Biele Vianoce na Slovensku: Štatistiky a realita

Vianočné sviatky sa často spájajú s idealizovaným obrazom krajiny pokrytej snehom. Do akej miery sa však tieto predstavy o dokonalých Vianociach so snehom zakladajú na realite? Pozrime sa na štatistiky a historické údaje o snehovej pokrývke na Slovensku počas Vianoc.

Posledné roky boli Vianoce skôr teplé a bez snehu. Platí to od roku 2013 až po vlaňajšok. Sneh na Vianoce sa stáva ojedinelým úkazom. Typické biele Vianoce na Slovensku nezažila už celá jedna generácia.

Kedy boli naposledy biele Vianoce na celom Slovensku?

Celé Slovensko pokrývala na Vianoce mrazivá biela perina naposledy v roku 2002. Zasnežené Vianoce na celom Slovensku boli naposledy v roku 2002, teda pred 17 rokmi. V tom roku si počas všetkých troch vianočných dní našiel v polohách do 700 metrov približne päť až pätnásť centimetrov snehu. Navyše, Vianoce 2002 boli aj riadne mrazivé. Počas vianočných dní sme mali celodenný mráz a ráno bolo v nižších polohách zväčša mínus sedem až mínus 20 stupňov Celzia, v dolinách a kotlinách ojedinele až okolo mínus 25 stupňov Celzia,“ uvádza Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na sociálnej sieti.

Zároveň to boli jedny z najchladnejších Vianoc v histórii pozorovaní. Podobná situácia však nastala aj rok predtým, v roku 2001 - napríklad 24. decembra v Piešťanoch zaznamenali mráz mínus 22 stupňov a bolo takisto desať centimetrov snehu.

Situácia v Bratislave

V posledných rokov to však bolo s bielymi Vianocami podľa meteorológov slabé najmä na juhozápade. Ak by sme si totiž stanovili kritérium, že Vianoce sú na snehu vtedy, keď aspoň jeden deň medzi 24. a 26. decembrom má súvislú snehovú pokrývku, a to aspoň jeden centimeter snehu, tak na Letisku v Bratislave bol sneh v uplynulých desiatich rokoch na Vianoce iba jedenkrát.

„Bolo to v roku 2012. Vtedy to však tiež bohviečo nebolo, pretože na zemi boli tri až štyri centimetre veľmi mokrého a zamrznutého snehu po výdatnom mrznúcom daždi,“ približuje SHMÚ. Výrazne lepšia situácia v hlavnom meste na Vianoce bývala podľa meteorológov v rokoch 1989 až 2009, keď bol sneh počas vianočného obdobia počas 11 rokov.

„Počas minulých desiatich rokov tu sneh na Vianoce chýbal iba dvakrát a počas minulých 30 rokov tu bol sneh až 25-krát,“ poznamenáva SHMÚ s tým, že biele Vianoce boli v minulých rokoch v porovnaní s Bratislavou výrazne častejšie aj v Košiciach.

Pamätníci si spomenú na chladné a zasnežené Vianoce v roku 1963, alebo tiež 1981, kedy v Bratislave dosiahla 26. decembra snehová pokrývka až 44 centimetrov.

Pravdepodobnosť bielych Vianoc

Štatisticky predstavuje pravdepodobnosť, že bude sneh počas Vianoc na celom území Slovenska, teda aj v nížinách, iba 30 percent. Zdá sa však, že takýchto situácii je aj vzhľadom na prebiehajúcu klimatickú zmenu čoraz menej.

Na základe analýzy vychádza v Bratislave pravdepodobný výskyt snehovej pokrývky na Štedrý deň 23 percent, v Košiciach 50, v Popradskej kotline 60, v Oravskej Lesnej 87, na Štrbskom Plese 97 percent. V súčasnosti už v Bratislave pravdepodobnosť zrejme klesla pod 20 percent. Od roku 2003 bol v hlavnom meste na Štedrý deň ráno sneh iba v roku 2012 (4 centimetre) a v roku 2021 (1 cm).

Samozrejme, v rámci Slovenska sú veľké rozdiely v počasí medzi horskými a nížinnými oblasťami. „Na juhozápade Slovenska to štatisticky vychádza tak, že sú Vianoce biele len v 30 percentách prípadov, teda je pravdepodobnosť až 70 percent, že sneh nie je. Naopak v horských oblastiach čím ideme vyššie, tým sa pravdepodobnosť bielych Vianoc zvyšuje. Na severe Slovenska a v oblastiach nad 1000 metrov nad morom je to 90-percentná pravdepodobnosť, v Oravskej Lesnej alebo na Štrbskom Plese až 99-percentná.

Východné Slovensko má kontinentálnejšiu klímu, aj tam sa však situácia zhoršuje. Región Oravy s množstvom snehu neraz v minulosti musel až bojovať. Snehová pokrývka sa tam vyskytuje aj v posledných rokoch, ale nie je už taká hrubá.

Tabuľka: Pravdepodobnosť snehovej pokrývky počas Vianoc na vybraných lokalitách

Z mapy pravdepodobnosti snehovej pokrývky ≥ 1cm počas vianočných sviatkov je zrejmé, že pravdepodobnosť dosiahnutia a prekročenia výšky snehovej pokrývky je závislá od nadmorskej výšky, pričom najnižšia pravdepodobnosť sa vyskytuje v oblasti Záhorskej nížiny a v niektorých častiach juhu západného Slovenska. Najvyššie pravdepodobnosti presahujúce 90 % a blížiace sa k štatistickej istote možno, podľa očakávania, pozorovať v najvyšších polohách horských masívov na strednom a severnom Slovensku.

Vplyv klimatickej zmeny a "vianočné oteplenie"

Na celom území Slovenska bol pozorovaný vplyv teplotnej singularity majúcej svoj pôvod v zosilnenom príleve teplého oceánskeho vzduchu krátko pred Vianocami, známej tiež ako „vianočné oteplenie“ alebo „vianočný odmäk“.

Meteorológovia majú pre tento jav pomenovanie „vianočné oteplenie“ a vedia ho aj vysvetliť. „Studený vzduch v zime k nám môže prísť od severozápadu až po juhovýchod. Môže prísť z oblasti Arktídy a Severného ľadového oceánu. Ak prúdi odtiaľto, musí prejsť aj ponad teplejšie moria, kde sa v prízemných vrstvách ohreje a v nižších polohách už neprinesie také výrazné ochladenie ako vo vyšších. Ak vzduch prenikne zo severnej Škandinávie, z oblasti severného Ruska alebo všeobecne od východu, je oveľa chladnejší aj v nižších polohách.

Ukázalo sa, že takmer pri všetkých staniciach s dostatočne dlhým časový radom (1951 − 2020) sa pravdepodobnosti počítané za obdobie rokov 1981−2020 znížili v porovnaní s obdobím 1951 − 1980. To si možno vysvetliť rastúcim trendom teploty vzduchu za posledné desaťročia, čo pomerne dobre dokumentuje Obr. 5, ktorý zobrazuje pravdepodobnosti výskytu teploty vzduchu (Tmax a Tmin) v jednotlivých intervaloch a rámci tzv. pentád (5-denné časové úseky) na juhu Slovenska na meteorologickej stanici v Hurbanove. Zatiaľ, čo v období 1961 - 1990 boli vo vianočnom období viac pravdepodobné hodnoty minimálnej dennej teploty vzduchu v intervale -4 až +2 °C, v období 1991 - 2020 sa pravdepodobnosť výskytu takýchto teplôt znížila, najmä v prospech vyšších hodnôt Tmin.

Na väčšine Slovenska teraz zima prebieha presne takto. Sneh napadne, ale oteplí sa tak výrazne, že sa neudrží a rýchlo sa roztopí na nevábnu kašu. V minulosti obvykle vydržala pokrývka aj v nížinách zopár týždňov. Na to sa teraz už nevytvára príležitosť, pretože sa príliš intenzívne striedajú obdobia mrazu a výrazného oteplenia.

„Už je bežné, že v priebehu zimy sa vyskytne obdobie, keď teplota vzduchu stúpne cez deň aj nad desať stupňov Celzia. December je prvý mesiac zimy a vyznačuje sa nestabilitou snehovej pokrývky. V poslednom spracovaní od roku 1991 do 2020 je práve počas vianočných sviatkov na tej krivke kopček.

Otepľovanie planéty je globálna záležitosť. „Prejavy počasia u nás ovplyvňuje aj vyššia teplota oceánov a morí. Prúdy tak prinášajú teplejší vzduch, ale zároveň aj vlhkejší. Keď v zime nesneží, ale prší, voda hneď odteká do riek a odtiaľ do morí. Na jar potom táto vlaha našej krajine chýba.

Čo teda robiť, aby sa globálne otepľovanie spomalilo? Veľa sa hovorí o redukcii škodlivých skleníkových plynov. „Obmedziť fosílne palivá a prejsť na obnoviteľné zdroje energie, to je nevyhnutnosť, ale aj zložitá téma. Keď chceme využívať energiu z veterných turbín alebo solárnych panelov, musíme byť pripravení na to, že niekedy nefúka vietor a nesvieti slnko.

tags: #biele #vianoce #statistika