Otázky o tom, kam sa človek podeje po smrti, trápia ľudstvo od nepamäti. Čo sa reálne bude diať po smrti? Čo je nádej večného života a čo nás reálne Biblia vyučuje o posmrtnom živote?
V tomto článku sa pozrieme na to, čo hovorí Biblia, a predovšetkým kniha Zjavenie, o živote, smrti a večnosti. Ponoríme sa do hlbokých právd o nebi, pekle, vzkriesení a novom Jeruzaleme, aby sme získali ucelený pohľad na našu budúcnosť.
List cirkvi v Smyrne: Povzbudenie v súžení
Vypočujme si, čo Pán cirkvi hovorí ťažko skúšanému spoločenstvu veriacich v 1. storočí, ktoré žilo svoju vieru bez kompromisov. A môžeme pritom myslieť na našich bratov a sestry v krajinách tretieho sveta, ktorí prechádzajú podobným súžením i v 21. storočí.
Na začiatku listu sa predstaví sám autor listu - Ježiš Kristus. Jeho sebapredstavenie veľmi úzko súvisí so situáciou kresťanov, ktorým adresuje svoj list. Prvý a Posledný je titul, ktorý v Starej zmluve patril len Bohu. Ale Kristus vzťahuje tento titul i na seba. Tým sa prehlasuje za rovného Bohu. A právom. Čo platí o Otcovi, platí i o Synovi. Ako je Otec večný, tak je i Syn večný. On stojí na počiatku všetkého, ale sám nemá počiatok. On stojí i na konci všetkého, ale sám nemá koniec. Ale k tomuto božskému titulu pripája slová: „ktorý bol mŕtvy a ožil“.
Ako môže večný, nesmrteľný Boh zomrieť? Je predsa vylúčené, aby Boh mal osobnú skúsenosť so smrťou. Boh nie, ale človek áno. A čo sa stane, keď vtelený Boh zostúpi na zem medzi svoje stvorenstvo?
Nikto z Jeho nasledovníkov nemôže povedať Kristovi: Ty nevieš, aké to je trpieť núdzu a žiť v biede a chudobe. Nevieš, aké je to byť vysmievaný, urážaný a neprávom obviňovaný. Nevieš, aké je to byť prenasledovaný a nenávidený, mučený a všetkými zavrhnutý a nakoniec zomierať v krutých bolestiach. Nikto to nemôže povedať, lebo On to všetko veľmi dobre vie. Vie to z vlastnej skúsenosti. On spoznal život z tej najkrutejšej strany. On bol mŕtvy a ožil.
V týchto slovách je obsiahnutá celá Veľká noc, Veľký piatok i Veľkonočná nedeľa, smrť i vzkriesenie Ježiša Krista. On nielen okúsil smrť, On aj zvíťazil nad smrťou. Ten, ktorý je od večnosti do večnosti stále prítomné Božie bytie, vo svojom vtelení zostúpil do ríše smrti. Vstúpil do protibožského prostredia, aby aj túto oblasť smrti, ničoty a temna podriadil svojej moci.
Kristus na začiatku každého listu oslovuje zbor slovom poznania. Slovo poznania má v jednotlivých listoch trochu iný významový odtieň. Ak oslovení veriaci nežijú v súlade s Božou vôľou, slovo poznania je pre nich napomenutím a výstrahou. Ja ťa poznám, ja viem o tebe všetko. Ale v prípade veriacich v Smyrne má slovo poznania význam povzbudenia. Nemysli si, že ja nepoznám tvoju situáciu, že neviem a nevidím, čím prechádzaš, s čím zápasíš, akou tŕnistou cestou kráčaš. Už toto uistenie je pre nás povzbudením. Môj Pán vie o všetkom. Vidí i to, čo druhí nevidia.
Pozrime sa, aké je Jeho poznanie situácie veriacich v Smyrne. Ako vyzerá ich situácia z vonkajšej strany? „Poznám tvoje súženie aj chudobu“. Chudoba týchto veriacich mohla byť daná tým, že pochádzali z nižšej sociálnej vrstvy. Ale je celkom možné, že bola i výsledkom prenasledovania a útlaku zo strany nepriateľskej spoločnosti.
Ako však vyzerá ich situácia z vnútornej, duchovnej strany? V Starej zmluve malo Božie požehnanie materiálny charakter, materiálnu podobu. Ale keď Boh prichádza na zem v Kristovi a zostupuje medzi chudobných, trpiacich ľudí, Jeho požehnanie má iný charakter. Má charakter duchovného bohatstva. Si bohatý v Bohu. Tvojím bohatstvom je Boh sám. Tvojím bohatstvom je Jeho milosť, spása, odpustenie, pokoj. Si bohatý, lebo ti patrí Božie kráľovstvo. Sú chudobní, ktorí sú bohatí. To sú i títo veriaci. A potom sú bohatí, ktorí sú chudobní. To sú mnohí v tomto svete. Skutočné bohatstvo a skutočná chudoba sa nemeria tým, koľko máme či nemáme. Čo nemáš, keď máš Krista? V Ňom máš všetko. A čo máš, ak nemáš Krista? Kristus učí týchto chudobných veriacich vidieť svoju situáciu Jeho očami. Si bohatý i vo svojej chudobe. To je to prvé, čo Kristus pozná. Pozná situáciu týchto veriacich, ktorá z vnútornej, Božej strany vyzerá úplne inak ako z vonkajšej, ľudskej strany.
Veriacich v Smyrne v prvom rade neprenasledovali rímske úrady, ale Židia, nábožní ľudia. Ich taktika bola podobná ako v prípade Ježiša. Pred rímskym prokurátorom Ho obvinili z nepriateľstva voči režimu. Ale prečo Kristus o nich hovorí, že nie sú Židmi? Podobný argument tu používa i Kristus: Oni nie sú praví Židia, lebo praví Židia neprenasledujú kresťanov. Ale Kristus odhaľuje ešte jedného nepriateľa - toho neviditeľného, skrytého, ktorým je satan, keď hovorí: „…sú synagógou Satanovou“. A znovu: „Hľa, diabol niektorých z vás uvrhne do väzenia“. Satan je pôvodcom nenávisti ľudí voči kresťanom.
Za ľudským zlom sa skrýva duchovné zlo. Za ľudským nepriateľom sa skrýva duchovný nepriateľ. Človek je iba nástroj, cez ktorý pôsobí moc temnosti. To človeka nezbavuje zodpovednosti pred Bohom. Prečo je dôležité vidieť duchovné pozadie zla? Preto, lebo to oslobodzuje od nenávisti k ľuďom, ktorí nám ubližujú. Ak za všetkým zlom, ktoré mi niekto spôsobil ako kresťanovi, vidím len človeka, budem vo veľkom pokušení nenávidieť ho. Ale keď viem, že za ľudským zlom sa skrýva duchovné zlo, že za ľudským nepriateľstvom sa skrýva nepriateľstvo moci temnosti, toto poznanie ma vnútorne oslobodzuje.
Preto Kristus odhaľuje duchovný pôvod prenasledovania - moc temnosti, ktorá stojí za ľudskou nenávisťou voči kresťanom. Vždy, keď sa ako kresťan stretneš s ľudskou zlobou voči sebe, pamätaj, že nemáš do činenia s krvou a telom, teda s človekom, ale s duchovnou mocou zla. Preto sa nenechaj vyprovokovať k nenávisti voči tým, ktorých satan zneužil ako svoj nástroj proti tebe. Naopak, miluj svojich nepriateľov, lebo oni nie sú tí praví nepriatelia.
Aká budúcnosť stojí pred týmito veriacimi? Je to dvojaká budúcnosť. Blízka, bezprostredná budúcnosť vyzerá dosť hrozivo. Preto ich Kristus pripravuje na to, čo príde, keď hovorí: „Diabol niektorých z vás uvrhne do väzenia…“ Je to satan, ktorý bude stáť za uväznením niektorých veriacich. Satan v preklade znamená žalobca. A satanský vplyv v spoločnosti sa často prejavuje tajomnou silou obviňovania, keď jedna skupina ľudí začne obviňovať inú skupinu ľudí a pripisovať jej vinu za svoje problémy alebo za problémy spoločnosti. Rúhanie Židov, o ktorom tu hovorí Kristus, znamená žaloby a falošné obvinenia, z ktorých Židia obviňovali kresťanov pred rímskymi úradmi.
Veriacich v Smyrne čaká nová vlna prenasledovania, ale napriek tomu Kristus hovorí: „Neboj sa toho, čo máš vytrpieť“. Prečo sa nemusia báť? Ešte by sme pochopili, keby Kristus povedal: Neboj sa, nič sa ti nestane. Ale to On nehovorí, lebo sa stane. Budeš mať súženie, budeš trpieť. Ale napriek tomu hovorí: Neboj sa.
Kristus tu odhaľuje dve dôležité skutočnosti, ktoré sa týkajú budúceho súženia. Prečo má satan záujem dostať veriacich do väzenia? Aby ich zničil - buď duchovne ich vieru, alebo fyzicky ich telo. Satan chce zničiť našu vieru. Boh chce prečistiť našu vieru. Robí to pomocou skúšok, ktorými prepaľuje našu vieru ako oheň prepaľuje a prečisťuje zlato. Pravosť zlata sa preveruje ohňom. Pravosť viery sa preveruje ohňom utrpenia. Ale oheň zlato neskazí, len prečistí. To isté, čo chce satan použiť na naše zlé, Boh používa na naše dobré. Preto Boh dopúšťa súženie a utrpenie na svoje deti.
Druhá skutočnosť, ktorú Kristus odhaľuje trpiacej cirkvi, sa týka dĺžky utrpenia: „budete v súžení desať dní“. Kto určuje dĺžku súženia - satan, či Boh? Je to Boh. Veriaci v Smyrne majú zasľúbené, že Boh vo svojej milosti obmedzí čas súženia na desať dní. A po nich príde jedenásty deň - deň úľavy, deň vyslobodenia, deň, keď súženie pominie. Áno, aj nad hrozivo vyzerajúcou budúcnosťou stojí Kristus ako Ten, ktorý nad všetkým drží svoju ruku.
Ale okrem blízkej budúcnosti Kristus hovorí ešte aj o inej, vzdialenej budúcnosti. Smrť raz určite príde. Je to vždy len otázka času. V prípade niektorých to môže byť mučenícka smrť. V prípade ostatných to bude prirodzená smrť. Za touto smrťou je ešte ďalšia smrť. Prvá smrť je telesná. Druhá smrť je večná. Prvá smrť znamená koniec pozemského života. My sa bojíme telesnej smrti, ktorá ukončí náš pozemský život. Báť by sme sa však mali večnej smrti, ktorá vyplní náš posmrtný život. Ale kresťan môže byť zbavený nielen strachu z prvej - telesnej smrti, ale i z druhej - večnej smrti, ktorá mu neuškodí.
Prečo nie? „Dám ti veniec života“, hovorí Kristus. Ty nie si kandidát smrti. Ty si kandidát života. Kto to hovorí? Kto s takou istotou hovorí o smrti i o tom, čo bude po nej? Ten Prvý i Posledný. Ten, ktorý sám bol mŕtvy a ožil. Hovorí to večný Boh, Pán i nad ríšou temnosti a smrti. On ti hovorí: Neboj sa, len zostaň verný až do konca. A keď aj príde čas, že budeš musieť zaplatiť cenu za svoju vernosť, pripomeň si cenu, ktorú som musel ja zaplatiť za tvoje spasenie. Preto, aby ti už neuškodila druhá smrť. Aby som raz i tebe mohol položiť na hlavu veniec života, toho večného života.
Čo nás čaká po smrti?
Čo reálne bude po smrti? Čo je nádej večného života a čo nás reálne Biblia vyučuje o posmrtnom živote? Prvá vec je asi to že Boh nestvortil človeka len ako kus mäsa a kosti, ale, že má aj dušu a je duch, ktorý ma v sebe vloženú je večný (Koh 3,11). Teda v nás ľuďoch je od Boha hlboko vložený rozmer večnosti.
AK by si sa chcel dozvedieť viac o nebi, pekle ale aj novom Jeruzaleme a hlavne o tom ako nájsť s istotou a pokojom cestu do NEBA tak tento článok je presne pre teba.
Nebesia
Nebesia v pôvodnej hebrejčine sú skoro stále v množnom čísle. Teda viac nebies, jedno je to ktoré vidíme, krásne azúrové, kde lietajú vtáci a lietadla. Druhé je duchovná sféra, kde prebieha duchovný boj medzi nebom a zemou. (Dan 10,20, Ef 6,12) Je to nebo medzi prvým a tretím. Tretie nebo, je to miesto, kde Apoštol Pavel hovorí, že bol vytrhnutý vo videní, je to miesto, kde prebýva Boh. Čo je ešte lepšie, že sám Boh ťa tam chce.
Okrem Boha Otca v nebi je aj Ježiš, veľké množstvo Božích anjelov a ďalšie duchovné bytosti a ľudia, - ktorí sú skrze spasenie. (Zj 5:11-14)Nebo je až tak nádherné a veľké miesto, že si je ho až ťažké si predstaviť alebo pochopiť našim ľudským mozgom, alebo s našimi dočasnými skusenosťami. (1Kor 2,9) Je tam radosť a naplnenie a už žiadne zlo, smútok, hriechy, trápenie, bolesť, choroba, chudoba, smrť alebo démoni ani nič nečisté.
No, ako som napísal, Boh ťa tam chce a chce ťa tam až tak veľmi, že bol ochotný obetovať to najvzácnejšie, čo mal - svojho Syna Ježiša. Aby si mohol byť očistený od svojich hriechov a prijať spasenie (záchranu). Teraz je krok na tebe, on poslal „rebrík“ z neba.
Do neba nevedú nijaké schody, Eucharistia je jediný výťah ako sa dostať do neba 2017
Peklo
Často sa tieto dve „miesta“ zamieňajú, ale je medzi nimi podstatný rozdiel. Peklo je miesto, kde vládne satan, je to jeho oblasť, asi ako pre Boha Nebo. Smrť a podsvetie boli zvrhnuté do ohnivého jazera.
Dôležitú vec, ktorú by sme si mali uvedomiť, že Boh nechce, aby žiaden človek strávil večnosť v Ohnivom Jazere. Je to „cieľová stanica“ cesty, ktorú si tu niektorí na zemi vybrali. Čo človek seje, bude aj žať.
Zapísaný v Knihe života sú pravdepodobne ľudia, ktorý prijali večný život, a ten primame jedine skrze Pána Ježiša Krista. Plus sú aj iné texty ktoré to potvrdzujú. Kto verí v Syna, má večný život.
Sú učenia ktoré tvrdia, že človek v pekle nebude na večnosť, ale že iba zhorí, proti čomu ja osobne by som nebol. No v Biblií vidím niečo iné. Príklad: falošný prorok ktorý spolu so šelmov (človek - predstaviteľ svetového satanského systému) budu uvrhnutý priamo do ohnivého jazera(Zj 19,20), a po viac ako 1000 rokoch k ním bude pridaný aj Satan.
7 A keď sa dovŕši tisíc rokov… 10 Diabol, ktorý ich zvádzal, bol vrhnutý do ohnivého a sírového jazera, kde bola aj šelma a falošný prorok.
Vzkriesenie mŕtvych a Súdny deň
Vzkriesenie mŕtvych je udalosť pred posledným súdom, kedy všetci ľudia vstanú (pravdepodobne) fyzicky z mŕtvych a dostanú nové tela, nie také isté ako boli pred tým, ale oveľa lepšie. Potom bude posledný súd, je udalosť ktorá odohrá na konci naších dejín.
31 A keď prijde Syn človeka vo svojej sláve a všetci svätí anjeli s ním, vtedy sa posadí na tróne svojej slávy, 32 a shromaždené budú pred neho všetky národy, a oddelí ich, jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od kozlov, 33 a postaví ovce po svojej pravici a kozlov po ľavici. 34 Vtedy povie Kráľ tým, ktorí budú po jeho pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, vládnite dedične kráľovstvom, vám pripraveným od založenia sveta… 41 Potom povie aj tým po ľavici: Iďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, pripraveného diablovi a jeho anjelom… 46 A títo pojdú do večného trápenia, ale spravedliví do večného života. (Matúš 25)
Nový Jeruzalem
Je mesto Boha, Baránka a Božieho ľudu. Boh dokonca vtedy stvorý novu zem a aj nové nebo. A tento nový alebo nebeský Jeruzalem zostúpi na tu novu zem a vtedy už bude AKO V NEBI TAK AJ NA ZEMI.
1 Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet. 2 A videl som, ako z neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, pripravené ako nevesta ozdobená pre svojho ženícha. 3 Od trónu som počul mohutný hlas: „Pozri, Boží stánok medzi ľuďmi. Boh bude s nimi prebývať a oni budú jeho ľudom; on sám, ich Boh, bude s nimi. 4 Zotrie im z očí každú slzu a smrť už viac nebude, ani smútok, ani nárek, ani bolesť už nebude, lebo čo bolo skôr, sa pominulo.“ 5 A ten, čo sedel na tróne, povedal: „Hľa, všetko tvorím nové.“ A dodal: „Napíš, že tieto slová sú verné a pravdivé.“ 6 A povedal mi: „Už sa vyplnili! Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec. (Zjavenie 22)
Ako sa rozhodnúť pre večnosť?
Veľmi dobrá a zároveň ťažká otázka. Na druhu stranu, viem že Pán Boh sa každému človeku snaži „klopať“ na srdce. Jedine čo musíme urobiť, je 1. rozhodnúť sa chcieť a 2. prísť k Ježišovi a nabrať si živej vody koľko len chceme a to úplne zadarmo! Nikto iný nemá živú vodu, ani ju ľudom nemôže dať, žiadne iné náboženstvo či filozofia alebo učiteľ. Áno, je to ponuká ktorá sa „neodmieta“, ale predsa ju už veľmi veľa ľudí odmietlo a už nemôžu to nikdy vrátiť späť. Preto máš jeden život, jeden pokus, rozhodni sa múdro.
Raz som stretol jedného cudzinca vo vlaku a rozhovor prišiel na večnosť a zmierenie s Bohom. A jeho jednoduchá alibistická odpoveď bola: Ja sa zaujimam len o prítomnosť, toto budem riešiť potom. Tak mi sa ho nedalo spýtať, „riešiš kde pôjdeš na dovolenku na týždeň a neriešiš kde strávi tvoja duša večnosť?“
Kaz 3,11 Učinil všetko krásne v svoj čas, i večnosť dal do ich srdca, iba že človek nevystihne diela, ktoré koná Bôh, a to tak od počiatku až po koniec.
1Kor 2,9 Ale ako je napísané: Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo a čo ani do ľudského srdca nevstúpilo, to pripravil Boh tým, čo ho milujú.
Často sa vyhýbame rozhovoru na túto tému a dokonca sa snažíme zbaviť myšlienky na mŕtvych, ktorí sú nám drahí a blízki. Ako môžeme odpovedať na zložité otázky o smrti? Existuje život po smrti? Každý z nás v určitom okamihu, najmä keď nám odchádza zo života niekto blízky z rodiny alebo osoba, ktorú milujeme, cítime určitú prázdnotu v srdci.