Biskupská vysviacka Jána Vojtaššáka: Život a odkaz spišského biskupa

Život biskupa Jána Vojtaššáka, rodáka zo Zákamenného, bol plný obety, vernosti a statočného prijatia utrpenia. Jeho príbeh je inšpiráciou pre kresťanov v láske k pravde, Cirkvi a národu.

Raný život a štúdium

Ján Vojtaššák sa narodil 14. novembra 1877 v Zákamennom v roľníckej rodine s jedenástimi deťmi. Sviatosť krstu prijal 15. novembra 1877 vo farskom kostole. Už v ranom detstve ho formovala kresťansky vedená rodina a hornooravský kraj. Rozhodujúci vplyv na malého Jána malo rodinné prostredie s tradičnými kresťanskými morálnymi zásadami a hodnotami.

Svoje prvé roky štúdia prežil v rodnej obci Zákamenné, následne strávil istý čas na fare svojho strýka v obci Stankovany. Neskôr absolvoval štúdiá na nižšom gymnáziu v Trstenej potom v Ružomberku. Po skončení štyroch ročníkov nižšieho gymnázia v Trstenej (1889 - 1893) študoval dva roky na gymnáziu v Ružomberku (1893 - 1895), aby ako 18-ročný po konkurze do spišského seminára 2.

Štúdium v seminári s presným plánom, usporiadaním a vnútorným poriadkom vyhovovalo jeho osobnému zameraniu. V spišskokapitulskom seminári študoval v období, keď bol maďarizačný tlak na všetkých druhoch škôl, vrátane bohosloveckých seminárov, veľmi silný. Výchova a disciplína v seminári nebola však narušená výraznejšími národnostnými trenicami či napätím. Ján Vojtaššák svoj slovenský pôvod nikdy nezaprel.

Kňazská služba

Kňazskú vysviacku prijal 1. júla 1901 z rúk spišského biskupa Pavla Szmrecsányiho. Svoju prvú svätú omšu slúžil v rodnej obci Zákamenné 7. júla 1901. Po vysviacke dostal novokňaz Ján Vojtaššák dispozíciu na prvé kaplánske miesto v Hornej Zubrici, na hornej Orave, kde nastúpil 22. júla 1901. Počas nasledujúcich desiatich rokoch pôsobil Ján Vojtaššák ako kaplán v obciach Kvačany, Vyšná Zubrica, Bijacovce, Podvlk, Zubrohlava, Ústie nad Oravou, Tvrdošín a nakoniec v obci Veličná. Mladý kaplán Ján Vojtaššák plnil svoje kňazské poslanie s veľkým oduševnením. Rozprúdil v obci náboženský život, bol neobyčajne horlivým kňazom, ktorý sa celou svojou bytosťou oddával kňazskej činnosti. Venoval sa dospelým, starým a chorým práve s takou pozornosťou, ako vedel pritiahnuť deti a mládež.

V marci v roku 1919, prišlo k vysťahovávaniu maďarských biskupov zo Slovenska. Ktorých pracovné miesta boli následne obsadzované tými slovenskými. Ján Vojtaššák sa stal rektorom spišského bohosloveckého seminára a riaditeľom biskupskej kancelárie. O necelé dva roky sa stáva prvým slovenským biskupom na Spiši.

Biskupská vysviacka

Dobré meno a úcta, ktorú mal medzi kňazmi Ján Vojtaššák, farár vo Veličnej, ako aj horlivosť na poli náboženského a národného obrodenia, upriamili na neho pozornosť aj v Ríme. Dňa 13. novembra 1920 bol v tajnom konzistóriu v Ríme vymenovaný za spišského biskupa. Jeho biskupská konsekrácia sa uskutočnila 13. februára 1921 v Nitre. Spolu s Jánom Vojtaššákom boli na biskupov Spišská Kapitula - Katedrála sv. Martina, v ktorej bol Boží služobník, Ján Vojtaššák, vysvätený na kňaza 1. júla 1901vtedy vysvätení ešte dvaja: Dr. Karol Kmeťko a Dr. Marián Blaha. Konsekráciu vykonal nuncius Svätého stolca v Prahe Klement Micara, titulárny arcibiskup apumenský.

Jeho životnú dráhu spišského biskupa, plnú útrap, nebezpečenstiev a prenasledovania prorocky predznamenáva aj jeho biskupský erb a heslo, ktoré si zvolil. Jeho erb znázorňuje anjela so zlatou svätožiarou, stojaceho na podnožke, ktorý v pravici drží meč, v ľavici štít, na ktorom je dvojramenný kríž. Štít je položený na kartuši, prevýšený latinským krížom. Vpravo je mitra, vľavo berla. Nad všetkým v znaku je biskupský klobúk. Pod znakom je jeho biskupské heslo: „Angelis de te“ - „Anjelom prikázal o tebe.“ Sú to slová 91.

Jána Vojtaššáka to po duchovnej ale aj politickej stránke ovplyvnilo. Takmer okamžite začína čeliť jestvujúcim problémom. Hájiť cirkev, najmä pred politickými a ateistickými tlakmi. Snažil sa o duchovnú obnovu viery v katolícku cirkev prostého ľudu, ale aj duchovné cvičenia pre samotných kňazov. Veľké úsilie vynakladal najmä v obrodení školstva.

V roku 1940 ako stúpenec Hlinkovej Slovenskej Ľudovej Strany sa stáva podpredsedom štátnej rady, kde zastupuje katolícku cirkev. Sám sa s Andrejom Hlinkom spoznal ako kaplán v Zákamennom. Stali sa priatelia.

Prenasledovanie a väznenie

Krátko po oslobodení Slovenska v roku 1945 sa dostal do sporu s predstaviteľmi štátu a nakoniec bol intervenovaný. Vo väzení strávil sedem mesiacov. Následne po jeho prepustení sa napätie vyostrilo, pokúšal sa o záchranu katolíckeho školstva. Pretrvávajúce spory katolíckej cirkvi s vtedajšou komunistickou vládou.

Exkomunikovanie kňazov hlásiacich sa ku komunistického režimu prerástli v perzekúcie voči jeho osobe. V roku 1950 bol Ján Vojtaššák zatknutý a následne uväznený. Neľudské metódy vyšetrovania, nátlaku a fyzickej konfrontácie vyústili podľahnutím obvinených biskupov.

Dňa 15. januára 1951 v Bratislave bol vo značne teatrálnom procese spolu s ostatnými biskupmi odsúdený. Rozsudok znel: 24 rokov väzenia za vlastizradu a úklady proti republike ako aj vyzvedačstvo a vojnovú zradu. Jeho majetok bol zhabaný, navyše mu vyrúbili vysokú pokutu. Spolu s ním boli odsúdení aj biskupi Peter Pavol Gojdič a Michal Buzalka. Ján Vojtaššák mal v tom čase 72 rokov.

Prešiel celým radom väzníc a v roku 1957 bol znovu vyšetrovaný. V roku 1963 ho podmienečne prepustili. Na krátky čas sa zdržal na fare v Oravskej Lesnej u svojho synovca Tomáša Vojtaššáka. Zakrátko nato ochorel a 4. augusta 1965 Ján Vojtaššák vo veku 88 zomiera. Pochovaný bol v dedine Zákamenné.

Rehabilitácia a proces blahorečenia

Rehabilitovaný bol až v roku 1990. V súčasnosti prebieha proces jeho blahorečenia. Pozostatky Jána Vojtaššáka boli prevezené do Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule. Štátny Sekretariát po preštudovaní archívnych dokumentov a nových dôkazov zaslaných z Kongregácie pre Kauzy svätých vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 16.

Rozhodnutiu Štátneho Sekretariátu predchádzalo pozitívne vyjadrenie Kongresu Kongregácie pre Kauzy svätých, ktorý 18. januára 2019 odporučil, aby Kauza blahorečenia Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka, po predložení a preštudovaní nových archívnych dokumentov a dôkazov, mohla pokračovať na rímskej úrovni. Je to významný posun v samotnej kauze, pretože vyjadrením sa Kongresu Kongregácie pre Kauzy svätých a Štátneho Sekretariátu bola ukončená doplňujúca diecézna fáza kauzy blahorečenia (2015-2019), ktorej úlohou bolo spracovať najmä historické obdobie rokov 1939-1945 a aktivitu Božieho sluhu počas spomínaného obdobia.

Historické štúdie a nové archívne dokumenty, ktoré boli nájdené nielen v slovenských, ale aj v zahraničných archívoch, boli publikované v niekoľkých viacjazyčných publikáciách a prezentované na dvoch medzinárodných konferenciách, ktoré sa konali v Benátkach v roku 2016 (zborník Chiesa del silenzio e diplomazia pontificia 1945-1965) a v Spišskej Kapitule v roku 2017 (zborník Ján Vojtaššák. Biskup v dejinách 20.

Význam biskupskej vysviacky pre Slovensko

Nitra - 13. február 1921. Vysviacka troch slovenských biskupov bola jednou z najvýznamnejších udalostí, ktoré výrazne pomohli pri konštituovaní svojbytnosti slovenského národa.

Ešte v roku 1875 uhorský ministerský predseda Koloman Tizsa v uhorskom parlamente vyhlásil, že slovenského národa niet. Podobné zmýšľanie mal aj prezident ČSR T. G. Masaryk, ktorý v rozhovore pre francúzsky denník Le Petit Parisien vyhlásil: „Niet slovenského národa, to je výmysel maďarskej propagandy.“ A potom dodal: „zakladáme na Slovensku školy. Musíme počkať na ich výsledky. O jednu generáciu nebude rozdielu medzi dvoma vetvami nášho národa.“ (14. september 1921). Biskupská vysviacka bola silným národným impulzom.

Ján Vojtaššák ako zástanca definitívneho osamostatnenia Slovenska zo starých uhorských štruktúr z poverenia biskupského zboru vypracoval samostatný slovenský rituál. Sviatky svätého Štefana, Ladislava a Imricha, ktoré boli spojené s maďarskou štátnou ideológiou oslabil ako nie povinnú liturgickú spomienku a miesto nich zvýraznil sviatky, ktoré vychádzali zo slovenskej cirkevnej tradície: úcta k Sedembolestnej Panny Márie ako patrónky Slovenska, úcta k sv. Cyrilovi a Metodovi a úcta k sv. Andrejovi-Svoradovi a Benediktovi.

O šesť rokov neskoršie - 22. apríla 1927 - pápež Pius XI. dekrétom Celebre apud Slovaccham gentem vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska. Bolo to v novodobých dejinách prvé medzinárodné a oficiálne uznanie slovenského národa.

Dôležité dátumy zo života Jána Vojtaššáka

tags: #biskup #vojtassak #biskupska #vysviacka