Už v časoch rímskej nadvlády bola významným miestom, akýmsi predvojom Pannonie voči Barbarom. Na príkaz cisára Marca Aurelia tu postavili vojenský tábor, stopy po ňom sú viditeľné aj dnes. V r. 173 po Kr. strávil cisár v tomto tábore dlhší čas z príležitosti ťaženia proti Kvádom a tu napísal prvú knihu svojho diela „Myšlienky k sebe“.
Socha cisára Marca Aurelia
Počiatky a Stredoveký Rozkvet
Kráľ Sv. Štefan daroval toto územie Bynnovi, synovi rytiera Hunta, po ktorom je obec pomenovaná. Od tohto Bynna pochádza vetva s podobným menom z rodu Hunt-Poznan, jeho potomok Amadé, ktorý pred rokom 1217 založil premonštrátske prepoštstvo historického významu.Podľa súpisu z r. 1495 bola Bíňa majetkom temešského grófa Józsu Somiho a mala vtedy 46 domácností. Samotné bíňske prepoštstvo stratilo časom svoju samostatnosť a v r. 1516 patrilo pod právomoc šahanského prepoštstva.
Rozdelenie a Pohnuté Osudy
Podľa súpisu z r. 1531 existovali dve oddelené usadlosti: Horná Bíňa, ktorej panoval zemepán István Erdődy a Dolná Bíňa, ktorá patrila tamojšiemu prepoštovi. Neskôr premenovali Hornú Bíňu na Veľkú Bíňu a Dolnú Bíňu na Malú Bíňu. Tieto pomenovania pretrvávali aj v r. 1848. Podľa súpisu z r. 1532 boli obidve obce zničené, ale čoskoro znovu vybudované.
V r. 1593 boli okupované Turkami, v r. 1613 sa Veľká Bíňa dostala do majetku zemepána Jánosa Pálffyho. Malá Bíňa patrila ostrihomskej kapitule. Počas oslobodzujúcej vojny si veľa vytrpela. V r. 1683 po oslobodení Viedne ju úplne zničili spojenecké poľské vojská, ktoré prechádzali týmto územím.
Obnova a Súčasnosť
Prastarú baziliku s dvomi vežami začali v r. 1722 obnovovať a v r. 1732 ju vysvätil biskup barón László Mednyánszky. V prvej polovici XIX. storočia patrila Veľká Bíňa k panstvu kniežacej rodiny Pálffyovcov v Bátorových Kosihách a zemepánom Malej Bíne bola farnosť v Kameníne.
Na prelome 18. a 19. storočia sa Malá a Veľká Bíňa spojili a vznikla obec Bíňa. V súčasnosti má 1482 obyvateľov. V dávnej i bližšej minulosti bola obec viackrát ťažko postihnutá rôznymi vojnovými udalosťami. Počas tureckých vojen ju takmer zrovnali so zemou Turci, neskôr ju plienili poľské vojská. Cez druhú svetovú vojnu zasa trpela počas niekoľkomesačných ťažkých bojov na Hrone.
Architektonické Skvosty
Kostol Panny Márie
Kostol Panny Márie v Bíni je považovaný za jeden z najkrajších neskororománskych kostolov na Slovensku. Postavený bol v roku 1217. Spolu so zaniknutým kláštorom premonštrátov ho založil comes Amadeus, známy aj ako Omodej, z rodu Hunt, spolu s rehoľníkmi z Veľkého Varadína.
Kostol Panny Márie v Bíni
V 16. a 17. storočí územie Bíne aj s opusteným kláštorom ovládali Turci. Kláštorný komplex vyplienili v roku 1683 poľské vojská, pričom najviac utrpeli budovy samotného kláštora. Oprava sa uskutočnila až v rokoch 1722 - 32, kedy nanovo zaklenuli loď a predsieň a barokovo upravili okná na lodi, predsieni i bočných svätyniach. Netradične z južnej strany pristavali novú sakristiu.
Rotunda Dvanástich Apoštolov
Rotunda v Bíni tvorí spolu s neďalekým kostolom unikátny súbor neskororománskych pamiatok. Zasvätená je dvanástim apoštolom a stojí západne od kostola, v jeho areáli. Centrálna stavba s kruhovým pôdorysom bola postavená pravdepodobne v polovici 13. storočia v románskom slohu.
Rotunda Dvanástich Apoštolov v Bíni
Tehlová rotunda stojí pri bývalom kláštornom komplexe premonštrátov, ktorý založili pred rokom 1217 komes Omodej a jeho syn Štefan z rodu Hunt-Poznanovcov. Postavili ju ako valcovú stavbu s plytkou vnútornou apsidou niekedy v prvých desaťročiach 13. storočia, zrejme súčasne s výstavbou neďalekého kláštorného kostola.
Rotunda s kostolom stoja vo vnútornom areáli rozsiahleho zemného opevnenia, ktoré tvorili pôvodne tri sústredné valy. Najnovšie ich odborníci datujú do obdobia rokov 750 - 850. V areáli je doložené významné osídlenie z čias Veľkej Moravy.
V interiéri sa zachovali aj vzácne nástenné maľby vysokej úrovne z obdobia okolo roku 1220 (apoštoli v osteniach okien) a ďalšie, značne poškodené, z rokov 1320 - 50 (postavy svätcov).
A Romanesque church - Slovakia
Valy
Ešte z predrímskych čias sa zachovali obrovské obranné valy, ktoré napriek búrlivým stáročiam existujú dodnes. Jeden sa týči južne od Čaty pri obci Bíňa a druhý blízko Hrádku na pravom brehu Hrona.
Valy v Bíni
V celej južnej a juhozápadnej časti bol tento val čiastočne vybudovaný na severnom brehu jarku, ktorý využili budovatelia na zvýšenie bezpečnosti opevnenia i kvôli úspore práce. Jarok sa dotýkal valu pri jeho vonkajšej päte a svojou prirodzenou hĺbkou - 4 až 6 m - značne prispieval k neprístupnosti valu.
Ide teda o rozlohu, akú nemá nijaké z doteraz známych hradísk hospodársko-správneho alebo vojensko-obranného charakteru z tzv. hradištnej doby na Slovensku, Česku ani v najbližších susedných štátoch.
Bíňske opevnenie predstavuje výnimočný jav medzi ostatnými slovanskými hradiskami na území Slovenska, pretože ani jeden z valov neobsahuje žiadnu vnútornú výstuž, ani inú konštrukciu (typickú pre iné hradiská), ktorá držala teleso valu.
Aj najnovšie výskumy na hradisku posunuli datovanie Bínskeho opevnenia do Veľkomoravského obdobia (9. storočie).
Archeologický Význam
Obec Bíňa je veľmi dobre známa predovšetkým medzi historikmi a archeológmi. Pre archeológiu je to naozaj akýsi raj na zemi, pretože je tam veľmi veľa vzácnych nálezísk.Doterajšie výskumy ukazujú, že prví ľudia sa tu usídlili už v neolite, teda v mladšej dobe kamennej. Nálezy z eneolitu reprezentujú pamiatky takzvanej Kultúry s kanelovanou keramikou. Sídliskové nálezy pochádzajú aj z obdobia laténu, teda z dôb, keď na našom území žili Kelti.
Tabuľka: Chronológia Osídlenia Bíne
| Obdobie | Kultúra/Udalosť |
|---|---|
| Neolit | Prvé osídlenie |
| Eneolit | Kultúra s kanelovanou keramikou |
| Latén | Sídliskové nálezy (Kelti) |
| Rímske obdobie | Vojenský tábor Marca Aurelia |
| Veľkomoravské obdobie | Výstavba valov |
| 13. storočie | Výstavba románskeho kostola a rotundy |
Bíňa je obklopená starodávnymi prstencovými valmi v polkruhu až po Hron v dvoch vrstvách. Je tu aj zrúcanina kláštora z XII. storočia, ktorý bol zničený Turkami.