Farský Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Habovke: História a Význam

V tieni Západných Tatier, pod masívom Osobitej, leží Habovka - obec, ktorá dýcha históriou, piesňou i prácou generácií. Kostol Sedembolestnej panny Márie, ktorý tu stojí od roku 1829, je duchovným centrom obce a zároveň symbolom vytrvalosti jej ľudu.

Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Habovke

Založenie Farnosti a Prvý Kostol

Habovka je farnosť od roku 1787, keď cisár Jozef II. zrušil 600 kláštorov, z ich majetku založil fond na podporu rozvoja nový farností. Prvým habovsko-zubersko-bielopotockým farárom sa stal Juraj Wagner.

Prvý drevený kostol v tejto farnosti postavil v roku 1715 vdp. Ján Samko, vtedajší nižniansky farár s povolením Ladislava Pébera. Rovnakou pomocou prispeli Habovčania, Zuberčania a Bielopotočania. Tento kostol bol zasvätený Preblahoslavenej Panne Márii Bolestnej a požehnaný bol roku 1716. Na jeho mieste stojí teraz kaplnka Bl. Márie Magdalény, postavená roku 1859 nákladom Habovčanov za 400 zlatých, ktoré poskytol osvietený pán biskup Ladislav Zábojský. Mikuláš Sádecký požehnal tento kostol roku 1876.

Výstavba Nového Kostola a Povodne

Keď bola filiálka zriadená ako farnosť, vyžiadalo sa od Jeho najposvätnejšieho kráľovského veličenstva blahosklonné láskavé rozhodnutie postaviť nový priestrannejší kostol. Tento kostol stavali z pevného materiálu, nákladom Náboženského fondu v ôsmom roku pred rokom 1813. Tohoto totiž roku 1813 osudná povodeň zmietla nový kostol s celým zariadením a farskou budovou a na tomto mieste pod obcou Habovkou, kde stál kostol, Studená voda si vyryla koryto.

Keď tento kostol voda zobrala a predošlý drevený odtiahli na Huty, habovskí a zuberskí farníci postavili dočasne na slávenie bohoslužieb roku 1813 tretí kostol zo sem-tam pozbieraných napoly zhnitých brvien. Táto budova bola nepekná a nebezpečná, lebo hrozila každú chvíľu spadnutím, nevyzerala ako kostol, ale skôr ako vozáreň, slúžila 17 rokov na slávenie bohoslužieb.

Stavba Súčasného Kostola

Počas tejto doby vdp. Jozef Virostek, miestny farár, pokúsil sa všemožným spôsobom vyžiadať blahosklonné rozhodnutie pre postavenie nového domu Božieho. Po opätovných žiadostiach ho konečne dosiahol, v roku 1821 prikročilo sa k stavaniu terajšieho a to už štvrtého kostola. Ale s akými ťažkosťami sa stretávala táto stavba! A tak teda tohoto roku 1821, keď 12. mája 1819 padlo blahosklonné láskavé rozhodnutie Jeho posvätného Veličenstva, začalo sa so stavbou 16. mája 1821 so sumou jednej štvrtiny celého nákladu 3.700 zlatých platnej meny, ktorú sumu vydala filiálna pokladnica Náboženského fondu v Kláštore pod Znievom. Do konca novembra tohto roku postavila sa aj strecha kostola.

Táto sa však dosiahla až roku 1828 po všetkými cestami opakovaných žiadostiach na najvyšších miestach a tak roku 1829 sa pokračovalo v práci. Od mája až do 1. septembra úspešne pracovali murársky majster Ján Hlavay a tesár Ondrej Polanský. Na prácu dozeral a účty viedol farár Jozef Virostek. Dňa 1. septembra 1829 po modlidbách zhormaždeného ľudu založili na vežu guľu s krížom pozláteným, ktorý sa skvel na veži až do 1886 roku.

Oprava Kostola v Roku 1886

Roku 1881 sa zistilo, že tento kostol a veža si vyžadujú opravu. Aby sa to mohlo uskutočniť, miestny farár sa obrátil na biskupa, ktorý vymohol náklady z pokladnice Náboženského fondu, ale vec sa vybavila až roku 1883 a tak nasledujúceho roku začalo sa reštaurovanie kostola pod dozorom Jakuba Kuxa, ktorý to prenajal. Opravu previedol Ján Gluch, tesár a Ján Rozehnal, lipnický zlatník. Pri tejto oprave sa guľa zložila a znovu pozlátila. 24. júna 1886 roku pri zhromaždení ľudu sa slávnostne zasadila na vežu.

Prevzaté z kroniky: História Habovskej farnosti V roku 1856 bola v Habovke dostavaná a posvätená kaplnka Sv. Márie Magdalény, ktorú v roku 1955 vykradla rodina zo Žiliny.

Habovka Dnes

Prvá písomná zmienka o Habovke pochádza z roku 1593, kedy ju založili osadníci na valašskom práve. Tí priniesli so sebou folklór a zvykoslovné bohatstvo, ktoré sa v Habovke zachovalo až dodnes. Počas 19. a 20. storočia obec čelila ťažkým časom - hladomorom, vojnám aj vysťahovalectvu, no nikdy nestratila svoju identitu.

Habovka je aj dnes živým centrom kultúry. Vidiečanova Habovka je celoštátna postupová súťaž spojená s prehliadkou hudobného folklóru detí a dospelých, ktorá každoročne vrcholí u nás v Habovke. Súťaž je vrcholným podujatím svojho druhu na Slovensku a uskutočňuje sa od roku 1976. Tradičný kroj a starodávne obyčaje (ako polievanie na Veľkú noc či vianočné zvyky) sú tu dodnes súčasťou života.

Okolie Habovky ponúka nespočetné možnosti:

• Roháčska dolina - výnimočný kus prírody s plesami, vodopádmi a turistickými chodníkmi,
• Múzeum oravskej dediny v Zuberci - skanzen, kde ožíva minulý svet,
• a v zime zas lyžiarske strediská, ktoré privádzajú do doliny aktívnych návštevníkov.

Habovka - obec, ktorá spája minulosť s prítomnosťou, prírodu s tradíciou a človeka s krajinou.

Územné a klimatické charakteristiky

Obec Habovka patrí do okresu Tvrdošín, kraja Žilinského, leží pri vtoku potoka Blatná do riečky Studená. Väčšia a staršia jej časť založená je pri Blatnej, zvaná „Koncôvky“, menšia a novšia pri Studenej, zvaná „Završkom“. Dedina leží 730 m n.m., jej chotár je pomerne neúrodný, kamenitý a od najstarších časov primitívne obrábaný. Rozloha katastru činí 2,006 ha.

Habovka so sesterskou dedinou Zubercom, leží v doline Studenej, ktorá je k severo-západu otvorená, má podnebie chladné až drsné. Od juhu a východu chránená je horským masívom Roháčov. Sneh na vrchoch napadne niekedy už v septembri - októbri, ktorý však nemá dlhého trvania. Do Vianoc zima býva suchá, mesiac január, február a marec sú bohaté na zrážky a snehu býva veľa. Zvláštnosťou neni májový sneh.

Vysokohorská oblasť, nepriaznivá poloha (nechránená od severu) zapríčiňuje, že v podnebí zjavujú sa všetky krajnosti a rozmary počasia. Vegetácia prebúdza sa obyčajne až začiatkom apríla, niekedy iba v máji. V mesiaci júni niekedy klesla teplota pod O °C. Jarné práce začínajú sa v polovici apríla. Teplota vzduchu je menlivá. Priemerná ročná teplota je asi 6 °C.

Obyvateľstvo a Kultúra

Starí Habovčania boli rýdzo slovenského pôvodu. Bol to ľud v prvotných dobách i v časoch neskorších urastený, zdravý a nad všetko miluje svoju zem. Je aj ľahkomyseľný a zbožný až poverčivý, ale dobrého srdca. Radi sa veselili a spoločne zabávali. Väčšina obyvateľstva zaoberá sa roľníctvom.

Ženy nosia kroje. Vrchné sukne sú jednofarebné, spodné biele a kvetavé, blúzky z lesklého materiálu. Dievčatá nosia rukávce a pestré ručníky „kosičky“ previazané okolo drieku. Muži nosia súkenné nohavice už len do práce. Typické pre deti i dospelých sú tzv. „papute“ podobného tvaru ako krpce. Šijú si ich doma zo súkna.

Významné míľniky v histórii Habovky

Vidiečanova Habovka

tags: #farsky #kostol #sedembolestnej #panny #marie #habovka