Biblia a výklad pre veriacich

Biblia, ako Božie slovo, je pre kresťanov neoceniteľným zdrojom múdrosti a vedenia. Avšak, jej výklad môže byť náročný, a preto je dôležité pristupovať k nej s porozumením a rešpektom. Tento článok sa zameriava na kľúčové aspekty výkladu Biblie, pričom zdôrazňuje dôležitosť kontextu a princípov interpretácie.

Výzvy pri čítaní Levitiku

Levitikus, kniha Starého zákona, môže byť pre mnohých kresťanov náročná na čítanie. Existuje viacero dôvodov, prečo je to tak:

• Kultúrny kontext: Kultúrny kontext knihy je veľmi odlišný od toho nášho. My bývame v domoch alebo bytoch, oni bývali v stanoch. My na bohoslužby chodíme do budov, oni chodili do nádvoria pod holým nebom, ktoré obklopovalo zdobený svätostánok. My nemôžeme hádzať ryžu na svadbe na našich bohoslužobných miestach, oni na tých svojich zabíjali zvieratá.
• Literárny kontext: Často strácame zo zreteľa širší literárny kontext. Levitikus nasleduje po Exodus 25-40, z čoho väčšina sa sústreďuje na pokyny stavať svätostánok. Pre väčšinu kresťanov je to veľmi únavné čítanie (a mnohí padnú v púšti týchto kapitol).
• Zákony: Takmer celý Levitikus tvoria zákony. To prináša dve výzvy. Prvou je, že pre väčšinu z nás nie je čítanie zákona ani zďaleka také zaujímavé ako čítanie príbehov. Príbehy nás vťahujú svojim napätím, keď sledujeme, ako napreduje zápletka. Pri zákone sa to nedeje. Je len tým, čím je - zákonom, a ak sa ten zákon nevzťahuje na nás priamo - čo je v mnohých prípodoch v Levitiku tak - nie je nič, čo by nás skutočne zaujalo, čo by upútalo našu pozornosť. Druhou výzvou je, že veľa kresťanov vníma „zákon“ negatívne, ako niečo obmedzujúce a nemilostivé.

Pochopenie kontextu Levitiku

Aby sme správne pochopili Levitikus, musíme ho vnímať v jeho pôvodnom kontexte. Inak ho nebudeme vedieť aplikovať dnes.

• Kultúrny kontext: Tu je klasický príklad: V Levitiku sa píše: „Nenos na sebe šaty utkané z dvojakého tkaniva“ (Lv 19:19). To väčšinu z nás zarazí ako úplne bizarné. Existuje však veľmi presvedčivé vysvetlenie, keď si spomenieme, že časť kňazského odevu bola vyrobená zo zmiešaného materiálu (z vlnenej priadze aj plátna, Ex 28:6,15; Ex 39:29). Keďže Izraeliti, ktorí neboli kňazmi, nesmeli vykonávať kňazské povinnosti (Nm 3:10,38; Nm 16:1-40), zrejme im mal tento zákaz brániť sa k tomu uchýliť.
• Literárny kontext: Je nevyhnutné pamätať na to, že Levitikus je súčasťou oveľa väčšieho príbehu, najmä príbehu z Exodus. Ten by sa dal povedať takto: V knihe Exodus Hospodin zachránil svoj ľud z otroctva mocnými znameniami a zázrakmi (1-15) a priviedol ich k Sinaju (16-19) a tam im povedal, že majú byť jeho „kráľovstvom kňazov, svätým národom“. Ich status kráľovstva potvrdil tak, že s nimi vstúpil do zmluvy ako ich kráľ a dal im zákony kráľovstva, ktoré majú dodržiavať (20-24). To však nie je všetko. Bude kráľom, ktorý je pri nich blízko, ktorý prebýva priamo uprostred nich, a preto im dáva pokyny pre jeho svätostánok, jeho pozemský príbytok (25-31, 35-40). To všetko vyvoláva u Izraelitov veľmi pálčivú otázku: Ako len môže svätý a čistý kráľ vesmíru prebývať uprostred svojho hriešneho a nečistého ľudu?

Povedané stručne, hoci my vnímame Levitikus ako bremeno, Izraeliti ho vnímali ako záchranu života.

Princípy výkladu zákona

Čo sa týka zákona, treba pamätať na dva základné princípy výkladu:

1. Kontext vykúpenia: Zákon neprichádza pred vykúpením, ale po ňom. Zákon, čo začína v Exodus 20 a tiahne sa cez Levitikus, nedostávajú Izraeliti, aby mohli byť zachránení. Je to dar od ich Vykupiteľa Hospodina, čo ich má viesť v živote ako „kráľovstvo kňazov, svätý národ“, ku ktorému ich povoláva. Boh neposlal Mojžiša k Izraelu s novým spôsobom, ako vstúpiť do vzťahu, takým, ktorý by dal bokom milosť Božích sľubov Abrahámovi, teda plán, ktorý by v podstate hovoril: Ak budete dodržiavať zákon, zachránim vás. Je to presne naopak. Poslušnosť vychádza z milosti, nekupuje si ju. Exodus [t. j. vykúpenie] predchádza Sinaju [t. j. zákonu]… Zákon ani zďaleka nedáva bokom sľub milosti, ale bol daný tým, ktorí už boli zachránení milosťou, aby im ukázal, ako podľa tej milosti žiť. A tak Sinaj neprináša nové putá, ale dôkaz, že staré putá boli zlomené. Vlastne môžeme zákon považovať za ďalší akt milosti, za dar Božiemu ľudu, ktorý slúži Božím zmluvným a milostivým sľubom.
2. Hodnoty zákonodarcu: Zákony odrážajú hodnoty zákonodarcu. To hneď vidíme pri svojich vlastných zákonoch: zakazujeme krádež, pretože si vážime právo na osobné vlastníctvo; zakazujeme vraždu, pretože si vážime ľudský život. Rovnako Hospodin prikazuje Izraelitom nechať časť úrody „chudobnému a cudzincovi“ (Lv 19:10), pretože si váži súcit s nešťastníkmi viac než maximálny zisk. Rozpoznať hodnoty, z ktorých zákon vychádza, nám pomáha, keď sa snažíme porozumieť, ako nás stále môže učiť o tom, čo znamená žiť ako Boží ľud (aj keď konkrétny zákon už viac neplatí).

Keď toto pochopíme, dáva dokonalý zmysel, prečo najdlhší žalm v Biblii - Žalm 119 - je oslavou Hospodinovho zákona. Žalmista ho chápal ako dar a ako každý iný Hospodinov dar, aj tento bol preňho „potešením“, (v. 24) za ktorým a mu duša „umára túžbou“ (v. 20).

Levitikus a Nová zmluva

Až keď pochopíme obetný systém v Levitiku, pochopíme, že Ježiš prišiel a vykonal „očistenie od hriechov“ (Heb 1-3, cf. Lev 4). Až keď pochopíme Levitikus, pochopíme, že jeho obeť zmierenia očisťuje aj posledné stopy hriechu a nečistoty tak mocne, že „máme smelú dôveru vojsť skrze Ježišovu krv do svätyne“ (Heb 10:19; cf. Lv 16 a najmä Lv 10:1-3!) A až keď pochopíme Levitikus, pochopíme, že bezhriešnosť a čistota a moc Ježiša Veľkňaza je nesmierne väčšia než aké mal akýkoľvek kňaz - Levíta, aký kedy žil (Heb 7:26-28; cf.

Znamená to pamätať, že jeho zákony prichádzajú v kontexte Hospodinovej vykupujúcej milosti (Ex 1-19). A tak zákony mali za úlohu usmerňovať Izraelitov v správnej reakcii na ich kráľa, ktorou bola poslušná láska a tak im umožňovať plniť ich úlohu odrážať jeho charakter vo svete a rozširovať jeho kráľovstvo požehnania po celej zemi. Ak toto máme, kresťania sú potom v pozícii čítať tieto zákony v kontexte Hospodinovej vykupujúcej milosti, ako ju nachádzame u Ježiša. A tak kresťania vnímajú princípy, ktoré tieto zákony učia ako usmernenia pre to, ako reagovať na nášho kráľa vďačnou poslušnosťou, čo nám umožňuje spĺňať svoje poslanie odrážať jeho charakter vo svete a šíriť jeho kráľovstvo požehnania na celej zemi (Tu musíme pamätať na to, že aj my sme povolaní byť kráľovstvom kňazov! Povedané ešte jednoduchšie: rovnako, ako Izraeliti čítali Levitikus v kontexte Hospodinovho vykupujúceho diela vo vyslobodení z Egypta, kresťania čítajú Levitikus v kontexte Hospodinovo vykupujúceho diela v Ježišovi.

Varovania pri výklade

Vo svetle predošlej odpovede spomeniem aspoň dve varovania:

1. Zákon v kontexte vykúpenia: Zákon musí byť zasadený do kontextu vykúpenia. Keď sa to nedeje - a keď kážeme zákon, zvyčajne sa to nedeje! - stávajú sa z nás moralisti: „Rob toto! Nerob toto!“ Niekto, kto je presiaknutý evanjeliom milosti - a kto si pamätá kontext! - volí iný prístup: „Vo svetle toho, čo pre vás urobil Hospodin, rob toto; vo svetle toho, kto je tvoj Vykupiteľ Hospodin a kým ťa povolal byť, nerob tamto.“ Moralista v nás zanechá pocit, že musíme a nemusíme robiť nejaké veci, aby sme si zaslúžili Hospodinovu priazeň.
2. Kázanie Ježiša: Druhým varovaním je jednoducho nezabúdať, že kázať Ježiša znamená zastať pri kríži. Ako vyššie jasne ukazujem, Ježišovo vykupujúce dielo na kríži je vždy východiskom pre kresťanské kázanie. Tým nemyslím, že každá kázeň musí mať oddelený bod, ktorý spomína Golgotu. Chcem povedať, že Božie vykúpenie v Ježišovi je kontext kázne (pozri vyššie). Musíme však pamätať na to, že Ježiš nás nezachránil len od niečoho, taktiež nás volá k niečomu.

Ukážme si to na praktickom príklade: Povedzme, že kážeme alebo vyučujeme o prikázaní „Miluj svojho blížneho ako seba samého“ (Lv 19:18). Hospodin vykúpil svoj ľud svojou trpezlivou a milostivou láskou a povolal ich, aby odrážali túto lásku v ich vzťahu s ním a so sebou navzájom. Rovnako, ako bola jeho láska radikálna k nim, rovnako musí byť ich láska radikálna k sebe navzájom, byť pohotová starať sa o druhých a odpúšťať druhým, ako to robia k sebe samým. To isté platí pre nás: Ježišova láska k nám je nevyčerpateľná vo svojej milosti a on nás povoláva si navzájom preukazovať rovnakú lásku (Jn 15:12). Keď budeme pamätať na jeho radikálnu, milostivú a nezaslúženú lásku k nám, budeme schopní preukazovať rovnakú radikálnu lásku ostatným (cf. Mt 18:21-35).

Proroctvá a ich naplnenie

Boh v Biblii dal ústami prorokov ľuďom množstvo predpovedí budúcnosti. Biblické proroctvá možno považovať za dôležitú indíciu poukazujúcu na pravdivosť Biblie ako Božieho slova. V nasledujúcich riadkoch si môžete prečítať viacero zhrnutých proroctiev, ktoré sa naplnili alebo napĺňajú a ktorých naplnenie je všeobecne známe.

Proroctvá týkajúce sa osoby Ježiša Krista sú tu brané ako hodnoverné a splnené, pretože Ježišova existencia, smrť i zmŕtvychvstanie je len ťažko spochybniteľná téza.

Je dôležité si uvedomiť, že výklad Biblie je proces, ktorý si vyžaduje pokoru, trpezlivosť a vedenie Ducha Svätého. S pomocou týchto princípov a zdrojov môžeme lepšie porozumieť Božiemu slovu a aplikovať ho do nášho života.

tags: #biblia #zvysok #ludu