Vianočné darčeky a tradície na Slovensku

Vianoce, sviatky pokoja a lásky, sú pre kresťanov vrcholom duchovného roka. Ich slávenie sa však medzi evanjelikmi, katolíkmi a pravoslávnymi v niečom líši. Čo ich spája, je oslava narodenia Ježiša Krista, no každá tradícia pridáva svoj vlastný rozmer a jedinečné zvyklosti. Tieto najväčšie a najkrajšie kresťanské sviatky v roku sa slávia v mnohých krajinách po celom svete. Ľudové zvyky a tradície, ktoré sú s nimi spojené, sa líšia od národa k národu a sú veľmi rozmanité.

Na Slovensku sa na Vianoce, sviatky narodenia Ježiša Krista, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Počas tohto obdobia nazývaného Advent, ktoré nám v sebe nesie posolstvo očakávania príchodu malého Ježiška, ľudia chodia do kostola, kupujú či pripravujú darčeky pre svojich blízkych, ozdobujú si svoje príbytky dekoráciami.

Adventné obdobie - rozumie sa mu obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. Advent je podľa kresťanskej tradície obdobie, v ktorom sa očakáva príchod spasiteľa, teda narodenie Ježiša Krista. Začína sa prvou adventnou nedeľou a vrcholí na Štedrý deň - 24. decembra.

Určite všetci máme v tomto čase na stole adventný veniec - so 4 sviečkami, ktoré symbolizujú počet adventných nedieľ. Položený býva väčšinou na jedálenskom stole a znamená nádej a slávu tomu, ktorý prichádza. U tých našich drobcov je zas veľmi obľúbený adventný kalendár.

Každý deň od 1.12 si otvoria jedno okienko a v ňom nájdu nejaký malý darček - či už mlsnotku, alebo malú hračku...

Adventný veniec so sviečkami

Sviatok sv. Mikuláša a Lucie

Sviatok sv. Mikuláša (6. decembra) majú radi najmä deti, ktoré počítajú dni a noci, kedy od neho do svojich vyleštených čižmičiek dostanú množstvo sladkých darčekov. U nás je Mikuláš známy ako bielovlasý deduško s veľkou bradou v červenom kabáte a zvykne chodiť spolu s anjelom a čertom, ktorí mu pomáhajú rozdávať darčeky či „čertovské“ odmeny.

13. december je ďalším zaujímavým dňom v predvianočnom období. Sviatok Lucie patrí do série tzv. stridžích dní, ktoré predchádzajú Vianociam. Ľudia verili, že v tento deň môžu strigy aj uvidieť. Podľa najznámejšej ľúbostnej veštby si na Luciu dievčatá pripravili trinásť lístočkov. Na dvanásť z nich napísali rôzne mužské mená, pričom posledný trinásty zostal prázdny. Lístočky poskrúcali a postupne, počas nasledujúcich dní ich po jednom zničili (pálili). Predposledný lístok spálili na Štedrý deň ráno, a posledný otvorili večer. Meno, ktoré na ňom bolo napísané, malo byť menom budúceho manžela. Ak zostal posledný lístok prázdny, budúci rok sa dievčina ešte vydať nemala.

Štedrý deň a večera

24. decembra, na Štedrý deň, na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj „vilija” alebo „vigilija”, odvodený od latinského „vigília”, čo znamená predvečer sviatku. Najväčším sviatkom Vianoc je 1. sviatok vianočný (25. decembra) - deň Kristovho narodenia, i keď história nevie presne určiť, kedy sa naozaj narodil. Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky či iné koláče majú už napečené niekoľko dní dopredu. Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska.

Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče, ovocie. Po večeri sa spievajú koledy, rozbaľujú vianočné darčeky, na ktoré sa nielen deti veľmi tešia. Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“.

25. decembra a 26. Mama rezko premiešava „vandel“ zemiakového šalátu, vo vzduchu zmes vône vyprážaného kapra a kapustnice. Ligotavý stromček stratený medzi darčekmi, na stole svieca žiariaca betlehemským svetlom. Z rádia počuť Michaela Bublého alebo Karla Gotta, záleží, čo máte radšej. Približne tak dnes vyzerajú Vianoce v našich domovoch.

Staré vianočné zvyky

Naši predkovia prikladali obrovský význam symbolike, posvätnosti určitých vecí, ale praktizovali aj magické úkony a boli veľmi poverčiví. Obdobie Vianoc bolo od dávneho stredoveku spojené s novým začiatkom, znovuzrodením. Kedysi sa v tieto dni oslavoval slnovrat - znovuzrodenie slnka, ktorý bol vplyvom kresťanstva nahradený oslavou narodenia Božieho syna - Ježiša Krista. Cirkev tým v podstate odobrila praktizovanie mágie, v prípade predvianočného a vianočného obdobia tzv. mágie počiatku. Išlo o magické úkony, ktoré mali v dobrom ovplyvniť budúcnosť domácností a ich obyvateľov.

Netreba si však zabudnúť uvedomiť, že sa bavíme o tradičných zvykoch Slovenska, ktoré je na tradície extrémne rozmanité. V niektorých prípadoch skutočne platí, čo dedina, to iná obyčaj. Existujú však aj zvyky, ktoré majú všade veľmi podobný charakter. Druhý fakt, ktorý by sme mali vziať do úvahy je, že Vianoce ako si ich predstavujeme dnes, fungujú len posledných 80 - 100 rokov.

Takým dňom bol (a stále je) 13. december, sviatok sv. Lucie. Určite poznáte v súčasnosti opäť obľúbené obchôdzky „Luciek“ - žien zahalených v bielych háboch, ktoré prichádzajú do domácnosti vymetať kúty husím krídlom. So sviatkom sv. Lucie sa však spájala aj spomenutá ľúbostná mágia. Rozšírený bol zvyk mladých dievčat, ktoré si na 13 lístočkov napísali mená 13 chlapcov. Lístky poskladali a až do dňa Božieho narodenia (25. december) po jednom lístku hádzali každý večer do ohňa. Vydať sa mali za toho chlapca, ktorého meno ostalo na poslednom lístku.

Predvianočné obdobie bolo z pohľadu povier veľmi háklivé. Každý deň od Lucie až do Štedrého dňa symbolizoval jeden z mesiacov roka. Aké bolo v konkrétny deň počasie, také malo byť v danom mesiaci nasledujúci rok. Ľudia museli dávať pozor, aby nikomu nič nepožičiavali, v niektoré dni do príbytkov nesmela prvá vstúpiť cudzia žena.

Prípravy na Vianoce, ako upratovanie, pranie, rúbanie dreva či varenie museli gazdovia a gazdiné stihnúť do brieždenia Štedrého dňa, resp. do jeho poludnia. Následne až do Troch kráľov platil na tieto činnosti zákaz, keďže sa verilo, že ich vykonávanie mohlo priniesť biedu, nezdar a zlý rok celej domácnosti.

Najväčšia pozornosť sa v minulosti venovala štedrovečernému stolu. Ten bol vnímaný ako posvätný, tak ako všetko, čo sa na ňom nachádzalo. Práve na Štedrý večer sa na stôl prestrel biely obrus, posypal sa makom, obilím či iným symbolom hojnosti (až neskôr sa naň dávali peniaze či šupiny z rýb). Bežné bolo zväzovanie nôh stola reťazou so zámkom, čo malo zabezpečiť súdržnosť rodiny. Na stole sa mala nachádzať sviečka a miska s troškou zo všetkých plodín, ktoré sa na statku v tom roku urodili.

Pri slávení sa myslelo na celú domácnosť. Všetko, čo k nej patrilo, malo účasť na Štedrej večeri. Ešte pred ňou gazda aj svojim zvieratám zaniesol zo slávnostných jedál, ba po kúsku hodil aj do studne „nech je aj ona účastná Vianoc“.

Keď sa zvečerilo, dedinou sa rozľahla ozvena výstrelu. Tým sa dalo všetkým najavo, že na nebo vyšla prvá hviezda. Štedrý večer mohol začať. Gazdiná zapálila sviečku na stole a gazda predniesol modlitbu, v našom regióne bolo bežné pripiť si trochou hriateho (osladená varená pálenka). Nasledovali oblátky s medom a veštby, ktoré mnohí z nás poznajú aj dnes. Aj naši predkovia si predpovedali budúcnosť rozkrojením jablka či rozbitím orecha.

Tradičnými pokrmami boli opekance s makom, kapustnica, kysnuté koláče a vianočný chlieb. Po večeri zvončekom nehlásil príchod Ježiško s darčekmi, ale miestni koledníci, ktorí chodili buď na Štedrý večer alebo na druhý deň. Obdarúvanie členov rodiny do našich končín dorazilo až koncom 19. storočia, predtým sa ako dary vnímali práve vinše koledníkov a výslužky pre nich.

Štedrý večer sa v minulosti končil účasťou na polnočnej svätej omši, nazývanej aj „utiereň“. Aj táto omša, cesta na ňu i späť bola spojená s množstvom magických úkonov. Väčšinou sa týkali ľúbostnej mágie, ktorá mala dievkam pomôcť zistiť za koho sa vydajú.

Ďalšie dni vianočných sviatkov už nie sú až také bohaté na tradície. Niesli sa najmä v znamení oddychu, pokoja a očakávania nového roka. Praktizovali sa rozličné úkony na Božie narodenie zabezpečujúce zdravie a prosperitu rodiny - umývanie sa v čerstvo prinesenej vode, do ktorej sa namočili jablká alebo orechy použité pri štedrovečernej večeri, ale aj obchádzanie posvätného štedrovečerného stola so zvieratami.

Slávenie vianočných sviatkov a očakávanie konca roka si teda naši predkovia vychutnávali po svojom.

Evanjelické Vianoce

Evanjelici kladú dôraz na Slovo Božie a jednoduchosť. Práve tieto bohoslužby sú počas Štedrého dňa najviac navštevované. Na rozdiel od katolíkov evanjelici polnočnú omšu nemajú. Hoci aj pre nich je Štedrý večer významný, najdôležitejším sviatkom ostáva prvý sviatok vianočný, teda Narodenie Krista Pána.

Štedrá večera u evanjelikov sa začína modlitbou a tradičným delením oblátky s medom a cesnakom. Na stole nechýba kapustnica, opekance s makom či ryba - jedlá, ktoré spájajú regionálne zvyklosti a rodinné tradície. Výzdoba je rovnaká ako u katolíkov, adventný veniec aj vianočný stromček sú samozrejmosťou. Zaujímavé je, a možno to aj niekoho prekvapí, že koledy, ako napríklad „Tichá noc“, majú v evanjelickej tradícii odlišný text.

Evanjelická príprava na Vianoce je spojená so spoveďou, ktorá je však iná než u katolíkov. U evanjelikov je zaužívaná spoločná spoveď - veriaci spoločne vyznávajú svoje hriechy a ľútosť, no nejde o individuálne vymenovanie konkrétnych skutkov. „Spoveď je pre nás chvíľou zamyslenia a záväzku zlepšiť svoj život,“ vysvetľuje Soták.

Katolícke Vianoce

Katolícke Vianoce sú plné symboliky, tradícií a liturgickej hĺbky. Adventné obdobie pred Vianocami je obdobím očakávania a pokory. Každé ráno sa veriaci stretávajú na rorátnych omšiach, ktoré sú slávnostne ladené a konajú sa za svitania. Ozdobené adventné vence s postupne zažatými sviecami symbolizujú blížiaci sa príchod Krista.

Na Štedrý deň sa dodržiava pôst, pričom večer sa začína modlitbou celej rodiny. Tradícia delenia oblátky s medom a cesnakom, ktorá predstavuje jednotu a Božie požehnanie, je jedným z najdojemnejších momentov večera. Na stole nechýba kapustnica, vyprážaná ryba či sladké koláče, ako sú medovníky alebo štedrák.

Polnočná omša, známa aj ako „Pasterka“, je jedným z vrcholov katolíckych Vianoc. Je to chvíľa, keď sa kostoly naplnia veriacimi a atmosféru dotvárajú známe koledy, vrátane „Tichej noci“. Práve polnočná omša je symbolom radostného očakávania a príchodu Krista.

Prvý sviatok vianočný, Božie narodenie, sa nesie v duchu oslavy. Rodiny sa po omši schádzajú na spoločné obedy, pri ktorých si pripomínajú narodenie Krista. Druhý sviatok vianočný, sviatok svätého Štefana, je zasvätený prvému kresťanskému mučeníkovi, a počas neho sa veriaci modlia za silu viery.

Jasličková pobožnosť v Detvianskej Hute

Osobitný význam majú aj jasličkové pobožnosti. Jasličky s malým Ježiškom a scéna betlehema sú pre katolíckych veriacich neodmysliteľným symbolom obdobia Vianoc až do 6. januára, keď sa slávi sviatok Zjavenie Pána - Traja králi. Betlehemy, symboly narodenia Krista, sú prítomné nielen v kostoloch, ale aj v domácnostiach. Katolícke Vianoce spájajú tradíciu s hlbokým duchovným prežitkom, pričom každý detail pripomína Boží dar lásky a milosti.

Pravoslávne Vianoce

Pravoslávni veriaci slávia Vianoce podľa juliánskeho kalendára, ktorý ich posúva na 6. januára. Štedrý deň u nich sprevádza prísny pôst a večera pozostáva z dvanástich jedál, symbolizujúcich apoštolov. Jedlá sú výlučne bezmäsité, medzi nimi fazuľová polievka so slivkami, tzv. slivčanka. Večera má množstvo symbolických prvkov - reťaz omotaná okolo stola symbolizuje pevnosť rodiny, a nič zo štedrovečerného stola sa nevyhadzuje.

Modlitby a koledy sú kľúčovou súčasťou osláv. Na druhý deň, 7. januára, oslavujú Narodenie Isusa Christosa, ktorému predchádza slávnostná liturgia.

Pravoslávni veriaci počas bohoslužby v Bratislave

Regionálne rozdiely v zvykoch a tradíciách

Ako môžete vidieť, niektoré vianočné zvyky máme na celom Slovensku spoločné, v iných sa naše regióny odlišujú.

Západné Slovensko

Západ Slovenska je o niečo menej ovplyvnený kresťanstvom, preto sa už dnes počas adventu postí len málokto. Tesne pred Vianocami sa v mnohých rodinách pečie tiež tradičný štedrák z kysnutého cesta naplnený bohatou vrstvou maku, orechov, džemu a tvarohu. Na úvod večere sa tiež zvykne krájať jabĺčko. Ak v ňom nájdeme typickú hviezdu, budeme zdraví. Bohatstvo zas symbolizuje kapria šupina na stole.

Stredné Slovensko

Stredné Slovensko je veľmi pestrá oblasť, čo sa premieta aj do vianočných tradícií. Prežíva ich tu o čosi viac ako na západe. V niektorých kútoch Oravy možno ešte dodnes nájdeme aj najstaršie zvyky, ktoré môžu pôsobiť trochu nezvyčajne. Niektorí ľudia napríklad zvykli sedieť za štedrovečerným stolom bosí, pričom jednu nohu museli mať položenú na sekere. V mnohých rodinách sa pred večerou tradične modlia a deťom robia medový krížik na čelo, aby boli „dobré ako med“. Na štedrovečernom stole má svoje miesto najmä poctivá kapustnica, ktorú tu nájdeme v mnohých podobách.

Ako hlavný chod sa podáva vyprážaná ryba s majonézovým zemiakovým šalátom, no často je nahradená aj vyprážanými rezňami. V niektorých oblastiach sa vyskytuje aj tzv. “slávnostný trojboj” - z kapusty, klobásy a jaterničiek.

Východné Slovensko

Východ Slovenska je najviac ovplyvnený kresťanstvom, preto sa tu zvykne dodržiavať pôst počas adventu. Pred večerou sa spoločne modlia za celú rodinu. Ani v tomto kúte Slovenska si neodpustia tradičnú oblátku s medom a cesnakom.

Odlišnosti nájdeme pri hlavnom chode, kedy sa často podávajú pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom, a tiež šošovicový alebo fazuľový prívarok. V pravoslávnych rodinách na východe Slovenska sa oslavujú Vianoce až 6. januára.

Bohatosťou zvykov a tradícii sa vyznačujú najmä tradície Rusínov, ktorí tvoria význačnú časť pravoslávnych, a preto sa oslavy Vianoc podľa juliánskeho kalendára sa niekedy u nás nazývajú aj ako Rusínske (rusnácke, ruské) Vianoce.

Vianočné Sviatky

Najväčším sviatkom Vianoc je však 1. sviatok vianočný - 25. decembra - deň Kristovho narodenia.

Prvý sviatok vianočný, alebo tiež Boží hod či Božie narodenie, sa tradične oslavuje 25. decembra a je najdôležitejším dňom oslavy narodenia Pána. Podľa ľudovej tradície by vtedy mali ľudia odpočívať a nerobiť nič.

Druhý sviatok vianočný oslavujeme 26. decembra a je známy aj ako Sviatok svätého Štefana, ktorý bol prvým kresťanským mučeníkom. Tento deň má však nielen náboženský, ale aj spoločenský význam. Rovnako ako tie kresťanské sú dňami radosti a pokoja oslavovanými v kruhu najbližších, ako aj prežívaním duchovnosti.

Vianočné pranostiky a symboly

Tradičné slovenské Vianoce sa spájajú aj s mnohými ľudovými pranostikami, teda ustálenými výrokmi, ktoré vznikali na základe pozorovania počasia a prírodných javov.

Vianočný stromček je azda najvýznamnejším symbolom Vianoc. Pod ním by nemal chýbať betlehem s jasličkami a Jezuliatkom, symbolom nádeje a lásky.

„Vianočné symboly, predovšetkým jasličky a ozdobený stromček, nás privádzajú späť k istote, k radosti z vtelenia. V predvianočnom období je to adventný veniec a sviece na ňom. Veniec je vyrobený z ihličnanov, ktoré znamenajú trvalý život. Adventný veniec musí byť vždy v tvare kruhu, pretože symbolizuje večnosť Boha, večný život a tiež súdržnosť. Tieto dva symboly Vianoc zaviedol ako tradíciu sv. František z Assisi v roku 1223, keď v jaskyni mesta Greccio pripravil živý betlehem.

Prehľad vianočných tradícií na Slovensku

Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame tabuľku s porovnaním vianočných tradícií na Slovensku:

tags: #sv #omsa #vianocny #dar