Juraj Bohuš: Životopis evanjelického kňaza a bádateľa

Juraj Bohuš (Senický) sa narodil v roku 1687 v Banskej Bystrici a zomrel 22. mája 1749 v Kežmarku. Bol významným evanjelickým kňazom, pedagógom a historikom, ktorý sa venoval prírodovednému a historickému výskumu Kežmarku a jeho tatranského okolia. Vynikal v latinčine a bol známy ako dobrý rečník. Počas svojho života zanechal rozsiahle dielo, vrátane Dejín Kežmarku, ktoré zostali v rukopise.

Život a štúdium

Juraj Bohuš študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a neskôr na univerzite vo Wittenbergu. Po ukončení štúdií pôsobil ako konrektor v Banskej Štiavnici a následne ako rektor gymnázia v Kežmarku.

Pôsobenie v Kežmarku

V Kežmarku sa venoval nielen pedagogickej činnosti, ale aj prírodovednému a historickému výskumu. Jeho rozsiahle vedomosti a záujem o okolitú prírodu ho priviedli k štúdiu Tatier a ich okolia. Juraj Bohuš výborne ovládal latinčinu, ktorú uplatnil vo svojich príležitostných básňach.

Prínos k poznaniu Tatier

Krásy Vysokých Tatier

Vysoké Tatry vždy veľmi priťahovali významných mužov Spiša, ktorí tu v minulých storočiach pôsobili, či ako profesori, alebo ako farári, a ktorí si majestátne hory veľmi často zvolili za predmet svojich štúdií a výletov.

Do radov tatranských bádateľov patrí aj Samuel Augustini ab Hortis (1729-1792), ktorý si ako profesor v Kežmarku a potom ako kňaz v Spišskej Sobote získal v oblasti mineralógie také renomé, že mu rakúska arcivojvodkyňa Anna Mária udelila niekoľko medailí. Jonáš Andreas Czirbesz (1732-1813), kazateľ v Igló, sa tiež venoval mineralógii ako svojmu obľúbenému vednému odboru až do svojej smrti.

Okrem iných to bol David Frölich (1595-1648), lyceálny profesor v Kežmarku, autor viacerých historických, geografických a matematických prác, ktorý v roku 1615 vystúpil na niektoré štíty Vysokých Tatier a pripravil cestu pre tých, ktorí nasledovali jeho príklad. Juraj Buchholtz starší (1643-1724), obeť protireformácie na Spiši, vynikajúci kazateľ v Batizovciach, Kežmarku a Veľkej-Lomnici a známy senior spišských miest, ktorý preskúmal aj Vysoké Tatry a dôkladne ich popísal.

Dejiny Kežmarku

V rukopise zanechal Dejiny Kežmarku. Toto dielo je cenným zdrojom informácií o histórii mesta a jeho obyvateľov. Jeho historické práce sú dodnes cenným zdrojom pre bádateľov.

Mošovce - miesto, ktoré formovalo históriu

Pre lepšie pochopenie kontextu doby a regiónu, v ktorom Juraj Bohuš pôsobil, je užitočné pozrieť sa na históriu Mošoviec, obce, ktorá zohrávala významnú úlohu v regióne Turiec.

Mošovce vyrástli z dvoch sídlisk, ktoré stáli vedľa seba. Podľa majiteľov a podľa feudálneho poriadku sa oddeľovali od teba. Prvá listina týkajúca sa Mošoviec je z roku 1233. V nej Ondrej II. daruje územie 4 popluží, menom Machyuch Porsonovi, Vavrincovi a Syponovi.

Druhá časť sa volá Moys, asi podľa majiteľa Mojša. Z toho sa vyvinulo meno Mošovce. Od druhej polovice 14. st. mali Mošovce mestské tešínske právo. Už v prvej polovici sa volajú „villa regia“, so slobodnou škultéciou.

Toto ich však neurobilo nezávislými od zemepánov, ktorých bolo v mestečku viac. Najväčší boli Révayovci. Privilégiá im však umožnili rozvoj remeselníckej výroby, ktorá bola chránená cechovou organizáciou. Ale aj cechy boli závislé na zemepánovi.

R. 1548 zakladali obuvnícky cech, ku ktorému si vyvolili za vzor pravidlá nemecko-ľupčianskeho čižmárskeho cechu. Neskoršie vzniklo viac cechov, niektoré schválil zemepán Révay a niektoré schválil panovnícky dvor.

To bol veľmi dobrý predpoklad rozvoja na mesto a predsa sa tak nestalo, lebo priama závislosť na zemepánovej ľubovôli bolo tomu náležitou brzdou.

Obyvatelia sú Slováci, ale boli tu aj nejakí Nemci, lebo CV 1803 píše, že všetci síce hovoria slovensky, ale asi 17 sa spovedá nemecky. Medzi ev. Farnosť je starobylá. Vyskytuje sa v páp. decimačných protokoloch i v Pazmáňovom katalógu.

V čase reformačnom skoro sem vnikli novotárske myšlienky a r. 1570 je tu už ev. F. Reformačné snahy napomáhali Révayovci, keď sa pridali ku reformácii. František Révay sa vrátil ku katolíckej viere a r. 1639 vypovedal ev. kazateľa, Groszmanna.

Kostol Najsvätejšej Trojice v Mošovciach

Kostol Najsv. Trojice stojí uprostred obce. Svätyňa je polygonálna, 9m dlhá a 8m široká. Nevýrazný víťazný oblúk oddeľuje trojlodie priestoru pre veriacich. Dĺžka je 15,5m a šírka 14,6m. Šírka strednej lode je 7,5m. Trojlodie je delené stĺporadím šiestich betónových osemhranných stĺpov.

Klenba je sadrová, s rebrami, bohato členená, ako pôvabná sieť. Architektonicky sedí na múroch a zhora je zavesená na železobetónových prekladoch /Systém Rabitz/. Vzadu je železobetónový organový chór. Okná sú vysoké, s bielym sklom. Vežu má len malú symbolickú v juhozápadnom rohu. Je v nej malý zvon. Štýl kostola je novogotický.

Zvony sú v novej zvonici. Je to len prístrešok moderných línií so zavesenými zvonmi, na ktorých sa zvoní zo zeme. Hlavný oltár je novogotický z tmavo moreného dreva, príliš jednoduchý, chudobný na ozdoby, nekrášli svätyňu.

Umelecky a pamiatkovo cenný je bočný oltár zo starého kostola. Je to gotický krídlový oltár so sochami a maľbami. Je celý pozlátený a dobre zachovalý. Pôvod kostola. Stál tu kostol z doby gotickej. Tento zbúrali. Zostala z neho ešte jedna stena starej veže, ktorá je len ruina, ale aj tak je to chránená pamiatka. Stalo sa tak r. 1912. Nový kostol postavili r. 1913-1914. Stojí na mieste starého. Je veľmi elegantný, priestranný a službe Božej dôstojný. Cez nefarebné okná prichodí dostatok svetla, takže vnútro pôsobí dojmom radostnej veselosti.

Kaplnka sv. Kríža stojí v záhrade kaštieľa, blízko kostola. Dal ju postaviť r. 1861 František Révay. |Je to krásna romantická, románsko-gotická kompozícia, 15m vysoká, s pôdorysom gréckeho kríža. Má oltár Vzkrieseného Pána z červeného smreka. Patronát vykonávala rodina Révayová.

Tomáš Mauksch a jeho denník

Nedocenený bádateľ Tatier na prelome XVIII. a XIX. Takýto názov dal kapitole o Tomášovi Maukschovi Józef Szaflarski vo svojom diele Poznanie Tatr, vydanom vo Varšave v roku 1972. Túto knihu odporúčam každému, kto sa chce vážnejšie venovať histórii Tatier od počiatkov ich vedeckých bádaní.

Spišský prírodovedec, jeden z prvých vedeckých bádateľov v Tatrách, povolaním učiteľ, evanjelický pastor a obchodník. Študoval okrem iného na gymnáziu v Kežmarku a teológiu a prírodné vedy na univerzite v Lipsku. V rokoch 1776-84 bol profesorom a prorektorom na gymnáziu v Kežmarku, v rokoch 1784-86 nemeckým evanjelickým farárom v Bardejove a v rokoch 1786-1802 vo Veľkom Slavkove, kde začal obchodovať s vínom. V roku 1802 sa vzdal farárstva a presťahoval sa do Kežmarku, kde si zarábal obchodovaním, okrem iného predajom vína kupcom z Krakova.

,,Tagebuch, worin die merkwürdigen Ereignisse und Umstände meines Lebens, sowie andere wichtige Begebenheiten, besonders über die Witterung enthalten sind. ,,Denník, v ktorom sú zaznamenané pozoruhodné udalosti a okolnosti môjho života, ako aj iné dôležité udalosti, týkajúce sa najmä počasia. Toto napísal na úvodnú stranu svojho denníka samotný Tomáš Mauksch.

V denníku sú zaznamenané aj najdôležitejšie udalosti súvisiace so vznikom Sauerbrunnu, terajšieho Starého Smokovca. Denník je zviazaný v knižnej podobe s tvrdými doskami a obsahuje približne 430 rukou písaných strán. Tomáš Mauksch zomrel 10. februára 1832 v Kežmarku.

Ale už 3. marca v Pešti, v novinách Jelenkor č. ,,10. februára zomrel v Kežmarku Tomáš Mauksch, náš dôstojný maďarský vedec, ktorý ako majster veľkých vied o karpatskej flóre bol viac ako polstoročie veľkou osobnosťou nielen v Uhorsku, ale aj v zahraničí.

,,Tomáš Mauksch sa narodil v Kežmarku 21. decembra 1749 a svoje prvé školy absolvoval tiež tu. Vyššie štúdiá absolvoval na Univerzite v Lipsku (pravdepodobne 1774-1776), odkiaľ sa v roku 1776 vrátil do vlasti. V tom roku sa pravdepodobne v Kežmarku zamestnal ako učiteľ syntaxe, túto funkciu zastával osem rokov. Odtiaľto odišiel do Bardejova ako nemecký kazateľ, odtiaľ po troch rokoch odišiel do Veľkého Slavkova a strávil tam 16 rokov ako kazateľ. V roku 1802 sa vzdal funkcie a ako osamelý človek žil v Kežmarku 30 rokov.

Tabuľka: Kňazi v Mošovciach

tags: #juraj #bohus #evanjelicky #knaz