Odvolanie Róberta Bezáka pred 11 rokmi vyvolalo vlnu nevôle. Prešlo presne jedenásť rokov, odkedy sa trnavský arcibiskup Róbert Bezák prihovoril veriacim s nečakanou správou, že ho odvolali. Rozhodnutie prijala časť verejnosti s nevôľou, nespokojní veriaci sa schádzali na protestoch, aby mu vyjadrili podporu. Pápež Benedikt XVI. pred jedenástimi rokmi odvolal Bezáka bez toho, že by rozhodnutie vysvetlil. Táto šokujúca správa sklamala časť verejnosti.
Denník N zistil nové skutočnosti o tom, čo sa dialo v Trnavskej arcidiecéze pred jeho odvolaním a s čím Bezák narazil na odpor. Pred jedenástimi rokmi sa najčastejšie spomínalo, že sa stal nepohodlným, lebo dal v arcidiecéze spraviť finančný audit pre podozrenia z machinácií v hodnote miliónov slovenských korún. Jeho predchodca Sokol okrem iného čelil kritike pre prevod cirkevných pozemkov za štyri milióny eur.
Bezák odvolanie pred 11 rokmi niesol veľmi ťažko, očividne sklamaný o ňom prehovoril pred veriacimi. „Pohár vody poprosím,“ požiadal v kostole plnom ľudí, kým začal vysvetľovať, že neodstúpi, ako ho k tomu Vatikán vyzýva, lebo netuší, čo také hrozné spravil. „Demisiu som podať nemohol, nevedel som, o čo ju mám oprieť. Ak by bolo povedané, tu sú tvoje chyby, tu sa zle správaš, uznávam, nezvládol som to,“ vravel Bezák v trnavskej Katedrále Jána Krstiteľa, keď oznámil, že jeho odvolanie začne platiť na druhý deň - 2. Vatikán jeho prípad odložil na 50 rokov do trezora pod zámok.
Keď bol pápež František v septembri 2021 na Slovensku, stretol sa aj s emeritným biskupom Bezákom a jeho rodinou. Krátko predtým dostal od Svätého otca naspäť dar - svoj biskupský prsteň.
Pápež František s rodinou Róberta Bezáka.
Odkrývanie Spolupracovníkov ŠtB a Mlčanie Nástupcu
Doposiaľ sa nevedelo, že s Ústavom pamäti národa začal skúmať, ktorí kňazi donášali Štátnej bezpečnosti. Napätú atmosféru v slovenskej katolíckej cirkvi vyvolalo aj odhodlanie arcibiskupa Bezáka odkryť kňazov, ktorí kolaborovali s bývalým režimom a stali sa z nich udavači. Išlo o mimoriadne háklivú vec. Nik z cirkevných hodnostárov dovtedy nedal analyzovať agentov ŠtB medzi kňazmi, a to už v tom čase uplynulo 22 rokov od Nežnej revolúcie.
Prekvapivé boli už prvotné zistenia z archívov ÚPN. Po získaní týchto informácií mal pracovný tím ÚPN a Trnavskej arcidiecézy podrobne preskúmať ich osobné spisy, pokiaľ neboli zničené a skartované. Bezák si myslí, že aj preto skončil. Kým široká verejnosť o projekte týkajúcom sa spolupracovníkov komunistickej tajnej služby medzi duchovnými nič netušila, v Trnavskej arcidiecéze sa vedelo, čo Bezák rozbehol. „Prišli za mnou niektorí kňazi, ktorí mi chceli vysvetľovať, prečo sú medzi spolupracovníkmi Štátnej bezpečnosti. Mali snahu to zľahčovať,“ spomína Bezák.
Na projekte sa podieľal aj Dušan Kolenčík, ktorého za člena pracovného tímu dosadil Bezák. V Centrálnom registri zmlúv je zmluva, ktorú v októbri 2011 podpísal Bezák s vtedajším šéfom ÚPN Ivanom Petranským. Len čo ju uzavreli, rozbehli sa práce na projekte. ÚPN v archíve po ŠtB lustrovala 2 006 mien, ktoré poskytla arcidiecéza.
Zmluva, ktorú Róbert Bezák uzavrel s ÚPN na jeseň 2011.
Kde skončil materiál, ktorý v rámci projektu spracovali, nevedno. Jeden z kňazov, Marcel Kubinec, ktorý bol v pracovnom tíme, povedal, že texty z počítača vymazal. Dopodrobna mal podľa svojich slov rozpísaných 30 až 40 kňazov. „Je to škoda, lebo to boli hodiny sedenia, čítania, písania. Mrzí ma, že odvolali Róberta Bezáka. Veľa vecí sme nedokončili,“ hovorí dnes Kubinec, ktorý už nepôsobí v Trnavskej diecéze, ale v Banskobystrickej. Je farárom v obci Krškany v okrese Levice.
Prečo v zámere odkryť kňazov udavačov nepokračoval, terajší trnavský arcibiskup Ján Orosch (70) nevysvetľuje. Po odvolaní arcibiskupa Bezáka neprišlo k stretnutiu s jeho nástupcom arcibiskupom Oroschom, aspoň si na žiadne takéto stretnutie nespomínam,“ podotkol Petranský.
Za bývalého režimu sa o Oroscha zaujímala ŠtB, s eštebákmi nespolupracoval, viedli ho ako preverovanú osobu. Štátna bezpečnosť bola komunistická tajná služba, ktorá považovala katolícku cirkev za vnútorného nepriateľa. Komunistická moc sa snažila mať kňazov pod dohľadom, aby zabránila tomu, že ohrozia jej vedúce postavenie v spoločnosti.
Sokola po Nežnej revolúcii tiež dobiehala minulosť. Vo zväzkoch ŠtB je zaprotokolovaný ako spolupracovník pod krycími menami Spirituál a Svätopluk. Sokol sa krátko pred manifestáciou pridal na stranu režimu a odrádzal ľudí od účasti. Sokol sa súdil s časopisom .týždeň, ktorý v roku 2009 zverejnil, že v roku 1998 previedol pol miliardy korún z predaja cirkevných pozemkov na účet bývalého agenta ŠtB Štefana Náhlika.
Samotný Bezák upozorňuje, že osudy kňazov, ktorí ŠtB podpísali spoluprácu, boli rôzne. Nemuseli donášať len dobrovoľne alebo za poskytnutie výhod. Sám pozná príbeh kňaza, ktorého prinútila tajná polícia k podpisu tak, že len jeho súhlasom podmienili, že sa dostane k liekom pre ťažko chorú matku. „Trápilo ho to vo svedomí, neskôr sám povedal svojim veriacim, prečo ho môžu nájsť zapísaného ako spolupracovníka ŠtB. Málokto mal takýto prístup.
Za ÚPN na projekte pracoval aj historik Pavol Jakubčin. „Vtedajší pán arcibiskup Bezák prišiel s myšlienkou, že sa to spraví. „Najlepšie je, keď má projekt podporu všetkých strán. Tu malo ísť o osvetlenie získavania kňazov pre spoluprácu s ŠtB a ich využívania zo strany ŠtB. Vzhľadom na charakter zachovaných dokumentov - zväzkov Štátnej bezpečnosti - je dôležité, aby sa k nim mohli vyjadriť aj dotknuté osoby, pokiaľ sú ešte nažive.
Personálne Zmeny vo Farnostiach
V súvislosti s dynamickým rozvojom personálnych zmien vo farnostiach majú slovenské diecézy rôzne prístupy. Kým jedna diecéza má tieto informácie voľne dostupné na svojej webovej stránke, iná zasa prekladanie kňazov považuje za záležitosť biskupstva, respektíve tieto informácie neposúvajú ďalej.Také je zistenie redakcie Sveta kresťanstva po snahe priniesť čitateľom zoznam personálnych zmien v slovenských farnostiach zo všetkých slovenských rímskokatolíckych diecéz.
Biskupské úrady sme poprosili, aby nám poskytli informácie, ktorých kňazov biskup z ktorej farnosti kam preložil. O niečo podobné sme sa pokúsili pred štyrmi rokmi, no vtedy informácie o personálnych zmenách poskytli len tri diecézy. Ako sa teda skončil opakovaný pokus po štyroch rokoch?
Pravdou je, že všetky slovenské diecézy majú na internete zverejnený schematizmus, kde sa dá nájsť, ktorý kňaz v ktorej farnosti pôsobí. Preto je zvláštne, ak majú problém zverejniť informáciu, ktorý kňaz z ktorej farnosti odchádza a do ktorej prichádza.
Jediná slovenská diecéza, ktorá zverejňuje na internete kompletný zoznam personálnych zmien vo farnostiach, je Košická arcidiecéza - hoci treba vedieť, kde tieto informácie hľadať. Nachádzajú sa totiž v obežníkoch pre kňazov. Košické biskupstvo je jediné na Slovensku, ktoré tento obežník zverejňuje.
Iné diecézy sa odvolávajú na to, že obežníky sú interné informácie pre kňazov a obsahujú aj osobné údaje, pre ktoré sa nezverejňujú. Okrem Košickej arcidiecézy nemajú problém so zverejnením personálnych zmien ani Bratislavská arcidiecéza a Žilinská diecéza.
Hovorca Trnavskej arcidiecézy Dušan Kolenčík na našu žiadosť odpovedal, že arcidiecéza zmeny vo farnostiach zverejní na svojej internetovej stránke, aj keď tento rok boli minimálne.
Dušan Kolenčík, hovorca Trnavskej arcidiecézy.
Opačný prístup k zverejňovaniu personálnych zmien zaujali Banská Bystrica, Spiš a Rožňava či Nitra. Kým z Rožňavy na našu prosbu nereagovali, zo Spiša nám hovorca diecézy odpísal, že nebudú ďalej posúvať informácie o prekladaní kňazov.
Zo sekretariátu banskobystrického biskupa Mariána Chovanca nám v jeho mene odpísali, že „personálne zmeny kňazov sú záležitosťou biskupstva a nebolo by vhodné, aby boli zverejňované pred ich uskutočnením. Najviac zmien je v každom biskupstve k 1. júlu. Po 1. júli budú všetky zmeny dostupné na stránkach schematizmu Banskobystrickej diecézy“.
Zo schematizmu sa však nedajú vyčítať presuny, ten uvádza len aktuálny stav. Hovorca Nitrianskej diecézy Tibor Ujlacký zasa odpovedal, že obežník so zmenami je interným dokumentom, ktorý sa neposkytuje verejnosti, lebo obsahuje osobné údaje.
Cirkevný právnik Ján Duda sa v spomínanom texte vyjadril, že diecézy nemajú príčinu tieto informácie zatajovať. „Ak sa napríklad niekto stane farárom v konkrétnej farnosti, je to samo osebe verejná záležitosť, ktorú ani nie je možné utajiť či utajovať,“ konštatuje Duda, ktorý je kňazom Spišskej diecézy.
„Do hry však vstupuje ochota alebo neochota úradníkov biskupských úradov informovať verejnosť o týchto veciach. Nikto si pravdepodobne rád nepridáva úlohy a povinnosti, ktoré nie je povinný urobiť, lebo mu to nijaký predpis výslovne neprikazuje, aby to urobil. Ale ak má biskupský úrad hovorcu, ktorého úlohou je informovať verejnosť, mal by sa tejto úlohy ujať a plniť si ju, najmä ak ide o informácie, ktoré sú z povahy veci verejnými,“ dodáva profesor Duda.
Faktom však je, že to, čo je pre jednu diecézu informácia, ktorá sa neposkytuje verejnosti, iná diecéza nemá problém verejne publikovať na webovej stránke. Diecéza Brno o personálnych zmenách informovala tento rok na sociálnej sieti veľmi originálnym a vtipným spôsobom.
České a moravské diecézy tak ukazujú, že o prekladaní kňazov sa dá informovať veriacich dokonca aj originálne, vtipne a bez toho, aby sa museli zverejňovať akékoľvek interné informácie. Aj z postojov mnohých veriacich na Slovensku je totiž evidentné, že ich zaujíma nielen to, kto príde do ich farnosti, ale aj kam možno pôjde kňaz z niektorej susednej farnosti, ktorého registrovali, majú ho radi, prípadne kto bude pôsobiť vo farnostiach v okolí.
Konferencia biskupov Slovenska prijala odporúčanie, aby kňaz pôsobil v jednej farnosti maximálne deväť rokov. Zmeny sa preto uskutočňujú každý rok, spravidla koncom júna po kňazských vysviackach, kedy sú novokňazov umiestnia do ich prvých miest pôsobenia.
Aj kňazi sa podľa hovorcu diecézy neraz musia posunúť ďalej. Málokto si uvedomuje, že dlhodobejší pobyt kňaza na jednom mieste môže spôsobiť jeho vyhorenie. Vyčerpá všetky možnosti, ktoré mohol vo farnosti zmeniť, povedať, zaviesť, vybudovať, rekonštruovať, či modernizovať. Môže začať stagnovať a to neprospieva ani jemu, ani farnosti. Zmena pôsobenia tak v konečnom dôsledku umožňuje kňazovi na novom mieste chytiť druhý dych - možno niekedy začať akoby so všetkým odznova v novom prostredí.
Arcibiskup Josef Nuzík vysvetľuje, že kňazov presúva, pretože klérus starne. Hovorí, že arcidiecéza každý rok príde asi o desať kňazov v dôsledku veku, a tak sa veriaci musia pripraviť, že budú za sviatosťami dochádzať. Ďalší dôvod prekladania uvádza vlastnú žiadosť duchovných a pri mladých kňazoch zasa potrebu získať skúsenosti.
V Olomouckej arcidiecéze povinnosť účasti na nedeľnej omši odpadá, ak sa k nej neviete dostať!
(Takmer) všetko o katolicizme za 10 minút
Prehľad prístupu slovenských diecéz k zverejňovaniu personálnych zmien:
| Diecéza | Prístup k zverejňovaniu |
|---|---|
| Košická arcidiecéza | Zverejňuje kompletný zoznam zmien v obežníkoch pre kňazov |
| Bratislavská arcidiecéza | Zverejňuje personálne zmeny |
| Žilinská diecéza | Zverejňuje personálne zmeny |
| Trnavská arcidiecéza | Zverejňuje zmeny na internetovej stránke |
| Banská Bystrica | Informácie považuje za záležitosť biskupstva, zmeny dostupné v schematizme |
| Spišská diecéza | Neposúva informácie o prekladaní kňazov |
| Rožňava | Bez reakcie |
| Nitra | Obežník so zmenami je interný dokument |