Ján Vojtaššák, významný slovenský biskup, sa narodil 14. novembra 1877 v hornooravskej obci Zákamenné, ktorá sa vtedy nazývala Zákamenno - Klin. Táto goralská obec sa významne zapísala do dejín Cirkvi na Slovensku. Zákamenné bolo jedným zo stredísk náboženského života na Orave.
V období rekatolizácie na hore Kalvária pôsobili misionári z Poľska. Prvý kostolík sa v obci Zákamenné spomína v roku 1659. Nový kostol z dreva zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie mali obyvatelia vybudovaný už v roku 1708 a v roku 1748 sa stal Zákamenný Klin farnosťou. Dovtedy bola obec filiálkou farnosti Lokca. Miestny farár Juraj Ondriš v roku 1862 dal vybudovať Kalváriu, ktorá sa stala strediskom nábožnosti nielen pre obyvateľov obce, ale i širšieho okolia. Nový farský kostol bol vybudovaný v roku 1893. V druhej polovici dvadsiateho storočia sa obec Zákamenné rozrástla a toho času má už okolo 5000 obyvateľov. V roku 1995 sa veriaci pod vedením duchovného otca Jozefa Kasana pustili do výstavby druhého kostola na Vyšnom konci. Nový kostol posvätil diecézny biskup František Tondra 1. januára 2001.
Pozrime sa bližšie na jeho život a dielo.
Detstvo a mladosť
Ján Vojtaššák sa narodil v rodine Antona Vojtaššáka a Márie, rodenej Klimčíkovej, ako siedme z jedenástich detí. Chlapec bol pokrstený 15. novembra 1877 a dostal meno Ján. Rozhodujúci vplyv na malého Jána malo rodinné prostredie s tradičnými kresťanskými morálnymi zásadami a hodnotami. V rodine jeho rodičov bola hlboko zakorenená viera a nábožnosť. Rodinná kresťanská výchova vštepovala do jeho srdca zbožnosť, pracovitosť, úctu k životu i k ľuďom. Dom Vojtaššákových bol pre Jána prvým malým seminárom, v ktorom sa utváralo budúce kňazské poslanie i jeho životné postoje.
Prvé štyri triedy ľudovej školy navštevoval Ján v rokoch 1883 - 1887 v rodnej obci, ďalšie dva roky chodil do školy v Stankovanoch, kde bol jeho ujček Anton Klimčík farárom. Ujček s rodičmi postrehli charakterové vlastnosti malého Jána, najmä jeho nábožnosť a dobrotu srdca. Rozhodli sa pre jeho ďalšie štúdium. Ujček zameral jeho výchovu na duchovnú dráhu a pomáhal mu aj v ďalšom štúdiu. Po skončení štyroch ročníkov nižšieho gymnázia v Trstenej (1889 - 1893) študoval dva roky na gymnáziu v Ružomberku (1893 - 1895), aby ako 18-ročný po konkurze do spišského seminára 2. Štúdium v seminári s presným plánom, usporiadaním a vnútorným poriadkom vyhovovalo jeho osobnému zameraniu.
V spišskokapitulskom seminári študoval v období, keď bol maďarizačný tlak na všetkých druhoch škôl, vrátane bohosloveckých seminárov, veľmi silný. Výchova a disciplína v seminári nebola však narušená výraznejšími národnostnými trenicami či napätím. Ján Vojtaššák svoj slovenský pôvod nikdy nezaprel.
Kňazské pôsobenie
Ján Vojtaššák prijal kňazské svätenie 1. júla 1901 z rúk vtedajšieho spišského biskupa Pavla Smrečányho v spišskej katedrále svätého Martina. Svoju prvú svätú omšu slávil vo svojom rodisku v Zákamennom 7. júla 1901. Po vysviacke dostal novokňaz Ján Vojtaššák dispozíciu na prvé kaplánske miesto v Hornej Zubrici, na hornej Orave, kde nastúpil 22. júla 1901.
Mladý kaplán Ján Vojtaššák plnil svoje kňazské poslanie s veľkým oduševnením. Rozprúdil v obci náboženský život, bol neobyčajne horlivým kňazom, ktorý sa celou svojou bytosťou oddával kňazskej činnosti. Venoval sa dospelým, starým a chorým práve s takou pozornosťou, ako vedel pritiahnuť deti a mládež. Naplno využíval svoj dar pre pastoračné vedenie pri všetkých príležitostiach.
Jána Vojtaššáka ako kaplána často prekladali z jednej farnosti do druhej. Už roku 1903 bol kaplánom v Kvačanoch v Liptove, o rok v Bijacovciach na Spiši. Širšie pole pôsobnosti sa kňazovi Jánovi Vojtaššákovi naskytlo v hornooravskom mestečku Tvrdošíne, kde pôsobil ako kaplán od 25. marca 1906 do 8. septembra 1908. Keď sa na zasadnutí školskej stolice riešila otázka vyučovacieho jazyka v tamojšej ľudovej škole, navrhol pri vyučovaní používať slovenský jazyk.
Biskupská služba
Dobré meno a úcta, ktorú mal medzi kňazmi Ján Vojtaššák, farár vo Veličnej, ako aj horlivosť na poli náboženského a národného obrodenia, upriamili na neho pozornosť aj v Ríme. Dňa 13. novembra 1920 bol v tajnom konzistóriu v Ríme vymenovaný za spišského biskupa. Jeho biskupská konsekrácia sa uskutočnila dňa 13. februára 1921 v Nitre. Spolu s Jánom Vojtaššákom boli vtedy vysvätení ešte dvaja: Dr. Karol Kmeťko a Dr. Marián Blaha. Konsekráciu vykonal nuncius Svätého stolca v Prahe Klement Micara, titulárny arcibiskup apumenský.
Jeho životnú dráhu spišského biskupa, plnú útrap, nebezpečenstiev a prenasledovania prorocky predznamenáva aj jeho biskupský erb a heslo, ktoré si zvolil. Jeho erb znázorňuje anjela so zlatou svätožiarou, stojaceho na podnožke, ktorý v pravici drží meč, v ľavici štít, na ktorom je dvojramenný kríž. Pod znakom je jeho biskupské heslo: „Angelis de te“ - „Anjelom prikázal o tebe.“ Sú to slová 91. žalmu.
Biskup Ján Vojtaššák sa zo všetkých síl usiloval duchovne obrodiť veriacich svojej diecézy. Využíval na to mnohé prostriedky a aktivity. Za účinný prostriedok na duchovnú obnovu viery považoval ľudové misie. Biskup Ján Vojtaššák vsadil svoje úsilie o duchovnú obnovu diecézy na Eucharistiu.
Slovenský štát a prenasledovanie
Vznik samostatného slovenského štátu Vojtaššák ako silne národne orientovaný človek, privítal a angažoval sa aj politicky. V rokoch 1940 až 1945 bol členom a podpredsedom Štátnej rady, kde sa prediskutovávali mnohé dôležité otázky verejného života.
Po skončení druhej svetovej vojny bol Ján Vojtaššák prenasledovaný komunistickým režimom. V roku 1950 bol zatknutý a v roku 1951 odsúdený v vykonštruovanom procese na 24 rokov väzenia. Zomrel v ústraní 4. augusta 1965 v Říčanoch pri Prahe.
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 14. 11. 1877 | Narodenie |
| 15. 11. 1877 | Sviatosť krstu |
| 30. 5. | Sviatosť birmovania |
| 1. 7. 1901 | Kňazská vysviacka |
| 7. 7. 1901 | Prvá svätá omša |
| 13. 2. 1921 | Biskupská konsekrácia |
| 27. 2. 1921 | Začiatok biskupskej služby |
| 5. 5. | Prvé väzenie |
| 3. 6. | Internácia |
| 16. 9. | Druhé zatknutie |
| 15. 1. | Súd a odsúdenie |
| 15. 1. 1951 - 5. 10. | Pobyt vo väzení |
| 3. 11. 1963 - 4. 8. | Nútený pobyt v starobincoch v ČR |
| 4. 8. 1965 | Úmrtie |
| 7. 8. 1965 | Pohreb |
Proces blahorečenia
Pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Slovenska v roku 1995 vyzval na začatie procesu blahorečenia spišského biskupa Jána Vojtaššáka. Proces blahorečenia stále trvá, ale veriaci sa k nemu už dnes modlia ako k mučeníkovi a z miesta jeho hrobu sa stalo pútnické miesto.
Štátny Sekretariát po preštudovaní archívnych dokumentov a nových dôkazov zaslaných z Kongregácie pre Kauzy svätých vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 16. novembra 2019 rozhodol, že Kauza blahorečenia Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka, po predložení a preštudovaní nových archívnych dokumentov a dôkazov, mohla pokračovať na rímskej úrovni.
