Tento článok sa zaoberá biblickým výkladom manželstva a sexuality. Na lepšie pochopenie nás C. S. Lewis vyzýva, aby sme si predstavili planétu, kde ľudia platia za to, aby mohli sledovať, ako niekto je bravčový rezeň a kde ľudia žiadostivo študujú časopisy s obrázkami jedla. Spoločenstvo kresťanov predstavuje alternatívnu spoločnosť, kde sa sex, peniaze a moc využívajú životodarným spôsobom, ktorý sa radikálne líši od praktík väčšinovej kultúry.
V súčasnosti je táto otázka aktuálna aj v prípade pokrývania hlavy u mužov. V článku sa chcem venovať otázke pokrývania hlavy žien a mužov počas modlitieb a prorokovania. V článku sa budeme zaoberať nasledovným textom (1. Korintským 11:1-19). Celá táto pasáž o pokrývaní je náročnou témou na výklad a pochopenie a rovnako aj na praktickú aplikáciu v zborovom a každodennom živote veriacich žien a mužov. Ide mi o podelenie sa s čitateľom o pohľad na chápanie biblického textu a jeho príkazu tak, ako je zapísaný v 1. liste Korintským v 11.
Pohľady na sexualitu v histórii
V histórii existovali rôzne pohľady na sexualitu, ktoré formovali spoločenské normy a hodnoty.
- Realizmus: Väčšina starovekých Grékov a Rimanov vnímala sex podobne ako akúkoľvek inú telesnú aktivitu, napríklad jedenie alebo spánok. Keď naň dostanete chuť, mali by ste ho vykonávať. Len treba byť obozretný a ako pri všetkých ostatných chúťkach to s ním neprehnať.
- Helenizmus: Jedno z najvplyvnejších odvetví helenistickej filozofie vnímalo ducha ako najväčšie dobro, telo však bolo považované za „podradné". Výsledkom bolo, že sex znevažovali a vnímali ako nečistý, avšak nevyhnutný na zachovanie ľudského rodu.
- Romantizmus: Domnievali sa, že ľudské bytosti sú pôvodne neskazené, prekypujú prirodzeným dobrom a tvorivosťou, tie sú však potláčané spoločnosťou. Dobro dosiahneme oslobodením základných prvotných inštinktov, ktoré sú vo svojej podstate čisté.
Prvý smer vníma sex ako bežný biologický pud, druhý ako nevyhnutné zlo a tretí ho pokladá za dôležitý spôsob sebavyjadrenia, ako „byť sám sebou" či „nájsť seba samého".
Za kresťanský postoj k sexu sa všeobecne pokladá platónsky názor, rozhodne to tak však nie je. Na rozdiel od platónskeho učenia Biblia učí, že sex je veľmi dobrý (1. Moj 1:31). Boh by nestvoril a nerozkázal do manželstva (1. Kor 7:3-5) niečo, čo by nebolo dobré. Pieseň Šalamúnova je plná radosti zo sexuálneho potešenia bez akejkoľvek hanby.
Biblický pohľad na sexualitu
Na rozdiel od realistického pohľadu na sex ako „chúťku" Biblia učí, že sexuálne túžby nemusia byť vždy dobré a zvyčajne sú modlárske. Ak im ponecháme voľný priebeh, samé o sebe nie sú bezpečným vodcom a Božie Slovo nás poúča, aby sme pred žiadostivosťou utekali (1. Kor 6:18). Sexuálna túžba u nás nefunguje rovnako ako ostatné chute. Na rozdiel od názoru romantikov Biblia učí, že láska a sex nie sú prvoradé pre šťastie jednotlivca.
Čo hovorí Biblia, „znie mimoriadne cudzo pre tých z nás, ktorí sme vyrastali s romantickými predstavami o manželstve a sexe. Biblia sa na sex nepozerá v prvom rade ako na uspokojenie vlastných potrieb, ale vníma ho ako spôsob spoznávania Krista a budovania Jeho kráľovstva. Sexuálna morálka kresťanov nedáva zmysel, kým najprv neporozumieme vznešenému obrazu sexuality v kresťanskej viere.
Rembrandt Harmensz. van Rijn - The Jewish Bride
Sex je posvätný, lebo s Božím zásahom umožňuje stvoriť nového človeka. Prostredníctvom neho sa množí ľudský rod. (1. Moj 1:28) Jeho účelom nie je iba zachovanie rodinného mena. Cieľom sexu je vytvoriť rodiny učeníkov, založiť nové spoločenstvá pre Božie kráľovstvo.
Kresťanstvo v protiklade k väčšine tradičných náboženstiev a kultúr uznáva slobodný stav ako možný spôsob života. Aj Ježiš, aj apoštol Pavol boli slobodní. Ježiš hovorí o tých, ktorí ostali slobodní, aby mohli lepšie slúžiť nebeskému kráľovstvu (Mat 19:12). Jedným z jasných rozdielov medzi kresťanstvom a židovstvom je, že kresťania nachádzajú potešenie aj v myšlienke na slobodný stav ako vzorný príklad života pre veriacich… Slobodný život bol oprávnený nie z dôvodu, že by sa sex považoval za obzvlášť pochybnú činnosť, ale preto, že poslanie cirkvi v čase na zemi si vyžaduje ľudí, ktorí sú schopní úplne sa vydať službe pre Božie kráľovstvo…
Musíme mať na pamäti, že „obeť" slobodných nespočíva v tom, že „sa vzdávajú sexu". Oveľa významnejšou obeťou je, že sa vzdávajú potomkov. Aj slobodný stav, aj manželstvo nevyhnutne predstavuje symbolickú inštitúciu formovania života v cirkvi, ktorá ako historická ustanovizeň nesie svedectvo Božieho kráľovstva. Jedna bez druhej nie je dostatočná. Ak je slobodný život pre veriacich symbolom dôvery v Božiu moc, ktorá používa život na rast cirkvi, manželstvo a plodenie detí je zase symbolom pochopenia veriacich, že boj bude dlhý a namáhavý. Kresťania totiž nevkladajú nádej do svojich detí.
Je už teda zjavné, ako sa kresťanský zákaz sexu mimo manželstva odlišuje od tradičného chápania? V tradičných kultúrach bol predmanželský sex tabuizovaný, no rovnako aj slobodný stav, pretože rodina a prezentovanie jej hospodárskeho a spoločenského postavenia sa stali idolmi. Kresťanský zákaz predmanželského sexu má zreteľne odlišnú motiváciu, lebo slobodný život sa pokladá za rovnocennú alternatívu.5 V tradičných spoločnostiach bol predmanželský sex zakázaný, pretože znevažoval rodinu. V kresťanstve znevažuje Božie kráľovstvo. Prečo? Otázkou nie je, či je pri sexuálnej aktivite forma X alebo Y správna či nesprávna, ako keby sa takáto aktivita dala oddeliť od celého spôsobu života. Skôr sú tieto otázky iba skrátenou formou zisťovania, akými ľuďmi by sme mali byť, aby sme boli schopní podporovať poslanie cirkvi… Zabúdame, že zdržanlivosť nie je stav, ale forma vernosti ako cnosti, ktorá je nevyhnutná na prevzatie úlohy v spoločenstve.
Po druhé, mimomanželského sexu sa zdržiavame, aby sme dosvedčili, ako Boh pracuje v evanjeliu. Svoj ľud volá do výlučného vzťahu, k uzavretiu manželskej zmluvy, a ak Mu dáme čokoľvek menej, ide o nevernosť. „Vernosťou jeden druhému v spoločenstve, ktoré nakoniec požaduje vernosť Bohu, zažívame prvé ovocie nového stvorenia a zároveň o ňom svedčíme. Náš záväzok k vzťahom vo vernosti odráža Boží sľub daný Jeho ľudu, Izraelu a cirkvi, že prostredníctvom výlučného záväzku k nim… privedie svoj ľud do Božieho kráľovstva."7 Такže aj keď bežne počúvame, ako ľudia vravia: „Sex je súkromná záležitosť a netýka sa nikoho okrem mňa", nie je to pravda.
Okrem toho je sex posvätný, pretože je obdobou radostného sebaodovzdania a potešenia z lásky v živote Svätej Trojice. Otec, Syn a Duch Svätý žijú vo vzťahu nádhernej oddanosti jeden druhému a navzájom sa neustále zahŕňajú láskou. (Ján 1:18; 17:5, 21, 24-25) Sex medzi mužom a ženou poukazuje na lásku medzi Otcom a Synom, ako aj medzi Kristom a veriacim.
Aj napriek siedmej kapitole v prvom liste Korintským, kde Pavol razantne vyvracia názor romantikov, že pri sexe ide výlučne o osobné naplnenie, v Biblii sa skôr neskrývane a otvorene oslavuje potešenie zo sexu. Sex bol stvorený ako nádherný, lebo odráža radosť zo vzťahu Svätej Trojice a pretože poukazuje na večnú extázu duše, akú budeme zažívať v nebi vo vzťahu plnom lásky k Bohu a sebe navzájom.
Úloha ženy v celej Piesni (Šalamúnovej) je naozaj udivujúca, obzvlášť vo svetle starovekého pôvodu tejto knihy. Ústrednou postavou vo všetkých básňach tvoriacich Veľpieseň nie je muž, ale žena. Ona je tá, ktorá hľadá, nasleduje ho, vyvíja iniciatívu (Vo Veľpiesni 5:10-16), odvážne prehlasuje, ako je fyzicky priťahovaná… Vo väčšine anglických prekladov sa pri tomto verši zaváha. V hebrejčine je dosť erotický a väčšina prekladateľov sa nevie odhodlať k tomu, aby preniesli jeho význam jasne… Znova je to predohra k milovaniu. Nejde o nijaké plaché zahanbujúce mechanické pohyby pod prikrývkami. Sex je teda dôležitou súčasťou niečoho, čo Lewis nazýva „krásny tanec".
Po tretie, sex je posvätný, pretože predstavuje obrad obnovenia zmluvy. Pôvodný účel sexu je, aby sa dvaja „stali jedným telom", v zmysle dokonalého spojenia osôb. Sex vytvára hlbokú dôvernosť, súlad a splynutie medzi dvoma ľuďmi. (1. Moj 2:24; 4:14) V Biblii nie je jednota iba otázkou citov, vždy ide o vytvorenie zmluvy. V romantizme sa emocionálne šťastie pokladá za hlavnú podmienku manželstva. Ak medzi dvoma ľuďmi existuje šťastie, sex je oprávnený a následne vstupujú do manželstva, no keď láska vyhasne, je dovolené z manželstva vycúvať. Z biblického pohľadu je však hlavnou podmienkou manželstva záväzná zmluva.
Sexualita, sex, manželstvo a kresťan - Doc. ThDr. Pavel Hanes, PhD. - Apologetika3
Biblia je plná obradov obnovenia zmluvy. Keď Boh vstupuje s niekým do osobného vzťahu, nie je taký naivný, aby si myslel, že ako základ postačia samotné emócie. Vie, že ľudské city vzbĺknu a vyhasínajú, a je teda potrebné niečo zaväzujúce, čo zaručí pevnosť zväzku a jeho trvanie. Preto Boh ako základ dôvernosti požaduje zaväzujúcu verejnú zákonnú zmluvu. Je omnoho ľahšie stať sa zraniteľným voči niekomu, kto záväzne sľúbil, že vám bude bezvýhradne verný ako voči tomu, koho nič neviaže ostať s vami dlhšie než jednu noc. To je dôvod, prečo Boh vyžaduje zmluvy. Ani to však dokonca nestačí. Pán pravidelne zhromažďuje svoj ľud, aby si znovu vypočul podmienky zmluvy, rozpamätal sa na všetky Jeho milostivé skutky v ich živote a znovu sa k Nemu zaviazal prostredníctvom obnovenia zmluvy. Základným obradom obnovenia zmluvy je Večera Pánova. V tejto sviatosti obnovujeme zmluvu uzatvorenú pri krste. Prostredníctvom lámania chleba a nalievania vína sa nám znovu pripomína Ježišova nezištná obeť. Prijímaním sviatosti sa navyše Ježišovi nanovo odovzdávame. Rovnako je zmluvou aj manželstvo. Vytvára bezpečný priestor pre zraniteľnosť. No aj keď je zmluva potrebná pre sex, takisto je sex potrebný pre zmluvu. Bez neustáleho pripomínania a obnovovania na zmluvu zabudneme. Obradom obnovenia manželskej zmluvy je sex, telesné pripomenutie neoddeliteľnej jednoty, ktorá vznikla uzavretím manželstva aj vo všetkých ostatných oblastiach (hospodárskej, právnej, súkromnej, duševnej).
Moderní ľudia sa ľahko začnú prikláňať k názoru, že podľa kresťanov sa musí sex potláčať. Sigmund Freud sa vo svojom učení zameriava na rozpor medzi vnútorným „idom“, prirodzeným sexuálnym pudom a vonkajším „superegom“, spoločnosťou sformovaným svedomím, ktoré buduje naša kultúra a výchova. Nejde ale o vedu, skôr je tento názor prebratý z romantizmu. Odkiaľ Freud vedel, že svedomie je čisto vonkajší výtvor spoločnosti, oddelený od prirodzenej vnútornej podstaty? Samozrejme, že nevedel, no keď svedomie určil len za následok vonkajšieho vplyvu a sexuálny pud za vnútorný, mohol celú sexuálnu etiku nazvať „potláčajúcou“ a „neprirodzenou“.
Sex je najdokonalejší len tak, ako ho Boh zamýšľal, pre jedného muža a jednu ženu vo výlučnom stálom právnom zväzku manželstva. Inými slovami, sex je Bohom stvorený spôsob, ako druhej osobe povedať: „Patrím úplne, výhradne a navždy tebe.“ Niečo také sa nedá prehlásiť mimo trvalého výlučného zmluvného manželského zväzku.
V modernej dobe sexuálnej revolúcie sa toto pravidlo považuje za také nereálne, ako by bolo absurdné, dokonca škodlivé a psychicky nezdravé. Dnešní mladí ľudia pokladajú za samozrejmé, že ak je normálna dvojica v partnerskom vzťahu, bude spolu spať. Dokonca aj tí, ktorí o sebe hov...