Biskup Ján Vojtaššák: Život, pôsobenie a miesto posledného odpočinku

Dnes - 4. augusta - si pripomíname výročie úmrtia otca biskupa Jána Vojtaššáka. Väznený, ponižovaný, opľuvaný, zosmiešňovaný a prinútený vykonávať najposednejšie práce niesol tento údel v hlbokej pokore. Prosíme ťa, Večný Bože, osláv svojho služobníka Jána, aby sme si ho uctievali na oltároch celej Cirkvi. Za jeho blahorečenie ťa prosíme skrze Krista nášho Pána.

Ján Vojtaššák, významný slovenský biskup, sa narodil 14. novembra 1877 v hornooravskej obci Zákamenné, ktorá sa vtedy nazývala Zákamenno - Klin. Táto goralská obec sa významne zapísala do dejín Cirkvi na Slovensku. Zákamenné bolo jedným zo stredísk náboženského života na Orave.

Hornooravská obec Zákamenné sa významne zapísala do dejín Cirkvi na Slovensku tým, že dala veľkého syna Cirkvi i národa - biskupa Jána Vojtaššáka. Je to goralská obec, ktorá sa pôvodne volala Zákamenno - Klin. Zákamenné bolo jedným zo stredísk náboženského života na Orave. V období rekatolizácie na hore Kalvária pôsobili misionári z Poľska. Prvý kostolík sa v obci Zákamenné spomína v roku 1659. Nový kostol z dreva zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie mali obyvatelia vybudovaný už v roku 1708 a v roku 1748 sa stal Zákamenný Klin farnosťou. Dovtedy bola obec filiálkou farnosti Lokca.

Miestny farár Juraj Ondriš v roku 1862 dal vybudovať Kalváriu, ktorá sa stala strediskom nábožnosti nielen pre obyvateľov obce, ale i širšieho okolia. Nový farský kostol bol vybudovaný v roku 1893. V druhej polovici dvadsiateho storočia sa obec Zákamenné rozrástla a toho času má už okolo 5000 obyvateľov. V roku 1995 sa veriaci pod vedením duchovného otca Jozefa Kasana pustili do výstavby druhého kostola na Vyšnom konci. Nový kostol posvätil diecézny biskup František Tondra 1. januára 2001.

Detstvo a štúdiá

Ján Vojtaššák sa narodil v rodine Antona Vojtaššáka a Márie, rodenej Klimčíkovej, 14. novembra 1877 ako siedme z jedenástich detí. Chlapec bol pokrstený 15. novembra 1877 a dostal meno Ján. Rozhodujúci vplyv na malého Jána malo rodinné prostredie s tradičnými kresťanskými morálnymi zásadami a hodnotami. V rodine jeho rodičov bola hlboko zakorenená viera a nábožnosť. Rodinná kresťanská výchova vštepovala do jeho srdca zbožnosť, pracovitosť, úctu k životu i k ľuďom. Dom Vojtaššákových bol pre Jána prvým malým seminárom, v ktorom sa utváralo budúce kňazské poslanie i jeho životné postoje.

Prvé štyri triedy ľudovej školy navštevoval Ján v rokoch 1883 - 1887 v rodnej obci, ďalšie dva roky chodil do školy v Stankovanoch, kde bol jeho ujček Anton Klimčík farárom. Ujček s rodičmi postrehli charakterové vlastnosti malého Jána, najmä jeho nábožnosť a dobrotu srdca. Rozhodli sa pre jeho ďalšie štúdium. Ujček zameral jeho výchovu na duchovnú dráhu a pomáhal mu aj v ďalšom štúdiu. Po skončení štyroch ročníkov nižšieho gymnázia v Trstenej (1889 - 1893) študoval dva roky na gymnáziu v Ružomberku (1893 - 1895), aby ako 18-ročný po konkurze do spišského seminára.

Štúdium v seminári s presným plánom, usporiadaním a vnútorným poriadkom vyhovovalo jeho osobnému zameraniu. Ako „clericus exemplaris“ - „príkladný bohoslovec“ sa stal tichým príkladom pre mnohých seminaristov. V spišskokapitulskom seminári študoval v období, keď bol maďarizačný tlak na všetkých druhoch škôl, vrátane bohosloveckých seminárov. Ján Vojtaššák svoj slovenský pôvod nikdy nezaprel.

Kostol v Zákamennom, kde pôsobil Ján Vojtaššák

Kňazské pôsobenie

Ján Vojtaššák prijal kňazské svätenie 1. júla 1901 z rúk vtedajšieho spišského biskupa Pavla Smrečányho v spišskej katedrále svätého Martina. Svoju prvú svätú omšu - primície slávil vo svojom rodisku v Zákamennom 7. júla 1901. Po vysviacke dostal novokňaz Ján Vojtaššák dispozíciu na prvé kaplánske miesto v Hornej Zubrici, na hornej Orave, kde nastúpil 22. júla 1901.

Mladý kaplán Ján Vojtaššák plnil svoje kňazské poslanie s veľkým oduševnením. Rozprúdil v obci náboženský život, bol neobyčajne horlivým kňazom, ktorý sa celou svojou bytosťou oddával kňazskej činnosti. Venoval sa dospelým, starým a chorým práve s takou pozornosťou, ako vedel pritiahnuť deti a mládež. Vyučovanie náboženstva dopĺňal aj stretnutiami s mládežou v domácnostiach, v nedeľu po- obede vysvetľoval katechizmus dospelým v kostole. Naplno využíval svoj dar pre pastoračné vedenie pri všetkých príležitostiach. Veľký vplyv na jeho kňazský charakter mali kňazi, s ktorými pestoval duchovné bratské spoločenstvo. Hneď na začiatku svojej kňazskej dráhy nadviazal kontakty s farármi v okolitých farnostiach, najmä s tými, ktorí si zachovali slovenské povedomie a venovali sa nábožensko-kultúrnemu vzdelávaniu svojich veriacich. Patril k nim Jozef Bonko z Nižnej Lipnice, Andrej Hromada z Jablonky, Andrej Doránsky z Hladovky, Štefan Haluška z Oravky i Andrej Hlinka, ktorého poznal na jeho prvej kaplánskej stanici v Zákamennom roku 1889 a ostal s ním v kontakte aj ako bohoslovec. Odvtedy trval ich blízky priateľský vzťah.

Jána Vojtaššáka ako kaplána často prekladali z jednej farnosti do druhej. Už roku 1903 bol kaplánom v Kvačanoch v Liptove, o rok v Bijacovciach na Spiši. Širšie pole pôsobnosti sa kňazovi Jánovi Vojtaššákovi naskytlo v hornooravskom mestečku Tvrdošíne, kde pôsobil ako kaplán od 25.marca 1906 do 8.septembra 1908. Vo farnosti sa čoskoro prejavilo oživenie náboženského života. Zaviedol poklonu Prevelebnej Sviatosti Oltárnej, naučil veriacich modliť sa ruženec, katechizoval, navštevoval chorých a chudobných. Veľkú pozornosť venoval deťom. V Katolíckom kruhu našiel ochotníkov, s ktorými hrával divadlá. Rozširoval slovenské noviny, najmä Kráľovnú Svätého Ruženca a Posla Božského srdca. Keď sa na zasadnutí školskej stolice riešila otázka vyučovacieho jazyka v tamojšej ľudovej škole, navrhol pri vyučovaní používať slovenský jazyk.

Ján Vojtaššák si ešte v Ústí vykonal synodálnu skúšku, 8. Na kaplánke vo Veličnej zastihli Jána Vojtaššáka v máji 1910 krajinské voľby. Ján Vojtaššák sa dostal, bezdôvodne, do istej konfrontácie s cirkevnou vrchnosťou pre incident obyvateľov voči okresnému dekanovi v predvolebnom boji. Bol okamžite preložený do Vyšných Repáš za administrátora farnosti. Po šiestich týždňoch, 21. júna, sa vrátil nazad do Veličnej na kaplánku. Ján Vojtaššák spravoval farnosť vo Veličnej až od roku 1911. Nový farár Ján Vojtaššák získal „gazdovskú“ faru so všetkými problémami okolo hospodárstva. O hospodárstvo sa mu pomáhal starať mladší brat s manželkou, ktorá bola aj jeho domvedúcou. Od októbra 1912 mal na starosti redakciu a administráciu Svätej Rodiny. V ťažkých rokoch prvej svetovej vojny zmobilizoval všetky svoje sily, vytvoril si okruh aktívnych prispievateľov z radov národne uvedomelých kňazov, takže časopis Svätá Rodina neprestal plniť svoju úlohu. Farský kostol vo Veličnej je zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi. Možno aj táto skutočnosť prispela k tomu, že jeho nábožnosť bola preniknutá hlbokou úctou k anjelom, najmä k anjelovi strážnemu. Ochrane anjelov strážcov pripisoval aj vyviaznutie z nebezpečných životných situácií, v ktorých sa tam ocitol: vyslobodenie z rozvodnenej rieky Oravy pri Žaškove alebo, že pri inej nehode pri Žaškove neprišiel o oko alebo, že bez zranenia prežil autohaváriu.

Mnohí duchovní na slovenských dedinách, ako aj Ján Vojtaššák na všetkých svojich pôsobiskách, cítili nutnosť šíriť vzdelanie, kultúru, osvetu, dvíhať morálno-náboženské povedomie vo svojich farnostiach. O potrebe a možnostiach vydávať nábožensko-spoločenský časopis, ktorý by spĺňal aj isté národné kritériá, uvažovali viacerí kňazi rovnakého zmýšľania na spoločnom výlete v Zakopanom roku 1908. O návrhu založiť časopis informovali aj niekoľkých mladších kňazov Spišskej diecézy s požiadavkou finančnej podpory na vydanie prvého čísla. Zozbieralo sa okolo 1600 korún. Redaktorom sa stal Anton Hromada, ktorý na podnet Jána Vojtaššáka požiadal biskupský úrad v Spišskej Kapitule o povolenie vydávať nový slovenský náboženský časopis Svätá Rodina, venovaný kresťanským rodinám, k úcte svätej Rodiny nazaretskej a k ochrane kresťanských rodín. V tom istom čase, v septembri 1912, ochorel a zomrel aj Štefan Pirončák (1844 - 1912), farár v Jablonke, ktorý redigoval a vydával časopis Kráľovná svätého Ruženca. Aby časopis nezanikol, ujal sa aj tejto práce Ján Vojtaššák.

Dobré meno a úcta, ktorú mal medzi kňazmi Ján Vojtaššák, farár vo Veličnej, ako aj horlivosť na poli náboženského a národného obrodenia, upriamili na neho pozornosť aj v Ríme. Dňa 13. novembra 1920 bol v tajnom konzistóriu v Ríme vymenovaný za spišského biskupa. Jeho biskupská konsekrácia sa uskutočnila dňa 13. februára 1921 v starobylej Nitre. Spolu s Jánom Vojtaššákom boli na biskupov Spišská Kapitula - Katedrála sv. Martina, v ktorej bol Boží služobník, Ján Vojtaššák, vysvätený na kňaza 1. júla 1901vtedy vysvätení ešte dvaja: Dr. Karol Kmeťko a Dr. Marián Blaha. Konsekráciu vykonal nuncius Svätého stolca v Prahe Klement Micara, titulárny arcibiskup apumenský. Jeho životnú dráhu spišského biskupa, plnú útrap, nebezpečenstiev a prenasledovania prorocky predznamenáva aj jeho biskupský erb a heslo, ktoré si zvolil. Jeho erb znázorňuje anjela so zlatou svätožiarou, stojaceho na podnožke, ktorý v pravici drží meč, v ľavici štít, na ktorom je dvojramenný kríž. Štít je položený na kartuši, prevýšený latinským krížom. Vpravo je mitra, vľavo berla. Nad všetkým v znaku je biskupský klobúk. Pod znakom je jeho biskupské heslo: „Angelis de te“ - „Anjelom prikázal o tebe.“ Sú to slová 91.

Biskupská služba

Ján Vojtaššák po svojej biskupskej vysviacke dňa 27. Prehľad o stave diecézy mal z vlastnej pastoračnej praxe, poznal problémy malých chudobných farností na Orave, v Liptove a Spiši, ako i problémy pri pastorácii vo farnosti Veličná (s prevahou obyvateľov inej konfesie).

Biskup Ján Vojtaššák sa prihovára pútnikom na Levočskej horeSpoločnosť bola v morálnom rozklade, šírilo sa sociálne nepriateľstvo na dedinách, podmienené veľkými sociálnymi rozdielmi, vznikala triedna nenávisť medzi jednotlivými vrstvami obyvateľstva. Vnútorné napätie v štáte stupňovali vzťahy medzi oboma národmi, medzi Českom s rôznymi sociálnymi prúdmi a voľnomyšlienkárskymi ideami, ľavicovými, socialistickými a ateistickými názormi v istých spoločenských vrstvách, ktoré podporovalo aj oficiálne politické vedenie štátu (T. G. Masaryk, E. Beneš, V. Cirkevní predstavitelia museli hneď od začiatku viesť zápas s oficiálnymi vládnymi zásahmi, najmä keď išlo o otázky práva a pôsobenia Cirkvi. Veľmi necitlivo sa riešila školská otázka (zrušenie gymnázií, tlak na katolícke stredné školy...

Pastierska starostlivosť o kňazstvo a veriacich znamenala pre biskupa Jána Vojtaššáka aj povinnosť postarať sa o zabezpečenie hmotných prostriedkov pre diecézu a jej potreby. On sám, veľmi skromný a bez osobitných nárokov pre seba samého, začal v diecéze iniciatívne budovať nielen kostoly a farské objekty, ale najmä veľký počet školských budov. Pre výchovu nových kňazov dal prebudovať kňazský seminár v Spišskej Kapitule. V diecéze bolo postavených 16 nových kostolov, 17 farských budov, 9 nových kultúrnych domov, 10 zväčšených kostolov. Jánovi Vojtaššákovi obzvlášť záležalo na výchove školských detí, ich príprave i vzdelávaní. Preto sa veľmi často obracal vo svojich príhovoroch k rodičom i duchovným, a žiadal kresťanskú výchovu a formovanie mládeže.

Svoju charitatívnu prácu začal biskup Ján Vojtaššák u najopustenejších - u sirôt. Neunikol jeho pozornosti ani osud sociálne slabej skupiny obyvateľstva, sluhov a slúžok, ktorí odchádzali za chlebom do miest, často odkázaní len sami na seba. Pre siroty zabezpečil sirotinec v Spišských Vlachoch. Kúpil kaštieľ v Mokradi na Orave od zemianskej rodiny Abaffy, aby slúžil oravským opusteným deťom. Známa je jeho veľká podpora pre sirotinec v Ružomberku. Vyzýval k aktívnej činnosti najmä kňazov, ktorí si mali získať podporu členov Katolíckej akcie. Charitu odporúčal zriadiť v každej farnosti, aby sa postrehli hmotné i duchovné potreby ľudí odkázaných na pomoc iných. Pri Charite odporúčal zriadiť spolky na ochranu slúžok a sluhov. Pre potreby Ústrednej Charity dal Ján Vojtaššák vybudovať objekty v Dolnom Smokovci.

Vznik samostatného slovenského štátu Vojtaššák ako silne národne orientovaný človek, privítal a angažoval sa aj politicky. V rokoch 1940 až 1945 bol členom a podpredsedom Štátnej rady, kde sa prediskutovávali mnohé dôležité otázky verejného života.

Prenasledovanie a väzenie

Po skončení druhej svetovej vojny bol Ján Vojtaššák prenasledovaný komunistickým režimom. V roku 1950 bol zatknutý a v roku 1951 odsúdený v vykonštruovanom procese na 24 rokov väzenia. Zomrel v ústraní 4. augusta 1965 v Říčanoch pri Prahe.

Internácia je zvláštny druh trestu, keď je človek obmedzený v určitých občianskych a ľudských právach, bez slobody pohybu a donútený zdržiavať sa iba na obmedzenom mieste. Takýto trest uvalila štátna moc aj na biskupa Jána Vojtaššáka. Vývoj udalostí od januára do mája 1945 bol veľmi zložitý a neprehľadný. A práve v tomto období spišský biskup Ján Vojtaššák musel vystúpiť na obranu práv Cirkvi. Nesúhlasil s poštátnením cirkevného školstva, bránil právo Cirkvi na slobodné hlásanie kresťanskej náuky, na náboženskú výchovu v školách, na sociálnu činnosť, vlastnú tlač, náboženské spolky a organizácie, rehole, výchovu kňazov a na neobmedzený styk s Rímom. Tak sa dostal do konfliktu so štátnou mocou. Ján Vojtaššák musel 5. mája 1945 opustiť svoju biskupskú rezidenciu, bol internovaný v kaštieli v Štiavniku a odtiaľ bol prevezený do bratislavskej štátnej väznice, kde bol bez konkrétneho obvinenia a náležitého vyšetrenia sedem mesiacov žalárovaný. Do svojej diecézy sa vrátil 30. novembra 1945.

Spišský biskup Ján Vojtaššák bol znovu internovaný v biskupskej rezidencii 3. júna 1950. Bol mu znemožnený akýkoľvek styk s kňazmi a veriacimi a stále bol pod dozorom zástupcu štátnej vrchnosti. Nemohol sa slobodne pohybovať ani na území Spišskej Kapituly a musel zostávať stále v biskupskej rezidencii.

Pod zámienkou jeho účasti na schôdzi kňazov v Trenčíne štátna bezpečnosť zatkla biskupa Jána Vojtaššáka 15. septembra 1950 večer. 16. septembra 1950 ho dopravili do väzenia v pražskej Ruzyni. Začal sa pripravovať proces s „vlastizradnými“ biskupmi - Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Petrom Pavlom Gojdičom. Boli obvinení z úkladov proti republike, velezrady, vojnovej zrady a vyzvedačstva. Zverské metódy, vynútené odpovede, ostré výsluchy spôsobili, že napokon biskupi podľahli psychickému tlaku i fyzickému násiliu. Súd sa konal 10. - 15. januára 1951 v Bratislave. Biskup Ján Vojtaššák bol odsúdený na 24 rokov odňatia slobody, stratu občianskych práv, zhabanie majetku a pol milióna korún pokuty. Prešiel tortúrou väzníc vo Valdiciach, Leopoldove a v Ilave. 14. júna 1956 mu prerušili trest a určili pobyt v Charitnom domove v Děčíne. Prerušenie výkonu trestu mal zrušené v apríli 1957. Opäť bol pol roka vyšetrovaný v Žiline.

Biskupa Jána Vojtaššáka opäť čakali ďalšie zastávky jeho „krížovej cesty“: väznice v Ilave, vo Valdiciach, na Pankráci v Prahe. 5. októbra 1963 bol podmienečne prepustený na slobodu, vrátil sa na Slovensko, ale len tri týždne mohol ostať v Oravskej Lesnej u svojho synovca Tomáša Vojtaššáka na fare.

Úmrtie a miesto posledného odpočinku

Opäť bol prinútený odísť do Charitného domova v Senohraboch pri Prahe, kde ochorel. Prevezený bol do nemocnice v Říčanoch pri Prahe, kde 4. augusta 1965 zomrel. Stalo sa tak v 88. roku jeho života, v 64. roku jeho kňazstva a v 44. roku jeho biskupskej služby. Pochovaný bol 7. augusta 1965 v rodnej obci Zákamenné. Na pohrebe sa zúčastnilo veľké množstvo ľudí zo Zákamenného, okolia i z celej diecézy. A to aj napriek tomu, že štátne úrady zakázali autobusovú dopravu do Zákamenného. Kňazov sa zúčastnilo asi 200. Pohrebné obrady vykonával biskup Ambróz Lazík, trnavský apoštolský administrátor.

Mons. Viktor Trstenský o jeho hrobe v Zákamennom napísal: „Jeho hrob je živou kazateľňou, ktorá hlása potrebu boriť sa za Pravdu, prinášať za ňu žertvy, ba neváhať položiť za ňu aj životy.“ Hrob Božieho sluhu Jána v Zákamennom sa v čase prenasledovania veriacich totalitným režimom stal pútnickým miestom.

Hrob Jána Vojtaššáka v Zákamennom

Proces blahorečenia

Pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Slovenska v roku 1995 vyzval na začatie procesu blahorečenia spišského biskupa Jána Vojtaššáka. Proces blahorečenia stále trvá, ale veriaci sa k nemu už dnes modlia ako k mučeníkovi a z miesta jeho hrobu sa stalo pútnické miesto.

Štátny Sekretariát po preštudovaní archívnych dokumentov a nových dôkazov zaslaných z Kongregácie pre Kauzy svätých vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 16. novembra 2019 rozhodol, že Kauza blahorečenia Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka, po predložení a preštudovaní nových archívnych dokumentov a dôkazov, mohla pokračovať na rímskej úrovni.

Rozhodnutiu Štátneho Sekretariátu predchádzalo pozitívne vyjadrenie Kongresu Kongregácie pre Kauzy svätých, ktorý 18. januára 2019 odporučil, aby Kauza blahorečenia Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka, po predložení a preštudovaní nových archívnych dokumentov a dôkazov, mohla pokračovať na rímskej úrovni. Je to významný posun v samotnej kauze, pretože vyjadrením sa Kongresu Kongregácie pre Kauzy svätých a Štátneho Sekretariátu bola ukončená doplňujúca diecézna fáza kauzy blahorečenia (2015-2019), ktorej úlohou bolo spracovať najmä historické obdobie rokov 1939-1945 a aktivitu Božieho sluhu počas spomínaného obdobia.

Postulátor Dr. Historické štúdie a nové archívne dokumenty, ktoré boli nájdené nielen v slovenských, ale aj v zahraničných archívoch, boli publikované v niekoľkých viacjazyčných publikáciách a prezentované na dvoch medzinárodných konferenciách, ktoré sa konali v Benátkach v roku 2016 (zborník Chiesa del silenzio e diplomazia pontificia 1945-1965) a v Spišskej Kapitule v roku 2017 (zborník Ján Vojtaššák. Biskup v dejinách 20. Boli tiež natočené dva filmové dokumenty: VOJTAŠŠÁK, ktorý vznikol v spolupráci s TV Lux a VOJTAŠŠÁK GIORNI DEI BARBARI, ktorý vznikol v spolupráci s talianskymi režisérmi a bol prezentovaný na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach v roku 2019.

Dôležité dátumy zo života Jána Vojtaššáka

Všemohúci Bože, vyvolil si si svojho služobníka Jána Vojtaššáka, aby trpel na Tvoju slávu a pre dobro Cirkvi. Väznený, ponižovaný, opľuvaný, zosmiešňovaný a prinútený vykonávať najposlednejšie práce, niesol tento údel v hlbokej pokore. Za hranicami Slovenska prijal z Tvojich rúk kalich utrpenia. Na pohľad nič nezostalo na ňom z dôstojnosti veľkňaza Cirkvi, podobne ako z Ježiša Krista, keď ho viedli na Kalváriu, však v jeho vnútri si žiaril Ty sám, Bože. Prosíme Ťa, Večný Bože, osláv svojho služobníka Jána, aby sme si ho uctievali na oltároch celej Cirkvi. Za jeho blahorečenie Ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána.

tags: #biskup #jan #vojtassak #hrob