Od narodenia biskupa Dominika Kaľatu SJ uplynie 19. mája 2025 sto rokov. Bol jedným zo štyroch tajne vysvätených slovenských jezuitských biskupov v poradí Hnilica, Korec, Kaľata, Dubovský. O osobnosti tajného jezuitského biskupa Dominika Kaľatu a jeho pozoruhodných životných cestách sa možno dočítať v knihe Michala Válku Dominik Kaľata. Biskup, ktorý staval mosty (Vydavateľstvo Spolku Slovákov v Poľsku, Krakov 2024, 208 s.).
Mgr. Michal Válka je katolícky kňaz, pôsobí ako duchovný správca v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici. Je autorom aj ďalších publikácií o osobnostiach slovenských cirkevných dejín 20. storočia.
Dominik Kaľata sa narodil 19. mája 1925 v Novej Belej. Pochádzal zo zamagurskej obce Nová Belá, ktorá je dnes súčasťou Poľska (Nowa Biała). Obec od roku 1920 patrila do Poľska, v rokov 1939 - 1945 bola pripojená k Slovensku. Mal šesť súrodencov.
Prvé tri triedy školy navštevoval v Novej Belej, štvrtú v Novom Targu a ďalšie dva roky bol vo Varšave. V roku 1939 ho rodičia poslali na gymnázium v Levoči. Atmosféra v škole bola veľmi dobrá, hlavne potom, čo biskupské gymnázium prevzali do správy jezuiti. Boli tam dobrí učitelia, ktorí mu boli príkladom nielen dobrého kresťanského života ale aj serióznej odbornosti.
Ako 18-ročný vstúpil 31. júla 1943 do noviciátu v Ružomberku. Rok 1944 bol aj pre nich ťažký, mučivý. Budovu noviciátu zasiahli aj bomby. Nemecké gestapo prišlo 15. decembra 1944 do jezuitského noviciátu zatknúť Tomáša Munka. Tomáš a jeho otec František Munk boli zastrelení 21. decembra 1944.
V posledný júlový deň roku 1943 vstúpili do brán kláštora jezuitov v Ružomberku siedmi mladí muži - adepti na vstup do rehole: Dominik Kaľata a Alojz Dlugi z Novej Belej, Tomáš Munk a Pavol Horský z Ružomberka a jeho okolia, ale i Alojz Tomašovič, Imrich Volek a Michal Tóth. Dnes by sme povedali, že to boli ešte chlapci, pretože mali tesne po osemnástke. Boli z rozličných kútov vlasti, z rozličných rodín, rozličného výzoru i pováh, no všetkých spájala jediná túžba: priblížiť sa ku Kristovi prostredníctvom cesty, ktorú vytýčil sv. Ignác z Loyoly. Prvý rok prežili v relatívnom pokoji.
V rokoch 1946 - 1947 bol na gymnáziu v Ružomberku. Roku 1947 odišiel na štúdiá do Děčína. Tam zažil Barbarskú noc z 13. na 14. apríla 1950. Na jeseň 1950 narukoval do Komárna na základný výcvik k ženistom. Tri a pol roka slúžil ako vojak pomocných technických práporoch (PTP). Počas týchto rokov tajne dokončil teologické štúdiá a 12. augusta 1951 ho biskup Pavol Hnilica tajne vysvätil za kňaza.
Za biskupa ho tajne vysvätil Ján Chryzostom Korec 9. septembra 1955. V januári 1960 bol zatknutý a odsúdený na 4 roky väzenia. V máji 1960 v rámci všeobecnej amnestie mu zvyšok trestu odpustili. V Košiciach si urobil priemyslovku s maturitou. Ďalej pokračoval aj v tajnej pastorácii. 18. mája 1961 tajne vysvätil za biskupa jezuitu Petra Dubovského.
V roku 1963 ho znova zatkli a odsúdili na štyri roky väzenia, ale trest mal zvýšený aj o amnestované roky z predchádzajúceho rozsudku. Na slobodu sa dostal na amnestiu v máji 1968. Predstavení navrhli, aby odišiel do zahraničia a pomáhal Slovákom, ktorí emigrovali po roku 1968. Preto 9. marca 1969 vycestoval do Rakúska, išiel do Innsbrucku, kde študoval fundamentálnu teológiu a roku 1974 získal doktorát teológie. Od r. 1976 sa stal pomocným biskupom v arcidiecéze Freiburg.
V 60. rokoch bol biskup Dominik Kaľata väznený komunistickým režimom, v 70. a 80. rokoch pôsobil v Nemecku ako svätiaci biskup diecézy Freiburg. Bol intelektuálne činný, viedol jezuitský časopis Echo a v 90. rokoch sa vrátil na Slovensko. Osobne sa poznal s krakovským arcibiskupom Karolom Wojtyłom, v kontakte s ktorým sa na prelome 60. a 70. rokov snažil o vyriešenie národnostného sporu slovenskej menšiny v rodnej obci.
V roku 1980 nemecká biskupská konferencia ho poverila úlohou delegáta pre slovenskú pastoráciu v celom Nemecku. Po páde komunizmu v roku 1990 sa dočasne vrátil znova na Slovensko. Keďže mal doktorát z teológie a praktické skúsenosti z pastorácie, tak v rokoch 1991 - 1992 prednášal teológiu v Kňazskom seminári biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskom Podhradí a do roku 2005 na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave.
Dominik Kaľata zomrel 24. augusta 2018 v Ivanke pri Dunaji, pochovaný je v krypte trnavskej katedrály vedľa biskupov Pavla Hnilicu a Petra Dubovského.
Pápež František: Príbeh muža, ktorý zmenil cirkev - Jeho odkaz pre ľudstvo
Prehľad pôsobenia Dominika Kaľatu
| Roky | Pôsobenie |
|---|---|
| 1925 | Narodenie v Novej Belej |
| 1943 | Vstup do noviciátu v Ružomberku |
| 1951 | Tajná kňazská vysviacka |
| 1955 | Tajná biskupská vysviacka |
| 1960 | Zatknutie a väznenie |
| 1969 | Odchod do exilu |
| 1976 | Pomocný biskup v arcidiecéze Freiburg |
| 1990 | Návrat na Slovensko |
| 2018 | Úmrtie v Ivanke pri Dunaji |
Fotogaléria
Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Trnave, miesto posledného odpočinku biskupa Kaľatu.
Biskup Dominik Kaľata počas svojho pôsobenia.