Článok sa zaoberá rôznymi udalosťami a vyhláseniami politikov na Slovensku a v susedných krajinách. Od protestov proti premiérovi Andrejovi Babišovi v Českej republike, cez reakcie na politickú situáciu na Slovensku, až po spomienky na historické udalosti a osobnosti.
Protest proti Babišovi v Prahe
Minútou ticha sa v utorok večer na pražskom Václavskom námestí začala demonštrácia proti českému premiérovi Andrejovi Babišovi. Zorganizoval ju spolok Milion chvilek pro demokracii v súvislosti s auditom o konflikte záujmov a obnovením trestného stíhania premiéra. Dôvodom protestov je údajný konflikt záujmov premiéra Andreja Babiša, záver auditu európskej komisie i obnovené trestné stíhanie v kauze Čapí hnízdo. Posledná protivládna demonštrácia, namierená proti premiérovi Babišovi a ministerke spravodlivosti Marii Benešovej, sa konala 16. novembra.
Demonštrácia proti Andrejovi Babišovi na Václavskom námestí v Prahe.
USA zmrazujú účty Mariana K.
Americké ministerstvo financií zaradilo slovenského občana Mariana K. a šesť firiem s ním spojených na globálny sankčný Magnitského zoznam. Opatrenie zároveň chráni americký finančný systém pred možným zneužitím zo strany Mariana K.," uviedol na brífingu hovorca amerického veľvyslanectva na Slovensku Griffin Rozell. Uvedené opatrenia majú za účinok zablokovanie akéhokoľvek majetku alebo podielu na majetku Mariana K. a jemu blízkych podnikateľských subjektov v rámci americkej jurisdikcie. Občanom USA sa s nimi všeobecne zakazuje nadväzovať obchodné vzťahy. Marianovi K. a iným jemu blízkym subjektom sa taktiež zakazuje vstup do USA. USA v roku 2012 prijali tzv. Magnitského zákon, uvaľujúci sankcie voči osobám, ktoré sa v Rusku podieľali na smrti a väznení ruského právnika Sergeja Magnitského, respektíve sú zodpovední za porušovanie ľudských práv v Rusku. Marian K. čelí obžalobe v prípade objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a v kauze spoločnosti Gatex z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku.
Reakcie na politickú situáciu na Slovensku
Mečiar nevie, či sa súčasná politická situácia pretaví do predčasných volieb, rekonštrukcia vlády by mala byť podľa neho rozsiahlejšia, ale neznamená to, že by mala skončiť súčasná koalícia. Súčasná politická situácia je podľa bývalého predsedu vlády Vladimíra Mečiara ovplyvnená aj tým, že vláda dlhodobo nemá stratégiu. Mečiar tvrdí, že súčasná politická situácia je výsledkom chýbajúcej stratégie vlády. Vyjadrenie českého prezidenta Miloša Zemana o Alexandrovi Dubčekovi bolo nenáležité.
Úmrtie rektora Jozefa Matúša
Rektor Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Matúš zomrel. Pán rektor stál pri Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave od jej začiatku. Bol vedúcim Katedry marketingovej komunikácie, neskôr dekanom, potom rektorom samotnej UCM v Trnave. Jozef Matúš bol rektorom UCM od roku 2010.
Názory na Európsku úniu
Predseda maďarského parlamentu konštatoval, že by nevsadil na dlhodobé zachovanie EÚ. Bezprostredným protivníkom Maďarska je bruselská byrokracia - Európska komisia, ktorá sa bez mandátu snaží formovať politiku. Podľa jeho slov EK prekračuje svoje právomoci, nedodržiava normy Únie, pričom niektoré krajiny, ako Maďarsko a Poľsko, obviňuje z nedodržania právnych noriem Európskej únie. "Smerovanie európskeho inštitucionálneho systému určuje v prvom rade Nemecko," konštatoval predseda maďarského parlamentu.
Spomienka na Vasiľa Biľaka
Vasiľ Biľak sa narodil v období Rakúsko-Uhorska 11. augusta 1917 v dnešnej slovenskej obci Krajná Bystrá v rusínskej roľníckej rodine ako Vasil Gyula. V roku 1968 patril Vasiľ Bilak k jedným zo signatárov tzv. pozývacieho listu vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968, na základe ktorého sa v noci z 20. na 21. augusta 1968 začala okupácia ČSSR vojskami piatich štátov Varšavskej zmluvy. V decembri 1989 bol vylúčený z KSČ. Za svoje činy v období pred rokom 1989 nebol nikdy odsúdený ani potrestaný, pretože v januári 2011 bol súdny proces Úradom špeciálnej prokuratúry SR zastavený. Biľakovi odhalili bustu v jeho rodnej obci Krajná Bystrá v okrese Svidník 21. februára 2015, rok po jeho smrti. Od prvého dňa pomník vzbudil protichodné reakcie verejnosti.
Vasiľ Biľak
Figeľ o rozpade Československa
Všetci sedemnásti prítomní poslanci KDH 17. júla 1992 v Slovenskej národnej rade hlasovali proti prijatiu Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Nebolo to preto, že by mali problém so slovenskou zvrchovanosťou, ale preto, že nedôverovali Vladimírovi Mečiarovi, pod ktorého gesciou dokument vznikol. „Deklarácia spúšťala proces, ktorý bol viac politický než právny. Vnímali sme ju ako akt moci, s ktorým prichádza slovenská vládna reprezentácia jednostranne a ktorý štartuje procesy, ktoré môžu byť veľmi zložité až škodlivé pre niektoré oprávnené národné záujmy Slovenska,“ povedal Figeľ.
Hoci KDH už na svojom prvom ustanovujúcom sneme ústami svojho predsedu Jána Čarnogurského vyhlásilo, že Slovensko by malo mať v Európskej únii vlastnú hviezdičku, v roku 1992 presadzovalo zachovanie spoločného štátu s tým, že by bol postavený na štátnej zmluve dvoch zvrchovaných republík. Václav Klaus mi raz v jednom rozhovore v roku 1996, ešte ako predseda ODS, bolo to stranícke stretnutie v Istanbule, tlmočil pohľad, že za rozpad federácie je zodpovedný Ján Čarnogurský a Michal Kováč,“ spomína Figeľ. KDH podľa neho navrhovalo prijať dočasnú ústavu a 28. októbra 1992 organizovať o budúcnosti federácie referendum. „Náš postoj bol ponúkať alternatívu. Tou bola predstava, že chceme ísť do ďalšej fázy vzťahu s Čechmi pri vstupe do európskych štruktúr,“ tvrdí Figeľ.
Podľa Figeľa to mohla byť v prípade niektorých poslancov aj taktika, aby sa vyhli neskoršiemu nálepkovaniu, že boli proti zvrchovanosti. Iní mohli cítiť v blížiacej sa samostatnosti šancu zvýšiť politický vplyv maďarskej menšiny. „Pre niektorých Maďarov v tomto čase mohol tento dokument predstavovať výzvu a šancu na nový vplyv a nové definovanie postavenia Maďarov na Slovensku. Na druhej strane, pod veľký tlak sa dostalo aj KDH za to, že nepodporovalo rozdelenie federácie. Podľa neho však nebolo dôležité len to, aby sme sa čím skôr osamostatnili, ale aj to, aká bude nová Slovenská republika.
„Rozdelenie Slovenska je pozitívny príbeh,“ vyhlásil Figeľ. „Museli sme si nanovo a na vlastnom zadefinovať, na čom záleží. Slovensko áno, ale demokratické európske, pluralitné a spravodlivé. To sú hodnoty dôležité pre každého z nás, možno okrem nejakých oligarchov, ktorí sa zaoberajú len svojimi ziskami. Politik myslí na nasledujúce voľby, štátnik na budúce generácie.
Prehľad kľúčových udalostí a vyhlásení
| Udalosť/Vyhlásenie | Súvisiace osoby/inštitúcie |
|---|---|
| Demonštrácia proti Andrejovi Babišovi | Spolok Milion chvilek pro demokracii, Andrej Babiš |
| Zmrazenie účtov Mariana K. | Americké ministerstvo financií, Marian K. |
| Kritika politickej situácie na Slovensku | Vladimír Mečiar |
| Úmrtie Jozefa Matúša | Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Jozef Matúš |
| Názory na Európsku úniu | Predseda maďarského parlamentu, Európska komisia |
| Spomienka na Vasiľa Biľaka | Vasiľ Biľak |
| Figeľ o rozpade Československa | Ján Figeľ, Ján Čarnogurský, Michal Kováč, Václav Klaus |
Kauza Martin Glváč
Kauza Bašternák zasiahla ďalšieho silného muža Smeru Martina Glváča. Za éry HZDS zarábal s Flašíkom. Rodinná firma Glváčovcov kúpila od firmy z Bašternákovho portfólia byt, v ktorom Glváč žije, hoci ho oficiálne nevlastní. Reakciu Glváča na články vníma šéfredaktorka SME Beata Balogová ako pokus o zastrašovanie novinárov. Trestné oznámenia nezvykne na novinárov podávať ani Fico, ktorý tvrdo vystupuje proti médiám.
Smutné Versailles
Čím viac sa približujem k obydliam smotánky žijúcej na Strmých vŕškoch v Záhorskej Bystrici, zmocňuje sa ma des. Nachádzam sa zrejme na mieste s najväčším výskytom zbohatlíkov na Slovensku, ale medzi mohylami prepychu panuje smútok. Súvsťažnosť formy a obsahu robí z tohto kúska zeme „sociálnu“ osadu hodnú antropologickej štúdie. Juraj Široký, Jozef Brhel, Ladislav Tichý... Adekvátne tomu to tu aj vyzerá.