku 863.

Slovienom na území Veľkej Moravy však chýbala Biblia, alebo jej časti vo vlastnom jazyku. Základným predpokladom zvrchovanosti mladého slovanského štátu bolo zriadenie samostatnej veľkomoravskej cirkevnej organizácie, ktorá by nepodliehala arcibiskupstvu v Salzburgu.

Keď sa petícia veľkomoravského kniežaťa Rastislava pápežovi Mikulášovi I. nestretla s pochopením, Rastislav poslal v roku 862 diplomatické posolstvo k byzantskému cisárovi Michalovi III., v ktorom sa podľa Konštantínovho životopisca uvádza: „Keďže náš ľud pohanstvo odvrhol a drží sa kresťanského zákona, a nemáme učiteľa, ktorý by v našom jazyku vysvetlil pravú kresťanskú vieru, aby aj iné krajiny, vidiac to, nás napodobnili, pošli nám teda, vladár, takého biskupa a učiteľa. Lebo od nás na všetky strany dobrý zákon vychádza.

Michal III. vyhovel Rastislavovi a poslal na územie veľkej Moravy Konštantína (Cyrila) a Metoda zo Solúna (súčasné Thessaloniky), ktorí rozprávali sloviensky čisto. Nie je vylúčené, že mali slovanský pôvod. Konštantín zostavil hlaholiku (glagol = hláska), prvé slovanské písmo, ktoré pozostávalo z 38 grafických znakov.

Tú podľa mienky odborníkov zostavil na základe malého gréckeho písma s použitím prvkov ďalších abecied, napríklad samaritánsko-hebrejskej a ďalších. Táto originálna slovanská abeceda dokonale vystihovala hláskovú stavbu jazyka macedónskych a veľkomoravských Slovienov. Konštantínov životopisec dosvedčuje, že prvým preloženým staroslovienskym textom bol začiatok Evanjelia sv. Jána: „Iskoni bě Slovo...“ (Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh.) Pripomíname, že z biblického nasledujúceho textu je zrejmé, že Slovom je Ježiš Kristus.

Solúnski bratia preložili z gréčtiny do staroslovienčiny všetky potrebné liturgické, biblické a obradné texty a stala sa kultivovaným spisovným jazykom s bohatou, pest-rou a presnou slovnou zásobou a rozpracovanou vetnou skladbou. V roku 868 pápež Hadrián II. slávnostne potvrdil sloviensku liturgiu, ktorá nadobudla v západnej cirkvi zákonité oprávnenie. Konštantín Filozof čelil v Benátkach náporu latinských trojjazyčníkov, ktorí popri latinčine uznávali ako posvätné jazyky iba gréčtinu a hebrejčinu. Pápež ale slovienske cirkevné knihy posvätil.

Hlaholika - prvé slovanské písmo

Unikáty skúmali na univerzite v Tessalonikách

Jednými z unikátnych staroslovienskych cirkevných spisov, ktoré sa zachovali do súčasnosti, patria spisy z kláštora svätej Kataríny na Sinajskom poloostrove. Ich faksimile môžu vidieť aj návštevníci Slovenského národného literárneho múzea Slovenskej národnej knižnice v Martine. Ich originály pochádzali z 9. storočia a na Sinaji sa zachovali iba ich odpisy.

Sinajské euchológium objavil v roku 1850 v Kláštore sv. Kataríny ruský byzantológ Porfirij Uspenskij. Rukopis bol však neúplný. V roku 1975 v krypte Kláštora sv. Kataríny na Sinaji našli 220 starých a značne poškodených rukopisov, medzi ktorými bolo 41 slovanských, z toho 5 hlaholských. Sinajská kláštorná komunita objav spočiatku utajovala.

Až v roku 1981 poverila správa kláštora profesora Aristotelovej univerzity v Thessalonikách Iannisa Tarnanidisa výskumom novoobjavených slovanských textov. Výsledky svojho výskumu I. Tarnanidis zverejnil v roku 1988. Určil, že spisy obsahujú aj 28 listov Sinajského euchológia, ktoré objavil Porfirij Uspenskij.

Spomínané listy obsahujú modlitby - ranné, večerné a denné, pri rôznych príležitostiach (za chorých, umierajúcich...) a sviatkoch, ale aj biblické texty (Evanjeliá, listy apoštola Pavla), ktoré čítali pri rôznych príležitostiach. K spisom, ktoré sa zachovali v Kláštore sv. Kataríny patria aj Príkazy svätých otcov.

Ide o starosloviensky spovedný poriadok preložený z latinskej predlohy, ktorý je súčasťou euchológia a obsahuje zoznam základných previnení proti kresťanskej vierouke a tresty za ne. Tento spis má neoceniteľný význam pre spoznávanie spoločenských a právnych pomerov našich predkov v čase Veľkomoravskej ríše.

Príčiny a okolnosti ani dátum ukrytia spomínaných spisov sa nepodarilo bezpečne zistiť. Dá sa iba predpokladať, že ich ukryli v čase rozdelenia sa cirkvi na ortodoxnú a katolícku v 11. storočí, keď už staroslovienčina prestala byť v krajinách, ktoré boli pod vplyvom Ríma, liturgickým jazykom a nahradila ju opäť latinčina.

Žiaľ, veľkomoravské originály Života sv. Konštantína a Života Metoda v hlaholike sa nezachovali, alebo čakajú na svoje objavenie.

Kritické pohľady a interpretácie

Je dôležité si uvedomiť, že príbeh Mojžiša a jeho historickosť sú predmetom rôznych interpretácií a kritických pohľadov. Niektorí historici a teológovia spochybňujú doslovný výklad biblického príbehu a hľadajú alternatívne vysvetlenia.

Vyššia kritika Biblie sa zaoberá historickou a literárnou analýzou biblických textov, pričom sa snaží odhaliť autorstvo, datovanie a zdroje jednotlivých kníh. Táto metóda môže viesť k rôznym záverom o historickej presnosti biblických príbehov.

Ďalšie biblické postavy a príbehy

Okrem Mojžiša existuje v Biblii mnoho ďalších inšpiratívnych postáv a príbehov, ktoré stoja za pozornosť. Medzi ne patria:

• Rút: Príbeh o láske, odvahe a vernosti.
• Rodokmeň milosti: Príbehy Tamary, Rachab, Rút, Betsabe a Márie.
• Josef z Nazaretu: Príbeh o Josefovi, pestúnovi Ježiša.
• Synovia povzbudenia: Príbehy Árona, Kaleba, Jonatána, Amosa a Sílasa.
• Sára a Rebeka: Príbehy manželiek Abraháma a Izáka.
• Jonáš: Príbeh o milosrdnom Bohu a nežičlivom človeku.
• Štyria mudrci: Príbeh o štvrtom mudrcovi, ktorý nenašiel Ježiša v jasliach.
• Samaritánka pri Jakubovej studni: Príbeh o zmene života.

Tieto príbehy nám môžu priniesť poučenie a inšpiráciu pre náš vlastný život.

Dňa 05.11.2011 sa v priestoroch modlitebne v Banskej Bystrici uskutočnil koncert pod názvom ,Od otroctva k slobode´.

V tejto prednáške autor približuje snahy veľkých organizácií o zriadenie "Božieho" kráľovstva na tomto svete.

Dominionizmus siedmich vrchov.

PohÄľad na pĂ´sobenie Ĺľien v kazateÄľskej sluĹľbe.

Ako vznikla protestantská reformácia?

Pozadie vzniku moderných protestantských prekladov.V stredoveku cirkev bojovala proti Biblii a tým, ktorí ju vlastnili.

Päť fáz v diele spasenia.

Modlárstvo a jeho "dvojča" falošná bohoslužba majú dlhú históriu.

Rozsiahle interview s autorom známych kníh o modlitbe a o svete padlých anjelov.

AkĂ˝ je stav cirkvi?

Moderná teológia zameraná na človeka a sociálne evanjelium.

Aká je úloha proroka?

PreÄŤo dnes automaticky odmietame kaĹľdĂ˝ prorockĂ˝ prejav?

Proroci v poslednej dobe.

Ako súvisí obliehanie Jeruzalema s našou dobou?

Vypočujte si výroky ducha proroctva a súčasnej tlače.

Nie je to otázka, ktorú si kládol len Pilát.

Existuje absolĂştna pravda?

Musíme tápať v neistote a relativizme?

Kto boli ľudia nasledujúci Krista?

srdce a čo im vzťah s ním priniesol?

životy ich blízkych?

tags: #biblia #tv #serial #mojzis