História Prešovskej eparchie

Prešovské gréckokatolícke biskupstvo bolo ustanovené pápežom Piom VII. dňa 22. septembra 1818 bulou Relata semper. Vzniklo vyčlenením z rozsiahlej mukačevskej eparchie. Už od svojho vzniku muselo prešovské biskupstvo prekonávať mnohé ťažkosti.

Vznik a založenie

Na začiatku 19. storočia patrilo územie dnešnej Prešovskej metropolie do Mukačevskej eparchie. Tá svojou ohromnou rozlohou a počtom veriacich nedovoľovala efektívne spravovanie tohto územia. Samotná eparchia mala 14 archidiakonátov, 61 dekanátov, 729 farností, ktoré sa rozprestierali na území 13 žúp. V eparchii vtedy žilo okolo 507 000 veriacich. Aj napriek osobe akou bol biskup Andrej Bačinský nebolo možné aby biskup v chudobnej časti monarchie spravoval tak rozsiahle územie.

Proces jeho utvorenia bol zdĺhavý a bol započatý už v roku 1815 cisárom Františkom I. Táto bola organizovaná pod patronátom cisára Františka I. Samotný administratívny proces bol veľmi dlhý a náročný. Avšak samotné potvrdenie novovzniknutého biskupstva sa udialo až v roku 1818, keď bulou Relata semper pápež Pius VI. jeho vznik potvrdil.

Už predtým v roku 1816 cisár František I. menoval za prešovského biskupa Gregora Tarkoviča bez upovedomenia Ríma. Z daného jasne vyplýva, že prešovskí biskupi boli menovaní cisármi /na základe hodnosti apoštolského kráľa/ za biskupov a až potom boli potvrdzovaní vo svojej funkcii Apoštolským Stolcom v Ríme. /viď dekréty biskupov Gaganca, Vályiho.../.

Doslova v bule Relata Semper možno čítať text preložený Martinom Slaninkom z latinského originálu textu: „Z vlastnej vôle teda rozdeľujeme a oddeľujeme na večné časy úplne nižšiepoložené panstvá, stolice a okresy od spomínanej mukačevskej diecézy. A na prvom mieste ozdobujeme spomínané slobodné kráľovské mesto Prešov, ktoré za vlády tohto cisára vyniká počtom obyvateľov katolíkov - gréckeho i latinského obradu - titulom a poctou biskupského mesta v zmysle kánonických ustanovení a uvedenou apoštolskou autoritou.

Táto bula, nazvaná podľa úvodných slov Relata semper, bola slávnostne vyhlásená 22. septembra 1818 a potvrdená na zasadnutí konzistoriálnej kongregácie pápežom Piom VII. 2. októbra 1818. Bula prináša konkrétne ustanovenia, napr.: sídlom biskupstva bude mesto Prešov; za katedrálny chrám bol vyhlásený Chrám sv. Jána Evanjelistu (dnes je katedrála zasvätená sv.

Nová eparchia sa rozkladala na území dovtedajšieho vikariátu a zahrňovala župy: Šarišskú, Abov , Gemer, Spiš, Turňa, Severný Zemplín, Bodrog. Okrem iného priznáva Rakúsko- Uhorskému cisárovi právo menovať biskupov do novej diecézy za predpokladu, že ich musí schváliť Rím.

Slovenský preklad buly Martina Slaninku ďalej uvádza o tejto skutočnosti: „Právo nominovať - čiže uviesť biskupa do spomenutého katedrálneho prešovského chrámu, ktorý bol ustanovený, ako sa to hore uvádza - patrí menovanému cisárovi a kráľovi v uhorskom kráľovstve a jeho uvedeným nástupcom, kráľom. Toto právo bolo ustanovené nami a rímskymi veľkňazmi, našimi nástupcami, a to tak po prvý raz ako aj v budúcnosti, ak bude jeho stolica uprázdnená alebo prepustená (nie však u Apoštolskej stolice).

Vznik biskupstva nebol ani zďaleka idylkou pod ochranou cisára Františka I.. Väčšina veriacich biskupstva boli chudobný obyvatelia prevažne Rusynských oblastí. Biskupstvo v čase vzniku nemalo plne funkčnú budovu rezidencie, katedrálny chrám nebol stále plne prispôsobený východnému rítu, v Prešove, ktorému vzdelanie nebolo cudzie ale naopak veľmi blízke však neboli ani seminár ani fakulta bohoslovia.

Gregor Tarkovič tri roky žil vo Viedni a pracoval na finančnom a materiálnom zabezpečení eparchie na vlastné náklady. Situácii pomohol fakt náklonnosti Habsburských panovníkov otázke byzantského rítu. S podlomeným zdravím sa napokon Gregor Tarkovič vracia do Prešova v novembri 1820.

Gréckokatolícky chrám v Prešove

Prví biskupi a ich prínos

Tie najprv súviseli s potrebou materiálneho zabezpečenia biskupstva, nakoľko finančná čiastka, ktorá bola určená preň na základe výnosov z majetkov, ktoré zabezpečil cisár bola nedostačujúca. Jednotliví prešovskí biskupi /Gregor Tarkovič, Jozef Gaganec, Mikuláš Tóth, Ján Vályi/ už v priebehu 19. Vplyvom dôležitých spoločensko-náboženských zmien si muselo nachádzať svoje miesto v mnohonárodnostnom uhorskom štáte, kde bolo vystavené veľkému tlaku maďarizácie, ktorému istým spôsobom podľahlo.

Čo sa týka činnosti týchto biskupov, v podstate každý z nich sa v hojnej miere pričinil o rozvoj biskupstva. Tak napríklad biskup Gregor Tarkovič vynaložil veľké úsilie o prvotné materiálne zabezpečenie biskupstva a o vybudovanie základných eparchiálnych inštitúcií. Jeho nástupca biskup Jozef Gaganec prispôsobil katedrálny chrám požiadavkám východného obradu. Ďalší biskupi Mikuláš Tóth a Ján Vályi sa zaslúžili o vybudovanie bohosloveckej školy a seminára a podobne.

Z národnostného hľadiska vplyvom rakúsko-uhorského vyrovnania v roku 1867 prešovskí biskupi podľahli maďarizácii, čo sa prejavilo aj v samotnej správe eparchie. Veľmi 26 výrazne sa to prejavilo za účinkovania biskupa Štefana Nováka, ktorý pre svoje maďarónske zmýšľanie sa zriekol vedenia eparchie a v roku 1818 odišiel do Maďarska.

Biskup Jozef Gaganec (1843-1875) pokračoval v započatom diele na všestrannom rozvoji eparchie. Narodil sa 10. apríla 1793 vo Vyšnom Tvarožci. Študoval v Bardejove (1801-1804), Sátoralújheli (1804-1809) a v Levoči (1809-1810), kde ukončil gymnázium, filozofiu vo Veľkom Varadíne (1810-1812) a teológiu v Trnave (1812-1816).

Dňa 3. februára 1842 pápež Gregor XVI. potvrdzuje dekrétom ustanovenie Jozefa Gaganca za prešovského biskupa. Vysvätený za biskupa bol v cisárskej kaplnke vo Viedni za účasti cisárskeho dvora 25. júna 1843 mukačevským biskupom Bazilom Popovičom. Biskup Gaganec rozvinul bohatú činnosť k rozvoju eparchie. V roku 1848 zvolal do Prešova eparchiálnu radu, na ktorej sa rozoberalo 28 otázok ďalšieho formovania cirkevného života eparchie.

Význačným činom tohto biskupa bolo prebudovanie biskupskej rezidencie a prispôsobenie katedrály pre potreby východného obradu. Postaral sa o nový ikonostas, zadovážil nový prestololtár a v roku 1865 bola zvýšená veža katedrálneho chrámu, čím dostala vznešenejší vzhľad. Bola opatrená novou strechou a hodinami. Pod jeho vedením bolo vystavaných 24 murovaných farských chrámov a 12 filiálnych. Zomrel 22. decembra 1875 v 82-om roku plodného života.

Po smrti biskupa Gaganca sa stáva prešovským biskupom mukačevský kanonik Dr. Mikuláš Tóth. Dňa 3. apríla 1876 ho pápež Pius IX. menuje za gréckokatolíckeho biskupa prešovskej eparchie. Mukačevský biskup Ján Pásztélyi ho vysvätil 21. mája 1876. Bol to jeden z najučenejších biskupov svojho času. Nakoľko bol univerzitným profesorom, najviac ho zaujímalo školstvo, veľmi dbal aby kňazi mali potrebné vzdelanie.

Postaral sa o založenie bohosloveckého 27 seminára, ktorý bol 12. septembra 1880 otvorený pre 3. a 4. ročník bohoslovcov. Jeho prvým rektorom bol kanonik Michal Kotradov (1880-1889), rodák z Torysiek na Spiši. Biskup Tóth za krátku dobu svojho episkopátu precestoval celú eparchiu, vykonávajúc kanonické vizitácie. Zomrel náhle 21. mája 1882 v Prešove a bol slávnostne pochovaný za veľkej účasti duchovenstva a veriacich v krypte katedrálneho chrámu.

Štvrtým biskupom na prešovskom stolci sa stal Dr. Ján Vályi. Dňa 11. októbra 1882 je menovaný za biskupa a 20. mája 1883 je vysvätený v Užhorode. Svoje sily a schopnosti zasvätil duchovnému a kultúrnemu povzneseniu svojich veriacich. Za jeho pôsobenia bola dokončená budova bohosloveckého seminára. Vybudoval tiež učiteľský ústav a položil základ pre eparchiálny sirotinec, založený však neskoršie. Zomrel 19. novembra 1911 v Prešove.

Po smrti biskupa Vályiho bol biskupský stolec uprázdnený viac ako dva roky a správa biskupstva v Prešove bola zverená kanonikovi Jurajovi Répássymu. V roku 1913 bol menovaný za biskupa Dr. Štefan Novák. Vysvätený za biskupa bol v Užhorode dňa 11. januára 1914. Jeho biskupské účinkovanie spadalo do obdobia l. svetovej vojny. Rím ho roku 1920 zbavil vedenia eparchie.

Jednou z najdôležitejších a najslávnejších postáv dejín Prešovskej eparchie bol biskup Pavel Peter Gojdič, OSBM (1888 - 1960). Po tom, čo vykonával misionársku činnosť na Podkarpatskej Rusi, bol 14. septembra 1926 vymenovaný za prešovského apoštolského administrátora a 7. marca 1927 sa stal titulárnym biskupom. Gojdič podporil dielo ľudových misií, ktoré vykonávali otcovia redemptoristi východného obradu, ktorí sa usadili v eparchii v roku 1921, najskôr v Stropkove, následne v Michalovciach (1940) a Sabinove (1946) a od 21.

Druhého septembra 1937 pápež Pius XI. Ten istý dokument stanovil zriadenie ďalšej eparchie a vytvorenie gréckokatolíckej metropólie v Československu. Vzťahy biskupa Gojdiča s vládou boli často napäté a vyznačovali sa vzájomným nepochopením. Dvadsiateho druhého novembra 1939 Gojdič podal demisiu, ale pápež Pius XII. ju odmietol a 19. Počas druhej svetovej vojny biskup Gojdič spravoval aj 47 farností Mukačevskej eparchie, ktoré zostali na území slovenského štátu.

Biskup Pavol Gojdič

Prešovský sobor a likvidácia cirkvi

Gréckokatolícka cirkev pre svoju vernosť Rímu sa stáva tŕňom v oku štátnej moci. Prichádza najchmúrnejšie obdobie v jej dejinách. Štátna moc ju nasilne likviduje tzv. „Prešovským soborom“ v roku 1950. Zároveň je postavená mimo zákon. Veriaci ostali bez svojich pastierov. V týchto pohnutých časoch biskup Pavol Gojdič vydáva najvyššie svedectvo, obetu svojho života, pre vernosť Bohu a Cirkvi, keď zomiera v leopoldovskom väzení 17. júla 1960.

Za dočasného ordinára prešovskej eparchie bol menovaný Mons. Ján Hirka, ktorý v ťažkých časoch totality vynakladal spolu so svojim duchovenstvom veľké úsilie, aby zabezpečoval normálny chod eparchie.

Obnovenie činnosti a súčasnosť

Činnosť gréckokatolíckej cirkvi bola obnovená, ale v dôsledku „normalizácie“ spoločenských pomerov bola veľmi vážne brzdená. Po roku 1989 cirkev ožila a bola plne uznaná.

V roku 1996 bol na území Českej republiky ustanovený nový apoštolský exarchát pre gréckokatolíkov so sídlom v Prahe. 27. februára 1997 bol ustanovený apoštolský exarchát so sídlom v Košiciach. Oba exarcháty sa vyčlenili z pôvodného územia Prešovského biskupstva.

Košická eparchia patrí k druhej najstaršej cirkevnej organizácii gréckokatolíkov na Slovensku. Jej história sa začala písať dňa 21. februára 1997, kedy Kongregácia pre východné cirkvi dekrétom pápeža Jána Pavla II. Ustanovil bulou Ecclesiales communitates apoštolský exarchát. Novovzniknutí exarchát bol vyčlenený z vtedajšieho jednotného prešovského biskupstva. Prvým exarchom bol ustanovený dovtedajší pomocný prešovský sídelný biskup Milan Chautur. Za sídlo nového exarchátu bolo menované mesto Košice.

V súčasnosti má eparchia v správe základnú školu sv. Rodiny v Sečovciach, umeleckú školu sv. Cecílie v Sečovciach, cirkevnú materskú školu bl. Vasiľa Hopka v Michalovciach, cirkevnú základnú školu s materskou škôlkou sv. Michala Archanjela v Stanči, cirkevné gymnázium sv. Jána Krstiteľa v Trebišove, Strednú katolícku pedagogickú školu sv. Cyrila a Metoda v Košiciach a exarchátne centrum voľného času sv.

Eparchia vyvíja činnosť i na charitatívnom poli v podobe charitatívnej služby v mestách Trebišov, Michalovce a Košice, zdravotnícko-ošetrovateľskú činnosť- ADOS v Michalovciach a v pobočke Veľké Kapušany.

Najvýznamnejším miestom duchovných odpustových slávností sa stal Klokočov, dedinka na Zemplíne. Eparchia je rozdelená na protopresbyteráty, ktorých je v súčasnosti šesť-košický, michalovský, sečovský, sobranecký, spišskonovoveský, trebišovský, kráľovskochlmecký.

Prešovské biskupstvo bolo oficiálne zriadené 22. septembra 1818 bulou pápeža Pia VII. Relata semper vyčlenením z Mukačevskej eparchie. Nová eparchia zahrňovala 193 farností a 150 000 veriacich. Za sídlo biskupstva bolo stanovené mesto Prešov, podľa ktorého nesie názov. Chrám sv. Územie biskupstva sa rozprestiera na šiestich úplných župách - Abauj, Borsov, Gemer, Spiš a Turňa.

Po vzniku samostatného Československa boli pod jurisdikciu Prešovského biskupstva zahrnutí aj gréckokatolíci v Čechách, na Morave a v Sliezsku. 28. apríla 1950 bola Gréckokatolícka cirkev na Slovensku na tzv. Prešovskom sobore oficiálne zrušená. Od tejto chvíle bola postavená mimo zákona a musela sa stiahnuť do ilegality. V roku 1968 bola činnosť Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, a tým aj Prešovského biskupstva, obnovená. V období normalizácie, ktoré nastúpilo v sedemdesiatych rokoch, však nemohlo plnohodnotne fungovať.

tags: #biskup #presovskej #eparchie