Len pred pár dňami zverejnil Denník N kontroverzný obežník, ktorý trnavský arcibiskup Ján Orosch rozposlal katolíckym funkcionárom. Hlavný predstaviteľ trnavskej arcidiecézy sa v ňom dehonestujúco vyjadruje smerom k obetiam teroristického útoku na Zámockej ulici. Orosch spochybňuje nevinu zavraždeného Matúša a Juraja, dokonca polemizuje o tom, či obete nebrali drogy. Keďže je obežník neverejný dokument, zrejme sa vysokopostavený kresťanský funkcionár domnieval, že jeho slová na verejnosť nikdy nepreniknú. Voči bezohľadným riadkom, ktoré arcibiskup v správe napísal, sa rýchlo rozmohla vlna nevôle aj medzi kresťanmi.
„Len deň potom, ako bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský vzdal svätou omšou úctu obetiam teroristického činu na Zámockej ulici, sa na verejnosť dostal neverejný obežník trnavského arcibiskupa Jána Oroscha, v ktorom pamiatku Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča sugestívnymi otázkami a nepodloženými obvineniami zneucťuje,“ uvádzajú veriaci na stránke Petície.
Tvrdé Oroschove slová na adresu obetí nenávistného atentátu nenechali chladných ani iných duchovných predstaviteľov. Voči svojmu „priamemu nadriadenému“ rázne vystúpil aj samotný riaditeľ spolku sv. Vojtecha v Trnave Ivan Šulík. „Keď som si prečítal obežník Trnavskej arcidiecézy, v ktorom jej arcibiskup spochybnil nevinu obetí krutej a odsúdeniahodnej vraždy na Zámockej ulici v Bratislave, zostal som v nemom úžase,“ začal Šulík. „To hádam nemôže byť pravda, bola moja prvá reakcia,“ pokračuje s tým, že sa spytuje, či by niečo podobné vyslovil pápež František alebo niekto z Oroshových predchodcov.
„Autor príhovoru evidentne svojim kňazom podsúva nepravdivé, vykonštruované informácie. A ako je to dnes medzi mnohými ‚správnymi a spravodlivými’ katolíkmi zaužívané, stavia sa do pozície sudcu v kauze, ktorú si on sám skonšpiroval. Kde však na to berie právo?“ Pritvrdzuje ďalej morálny teológ Šulík.
Katolícka cirkev má podľa jeho slov jasnú a presnú náuku o homosexuálnych aktoch, no rovnako ju má i o tých heterosexuálnych. „Mimo manželstva nie sú dovolené, tak ako ani homosexuálny akt. No vždy platí to augustínovské: Hriešnika miluj, hriech odmietaj. V úvode k spomínanému obežníku nie je po láske ani stopy,“ rozhorčuje sa autor komentára.
Na margo homosexuálnych, ako aj heterosexuálnych vzťahov mimo manželstva teológ prináša ďalšiu vsuvku. „Predstavme si, že by sa niečo podobné ako dvom obetiam na Zámockej ulici stalo niekomu, kto žije pred manželstvom či mimo neho sexuálnym životom. Zároveň pred čitateľmi katolíckych novín jasne odpovedá na svoju vyššie položenú otázku.
„Samozrejme, že nie. A preto je potrebné povedať otvorene, že jeho osobný názor nie je názorom Katolíckej cirkvi,“ hovorí šéf spolku sv. Vojtecha. Konferencia biskupov Slovenska sa podľa jeho názoru k Oroschovi vyjadrila len diplomaticky. „No je potrebné povedať to i otvorene,“ uzavrel morálny teológ.
Ku komentáru redaktorka Startitup oslovila aj samotného Šulíka. Tému už však nechcel ďalej rozpitvávať. „Čo sa týka rozhovoru, k tejto téme sa už viac nechcem vyjadrovať, napísal som, čo som považoval za potrebné,“ reagoval.
Monsignor Orosch pošliapal po pamiatke zavraždených
Pripomeňme si však, čo známy arcibiskup vlastne v obežníku napísal. V liste, ktorý mal byť čisto súkromnou korešpondenciou pre katolíckych kňazov, podľa viacerých značne prestrelil. „Zaiste nás všetkých zasiahla správa o vražde dvoch mladých ľudí z komunity LGBTIQ+. Vrah bol pravdepodobne plný nenávisti a odporu voči veciam, ktoré sa okolo neho diali a s ktorými nesúhlasil. Radikálne a odsúdeniahodné riešenie osobného problému je tragické. Už mnohí sa vyjadrili k tejto udalosti.
No a tu sa dostávame k vetám, ktoré pobúrili okrem samotnej LGBTIQ+ komunity aj ľudí z radov veriacich. „Ľudia, počnúc majiteľom klubu Tepláreň, návštevníci klubu, o ktorých sme sa nedozvedeli nič o ich veku, o ich možnej drogovej závislosti, pohoršlivom - a zo strany veriacich právom videnom - nemravnom konaní, až po poľutovaniahodné obete, sú naozaj všetci nevinní?“ pýta sa arcibiskup.
V ďalšom odstavci kontroverzného dokumentu sa duchovný predstaviteľ zamýšľa nad tým, či bola v podniku niekedy vykonaná drogová razia. „Zaujímalo by ma, koľkokrát bola v Teplárni protidrogová razia, ako často sa tam objavila kontrola osôb mladších ako 18 rokov, kto je vlastne majiteľom tohto zariadenia?“ spytuje sa.
„Viem si totiž predstaviť, že ani raz sa tam žiadna kontrola nekonala. Prečo? Lebo by sa to mohlo považovať za homofóbne konanie. Zatiaľ sme sa vlastne nedozvedeli nič podstatné o celej tragédii. Podobne, ako sa nič nedozvedáme o obetiach prenasledovaných kresťanov vo svete, z ktorých je denne zavraždených 11 až 20 obetí,“ odpovedá si a zároveň prirovnáva obete teroristického útoku k prenasledovaným kresťanom.
Vzhľadom na to, že na obežník arcibiskupa reagovali okrem prezidentky aj ďalší politici a iné slovenské osobnosti, Orosch sa neskôr rozhodol vyjadriť k mediálnej kauze. „Vzhľadom na reakcie, ktoré vyvolal môj dokument prísne interného charakteru určený kňazom Trnavskej arcidiecézy, chcem vyjadriť svoju blízkosť rodičom obetí na Zámockej ulici v Bratislave,“ povedal v zázname arcibiskup. Uvádza, že ho veľmi mrzí, keď neúmyselne spôsobil bolesť v dotknutých rodinách a častiach spoločnosti.
Obhajuje sa, že úvodník nepísal verejnosti ako pastiersky list. „Dotkol som sa, opakujem, nie verejne, ale interne, otázky vnútornej nevinnosti, keďže všetci sme hriešni,“ dodáva s tým, že úvodník v obežníku preformuluje. Dokument sa totiž uschováva aj niekoľko desaťročí po jeho zaslaní.
Nestalo sa to prvýkrát
Trnavský arcibiskup sa už v minulosti preslávil svojimi častokrát nepochopenými krokmi. O jeho otáznom počine svojho času informoval napríklad aj denník Nový Čas. Orosch sa v marci zúčastnil podujatia v Budapešti, kde si uctil pamiatku politika Jánosa Esterházyho.
Nebolo by na tom nič zlé, keby Esterházy nebol Hitlerovým kolaborantom, ktorého súd v roku 1947 odsúdil za vlastizradu. Bol mu udelený trest smrti. Ako sa však ďalej uvádza v článku, pamiatku Esterházyho si na pôde maďarského parlamentu uctievajú každoročne. Podujatia organizuje Rákocziho spolok od roku 1991.
Oficiálna stránka Trnavskej arcidiecézy však v tom čase Oroschove počiny bránila. „Ponúka sa nám tu priestor na to, aby sme uviedli aj iný pohľad na osobu Jánosa Esterházyho. Tento pohľad pochádza z pera bývalej veľvyslankyne SR pri Svätej stolici pani Dagmar Babčanovej,“ uvádzalo sa na stránke.
Arcibiskup v roku 2019 kritizoval aj vtedajšiu kandidátku na prezidentku Zuzanu Čaputovú. Oroschovi sa nepáčilo, že Čaputová ženám nechcela sťažiť prístup k interrupciám a podporovala adopcie detí, ktoré vyrastajú v detských domovoch, homosexuálnymi pármi.
Záväzne nariadil používanie gregoriánskeho kalendára (1583; v celom Uhorsku sa gregoriánsky kalendár zaviedol až na sneme r.).
Vlastnil knižnicu, v ktorej bolo približne 900 zväzkov a ktorá sa dostala do jezuitskej a františkánskej knižnice v Bratislave. Renesančne dal upraviť Nitriansky hrad.
List Božiemu ľudu, to je názov listu, ktorý napísal Svätý Otec. Obracia sa v ňom na všetkých veriacich v súvislosti so škandálmi sexuálnych zneužívaní v Cirkvi.
V stredu 29. augusta sa Svätý Otec František stretol s veriacimi a pútnikmi, ktorí prišli na pravidelnú generálnu audienciu. Vo svojom príhovore zhodnotil svoju návštevu Írska a 9.
„V kostole sa stretávame rozliční ľudia. Biskupovi rodičia. Takýto prívlastok získali minulý rok ANNA a JÁN BEŇOVCI, keď pápež František vymenoval ich syna Petra za nitrianskeho pomocného biskupa.
Susko v parlamente NACHYTAL Kolíkovú, Pročka Šeligu ako malé deti, PO TOMTO ani neceknú
Historia banskobystrického biskupstva je veľmi krátka. chcel vykrojiť štyri biskupstvá. spišské a rožňavské. Smrť prekazila vykonať, čo zamýšľal. iba kláštor. Až Mária Terezia s privolením pápeža Pia VI. stoliciam. kapituly, a to dňa 1. januára 1776. letné sídlo biskupov v Tekovskom Sv. Kríži. privátnom dome Bohušovskom, kým nebola rezidencia vystavená. Po jeho smrti (14. novému biskupovi Gabrielovi Zerdahelymu 16. augusta 1800. predchodcov i nasledovníkov až po Moysesa. Po jeho smrti v Sv. Kríži 5. vdovstvovala diecéza za šesť rokov pod vikárstvom Franca Valička. ťarchou pre fond náboženský. Umrel v Sv. Kríži 4. januára 1843. vymenovaný Jozef Rudňanský.
Prvé číslo ním protežovaného Cyrilla a Methoda, vyšlé dňa 10. Hurban v Slovenských pohľadoch (diel III., č. 4. z 28. slovenskej kázne bol: o potrebe pokania a túženia po veciach nepominuteľných. vyznačujúci sa i novotou i poeziou nábožnou. pán biskup Moyses, v celom obsahu kázne tie čítať. velikých výjavoch a zkúsenostiach v živote rečníka, ako v diamante zvečnelých. a Methoda je sjednotenie cirkve kresťanskej, na rozličné strany rozpadnutej. najvznešenejších úloh, ktoré Slavianstvo má uskutočniť. tisíc rokmi kresťanstvo. apoštolov prvých. sa dva póly! majúceho v svojej duchovnej opatere okrem Slovákov ešte i niekoľko tisíc Nemcov. ani dnes ich niet. Aký to rozdiel - vtedy a dnes! Nad slovenčinou Moysesovou netreba sa pozastavovať.
Slovenské národnie noviny zamĺkly v huriavku revolučného roku (s 292. číslom, 9. 1848), spolu i s Pohľadmi Hurbanovými. Viedni od 13. potom r. Moysesovi. Pravda, bol to vlastne tupý, zamĺkly čas. sklamaly ich úplne. Vôbec Viedeň bola fokus slovenského sklamania na celej čiare. mŕtvo. hlasné výkriky do slovenského sveta. Štiavnici. On založil dňa 14. Slovákov. radikálny, pravda, v šľachetnom smysle.
Na jeho neustále urgencie pri magistráte učiteľská preparandia[10] bola otvorená v školskom roku 1856 - 1857 pod riaditeľstvom Egryho. Tu sa javí vypuklo jeho láska k ľudu. Otvoriť jeho brány pre ľud nebolo možné bez hmotných obľahčení. zaznávať môže, kto nepozná uhorské pomery, najmä na našich slovenských stranách. Konečne, školy zakladali i druhí. nich jazyk národa zaujal svoje zákonné, prirodzené miesto. panovať hneď po potlačení revolúcie z roku 1848 a 1849. dozor, vôbec išlo to „po austrijsky“.
nachádzajúce sa na území slovenčiny, a čo mu i sľúbené bolo na patričnom mieste,[11] dosiahol dosť veľký úspech aspoň v banskobystrickej diecéze. slovensky, nemecky a maďarsky. podopretá reč. inštitúciou. Nedarmo Moysesova hlavná starosť krúžila sa okolo výchovy. gymnáziu banskobystrickom dalo sa ešte dýchať slovenskému mladíkovi. moc. kurz v Banskej Bystrici, jedinej to škole, ktorá ešte vtedy mohla mu poskytnúť útulok. národa. riaditeľa a opravdivého otca mládeže, ktorého ona milovala a súčasne rešpektovala.
Cebecauer. Maďarónstvo zastupovali renegát Klamarik a Nemček Szakmáry. minúte, ktorá priviedla Štefana Moysesa na biskupský prestol banskobystrický. že bolo dôležité, ale stalo sa centrom všetkých nápadov pomaly vzmáhajúcej sa intrigy. chcem (t. j. ovšem prvé miesto medzi národnými záujmami biskupstva môjho zaujíma.“ V čom záležala tá bezpríkladná neporiadnosť? To treba bližšie vysvetliť. k. námestníctva, i do slovenčiny preložiť skrze dr. národností, ríšskou ústavou od 4. gymnásiume.
malý stupeň nemeckou. vymeriava, a ľudí národných odstrkuje. nechcel, a Nemec Szakmáry, ktorý skutočne nevedel. bola pomaly na trojjazyčnú. rovnoprávnym vyučovacím jazykom. Kuzmánymu (Slov. žrtvu našu a vysvobodí konečne ľud náš z poroby dlhovekej. hodnosti vrchnožupanskej. slovenskú župu. proti národu slovenskému a špeciálne proti slovenskému gymnáziu banskobystrickému. panstvo znášame dodnes. barbarizmu v ničom neustupuje oným kultúrožrútskym brutalitám.
ale i ženskej mládeže. 30.000 zl. národnú. vyvolenec… a s akými strašnými, zväčša nízkymi a podlými intrigami bolo sa mu boriť. ľudská spoločnosť. Najračej by som sa do nejakej jeskyne utúlil. položím otázku: kam to všetko vedie? od nich odvrátiť. nebude nezaslúženo. krížom nepreložiť. pre život svojho národa. sa poctivému človeku nad ubolenou hlavou ako cieľ „hodný želania“ podľa Shakespearea. na pravdu a zákonnosť slovenskej národnej veci. čisto cirkevnom zjave. podriadenými a na obedienciu povinnými.
slovenskej, ktorá mu po záujmoch jeho cirkvi najviac na srdci ležala. biskupstva temer celá diecéza bola pritiahnutá pre našu vec. láskavého predstaveného. chlieb v jeho mise, nejeden líškal sa mu, aby potom donášal zvesti jeho vrahom. jedna svätá večera nezaobíde sa bez Judáša! iného vierovyznania. ho raz Boh postavil na strážne miesto cirkvi katolíckej. smysle, ako ju berú povrchne, vždy smrdí čertom nihilizmu. prehnane tolerantným, na pr. A stará skúsená vec je, že kto je stály v svojom, nebýva zlý k bližným. trojjediný, vďaka jemu samému, jeden a ten istý pre nás všetkých. všetkých príležitostiach, spájajúcich ho s milými rodákmi slovenskými. bez najmenšej úštrby svojho cirkevného charakteru! Jasný príklad! Svieť!
„Mojím skutočným vlastníctvom je to, čo viem darovať“ - tieto slová adresoval veriacim pápež František pri pravidelnej generálnej audiencii na Námestí sv. Petra v stredu 7. novembra. Na generálnej audiencii boli prítomní aj členovia Národného koordinačného centra masiek Talianska.
„Pokračujúc vo vysvetľovaní Desatora dnes prichádzame k siedmemu prikázaniu: Nepokradneš. Počúvajúc toto prikázanie myslíme na tému kradnutia a na rešpektovanie vlastníctva druhého človeka.
„Stojí za to otvoriť sa chápaniu tohto Božieho slova v širších súvislostiach a sústrediť sa na tému vlastníctva dobier vo svetle kresťanskej múdrosti. Čo to znamená? Stvorené dobrá sú určené celému ľudskému pokoleniu’ (KKC, 2402). Svet je bohatý na zdroje, aby tak všetkým zaistil základné dobrá. A predsa, mnohí žijú v jednej škandalóznej biede a zdroje využívané bez súdnosti sa znehodnocujú. Ľudstvo je len jedno! Ak je na zemi hlad, nie je to preto, že chýba jedlo! Opäť sú tu slová katechizmu: ,Človek, ktorý používa stvorené dobrá, má považovať veci, ktoré oprávnene vlastní, nielen za svoje, ale aj za spoločné v tom zmysle, aby mohli byť na osoh nielen jemu, ale aj iným’ (KKC, 2404).
„V tejto perspektíve sa ukazuje kladný a obsiahly zmysel prikázania Nepokradneš. Nikto nie je absolútnym vlastníkom dobier, ale je ich správcom. Vlastníctvo je zodpovednosťou. To, čo vlastním naozaj, je to, čo dokážem darovať. Toto je meradlo na hodnotenie, ako dokážem spravovať bohatstvo, či dobre, alebo zle. Ak viem darovať, som otvorený, potom som bohatý nielen tým, čo vlastním, ale aj štedrosťou. Ak totiž nedokážem niečo darovať, je to preto, lebo tá vec ma ovláda, má nado mnou moc a som jej otrokom. Zatiaľ čo ľudstvo sa zháňa za čím väčším vlastníctvom, Boh ho vykúpil tak, že sa stal chudobným. Ten ukrižovaný muž zaplatil za všetkých nevyčísliteľné výkupné zo strany Boha Otca, ,bohatého na milosrdenstvo’ (Ef 2, 4; porov. Jak 5, 11). Mnohokrát sme počuli to, čo hovorí Boží ľud, že diabol prichádza cez vrecká. Začína sa láskou k peniazom, hladom po vlastnení. Potom prichádza márnivosť: ,Som bohatý a som na to hrdý.’ A nakoniec nadutosť a pýcha. Toto je diablov spôsob, ako v nás pracuje. Milí bratia a sestry, Ježiš Kristus nám opätovne odhaľuje plný zmysel Písma. Tak sa tvoj život stane dobrým a vlastníctvo sa skutočne stane darom.
V poslednú septembrovú nedeľu sa už 66. raz konala v Novej Bani roľnícka nedeľa, ktorá sa vždy spája s požehnaním plodov a s výstavou biblických obrazov alebo obrazov znázorňujúcich tajomstvá viery. Vo farnosti sv. Michala, archanjela, v Hlohovci 27. septembra dekan, farár Jozef Schwarz požehnal po generálnej oprave starobylý organ.
„Kristova láska nie je limitovaná na niektoré vyvolené etniká. Učí nás milovať všetkých, aj tých, čo nevyzerajú ako my, ktorí zmýšľajú rozdielne a niekedy nám aj robia zle,“ hovorí saleziánsky kňaz Peter Bešenyei, ktorý 30 rokov pracuje s Rómami.
