Biskup Ján Vojtaššák (1877-1965) patrí k najvýznamnejším osobnostiam slovenskej cirkvi a národa. Jeho život bol plný útrap, nebezpečenstiev a prenasledovania, no zároveň bol svedectvom hlbokej viery a oddanosti svojmu poslaniu.
Socha biskupa Jána Vojtaššáka v Dolnom Kubíne
Detstvo a mladosť
Ján Vojtaššák sa narodil 14. novembra 1877 v oravskej obci Zákamenné v rodine Antona Vojtaššáka a Márie, rodenej Klimčíkovej, ako siedme z jedenástich detí. Chlapec bol pokrstený 15. novembra 1877 a dostal meno Ján. Rozhodujúci vplyv na malého Jána malo rodinné prostredie s tradičnými kresťanskými morálnymi zásadami a hodnotami. V rodine jeho rodičov bola hlboko zakorenená viera a nábožnosť.
Prvé štyri triedy ľudovej školy navštevoval Ján v rokoch 1883 - 1887 v rodnej obci, ďalšie dva roky chodil do školy v Stankovanoch, kde bol jeho ujček Anton Klimčík farárom. Ujček s rodičmi postrehli charakterové vlastnosti malého Jána, najmä jeho nábožnosť a dobrotu srdca. Rozhodli sa pre jeho ďalšie štúdium. Po skončení štyroch ročníkov nižšieho gymnázia v Trstenej (1889 - 1893) študoval dva roky na gymnáziu v Ružomberku (1893 - 1895), aby ako 18-ročný po konkurze do spišského seminára 2.
Výchova a disciplína v seminári nebola však narušená výraznejšími národnostnými trenicami či napätím. Ján Vojtaššák svoj slovenský pôvod nikdy nezaprel. V spišskokapitulskom seminári študoval v období, keď bol maďarizačný tlak na všetkých druhoch škôl, vrátane bohosloveckých seminárov, veľmi silný. Ako „clericus exemplaris“ - „príkladný bohoslovec“ sa stal tichým príkladom pre mnohých seminaristov. Štúdium v seminári s presným plánom, usporiadaním a vnútorným poriadkom vyhovovalo jeho osobnému zameraniu.
Kňazské a biskupské pôsobenie
Ján Vojtaššák prijal kňazské svätenie 1. júla 1901 z rúk vtedajšieho spišského biskupa Pavla Smrečányho v spišskej katedrále svätého Martina. Svoju prvú svätú omšu - primície slávil vo svojom rodisku v Zákamennom 7. júla 1901. Po vysviacke dostal novokňaz Ján Vojtaššák dispozíciu na prvé kaplánske miesto v Hornej Zubrici, na hornej Orave, kde nastúpil 22. júla 1901.
Mladý kaplán Ján Vojtaššák plnil svoje kňazské poslanie s veľkým oduševnením. Rozprúdil v obci náboženský život, bol neobyčajne horlivým kňazom, ktorý sa celou svojou bytosťou oddával kňazskej činnosti. Venoval sa dospelým, starým a chorým práve s takou pozornosťou, ako vedel pritiahnuť deti a mládež. Vyučovanie náboženstva dopĺňal aj stretnutiami s mládežou v domácnostiach, v nedeľu po- obede vysvetľoval katechizmus dospelým v kostole. Naplno využíval svoj dar pre pastoračné vedenie pri všetkých príležitostiach.
Dňa 13. novembra 1920 bol v tajnom konzistóriu v Ríme vymenovaný za spišského biskupa. Dobré meno a úcta, ktorú mal medzi kňazmi Ján Vojtaššák, farár vo Veličnej, ako aj horlivosť na poli náboženského a národného obrodenia, upriamili na neho pozornosť aj v Ríme. Jeho biskupská konsekrácia sa uskutočnila dňa 13. februára 1921 v Nitre. Spolu s Jánom Vojtaššákom boli vtedy vysvätení ešte dvaja: Dr. Karol Kmeťko a Dr. Marián Blaha. Konsekráciu vykonal nuncius Svätého stolca v Prahe Klement Micara, titulárny arcibiskup apumenský.
Jeho životnú dráhu spišského biskupa, plnú útrap, nebezpečenstiev a prenasledovania prorocky predznamenáva aj jeho biskupský erb a heslo, ktoré si zvolil. Jeho erb znázorňuje anjela so zlatou svätožiarou, stojaceho na podnožke, ktorý v pravici drží meč, v ľavici štít, na ktorom je dvojramenný kríž. Štít je položený na kartuši, prevýšený latinským krížom. Vpravo je mitra, vľavo berla. Nad všetkým v znaku je biskupský klobúk. Pod znakom je jeho biskupské heslo: „Angelis de te“ - „Anjelom prikázal o tebe.“ Sú to slová 91.
Ján Vojtaššák po svojej biskupskej vysviacke dňa 27. Prehľad o stave diecézy mal z vlastnej pastoračnej praxe, poznal problémy malých chudobných farností na Orave, v Liptove a Spiši, ako i problémy pri pastorácii vo farnosti Veličná (s prevahou obyvateľov inej konfesie). Spoločnosť bola v morálnom rozklade, šírilo sa sociálne nepriateľstvo na dedinách, podmienené veľkými sociálnymi rozdielmi, vznikala triedna nenávisť medzi jednotlivými vrstvami obyvateľstva.
Veľmi vážnym problémom boli snahy o nepravú reformu cirkevného života, ktoré našli živý ohlas najmä medzi českým klérom a vyústili napokon vo vzniku Československej (národnej) cirkvi. Cirkevní predstavitelia museli hneď od začiatku viesť zápas s oficiálnymi vládnymi zásahmi, najmä keď išlo o otázky práva a pôsobenia Cirkvi. Ján Vojtaššák v Spišskom biskupstve hneď v začiatkoch svojho pôsobenia musel zaujať k tomuto problému svoje stanovisko. Známy je vznik Československej cirkvi v Liptovskej Osade.
Biskup Ján Vojtaššák sa zo všetkých síl usiloval duchovne obrodiť veriacich svojej diecézy. Využíval na to mnohé prostriedky a aktivity. Za účinný prostriedok na duchovnú obnovu viery považoval ľudové misie. Pri ich organizovaní trval biskup Ján Vojtaššák na pravidelnom usporiadaní a obnove v jednotlivých farnostiach. Súčasťou jeho úsilia o duchovnú obnovu diecézy boli aj jeho pastierske vizitácie v jednotlivých farnostiach. Osobne niekoľkokrát navštívil každú farnosť počas svojej dlhej biskupskej služby.
Biskup Ján Vojtaššák vsadil svoje úsilie o duchovnú obnovu diecézy na Eucharistiu. Nedlho po zaujatí svojej biskupskej služby odporúčal založiť vo farnostiach Arcibratstvá večnej poklony, v ktorých by sa zoskupili ctitelia Eucharistie, a usiloval sa obnoviť večnú poklonu vo farnostiach diecézy. V Spišskej diecéze sa na jeho podnet uskutočnili diecézne eucharistické kongresy v Kežmarku, v Levoči, v Spišskej Novej Vsi a v Tvrdošíne. Sám bol účastníkom viacerých svetových eucharistických kongresov (Viedeň roku 1912, Chicago roku 1920, Kartágo roku 1930, Dublin roku 1932).
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 14. 11. 1877 | Narodenie |
| 15. 11. 1877 | Sviatosť krstu |
| 30. 5. 1889 | Sviatosť birmovania |
| 1. 7. 1901 | Kňazská vysviacka |
| 7. 7. 1901 | Prvá svätá omša |
| 13. 2. 1921 | Biskupská konsekrácia |
| 27. 2. 1921 | Začiatok biskupskej služby |
| 5. 5. 1950 | Prvé väzenie |
| 3. 6. 1950 | Internácia |
| 16. 9. 1950 | Druhé zatknutie |
| 15. 1. 1951 | Súd a odsúdenie |
| 15. 1. 1951 - 5. 10. 1963 | Pobyt vo väzení |
| 3. 11. 1963 - 4. 8. 1965 | Nútený pobyt v starobincoch v ČR |
| 4. 8. 1965 | Úmrtie |
| 7. 8. 1965 | Pohreb |
Prenasledovanie a utrpenie
Počas komunistického režimu bol biskup Ján Vojtaššák prenasledovaný a väznený. Bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie. Keď sa dozvedel o skutočnom údele deportovaných Židov na základe anonymného spisu, ktorý mu bol poslaný poštou z Obišoviec, hneď napísal ministrovi vnútra Alexandrovi Machovi list. Požiadal svojho profesora zo spišskom seminára Ladislava Hanusa, aby tento list osobne zaniesol ministrovi.
V roku 1951 bol súdený a odsúdený na dlhoročné väzenie. Väznený, ponižovaný, opľuvaný, zosmiešňovaný a prinútený vykonávať najposlednejšie práce, niesol tento údel v hlbokej pokore. Za hranicami Slovenska prijal z Tvojich rúk kalich utrpenia. Na pohľad nič nezostalo na ňom z dôstojnosti veľkňaza Cirkvi, podobne ako z Ježiša Krista, keď ho viedli na Kalváriu, však v jeho vnútri si žiaril Ty sám, Bože.
Odkaz pre budúcnosť
Biskup Ján Vojtaššák zomrel 4. augusta 1965 v starobinci v Českej republike. Jeho život je povzbudzujúcim príkladom pre katolíkov, ktorí sú vystavení pokušeniam zrady katolíckej pravovernosti a zrady vlastného národa. Tieto pokušenia sú totiž ponúkané slovenským katolíkom aj v súčasnosti. Rôzne mocnosti, nadväzujúce na tragické dedičstvo komunistickej diktatúry na Slovensku, vyvíjajú aktivity, aby vymazávali akékoľvek stopy po významných slovenských katolíkoch, akým bol aj biskup Ján Vojtaššák.
Postulátor Dr. Historické štúdie a nové archívne dokumenty, ktoré boli nájdené nielen v slovenských, ale aj v zahraničných archívoch, boli publikované v niekoľkých viacjazyčných publikáciách a prezentované na dvoch medzinárodných konferenciách, ktoré sa konali v Benátkach v roku 2016 (zborník Chiesa del silenzio e diplomazia pontificia 1945-1965) a v Spišskej Kapitule v roku 2017 (zborník Ján Vojtaššák. Biskup v dejinách 20. Boli tiež natočené dva filmové dokumenty: VOJTAŠŠÁK, ktorý vznikol v spolupráci s TV Lux a VOJTAŠŠÁK GIORNI DEI BARBARI, ktorý vznikol v spolupráci s talianskymi režisérmi a bol prezentovaný na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach v roku 2019.
Štátny Sekretariát po preštudovaní archívnych dokumentov a nových dôkazov zaslaných z Kongregácie pre Kauzy svätých vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 16. Rozhodnutiu Štátneho Sekretariátu predchádzalo pozitívne vyjadrenie Kongresu Kongregácie pre Kauzy svätých, ktorý 18. januára 2019 odporučil, aby Kauza blahorečenia Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka, po predložení a preštudovaní nových archívnych dokumentov a dôkazov, mohla pokračovať na rímskej úrovni. Je to významný posun v samotnej kauze, pretože vyjadrením sa Kongresu Kongregácie pre Kauzy svätých a Štátneho Sekretariátu bola ukončená doplňujúca diecézna fáza kauzy blahorečenia (2015-2019), ktorej úlohou bolo spracovať najmä historické obdobie rokov 1939-1945 a aktivitu Božieho sluhu počas spomínaného obdobia.
Dôležité dátumy:
- Odovzdanie spisu pre druhú fázu procesu blahorečenia v Ríme: 31. 10.
- Exhumácia telesných pozostatkov na kanonický výskum: 30. 6.
- Uloženie pozostatkov v katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule: 11. 11.
- Uloženie čiastky pozostatkov v pôvodnom hrobe na cintoríne v Zákamennom: 14. 11.
Skúsme sa postiť od klebiet a ohovárania, pozval Svätý Otec na 2. Pred 29 rokmi, 29. februára, v priestupnom roku 1992, prijal biskupskú chirotóniu košický eparcha vladyka Milan Chautur. Vladyka Ján Babjak SJ kondoloval k úmrtiu prof. Mons.
V uplynulých dňoch sme si pripomenuli 100. výročie vysviacky troch slovenských biskupov, ktorá sa konala 13. februára 1921 v Nitre. Pri tejto epochálnej udalosti boli vysvätení: Karol Kmeťko pre Nitriansku, Marián Blaha pre Banskobystrickú a Ján Vojtaššák pre Spišskú diecézu. Milan Šajgalík ju priblížil zberateľskými dokumentmi.
