Spišské Podhradie, mesto s bohatou históriou úzko spojenou so Spišským hradom a Spišskou Kapitulou, ukrýva vzácne kultúrne dedičstvo. Jedným z jeho klenotov je kláštor milosrdných bratov a kostol sv. Jána z Boha, renesančno-barokový komplex s neskoršími úpravami.
Mesto malo od roku 1327 mestský špitál, charitatívne zariadenie, ktoré poskytovalo ubytovanie a staralo sa o starých ľudí, invalidov, bezdomovcov a chorých. Pri špitáli bol kostol. Od roku 1399 ho spravovali augustiáni, ktorí tu založili kláštor. V 17. storočí sa dostal pod správu rehole milosrdných bratov, ktorí tu zriadili nemocnicu. Kláštor a kostol celý zbarokizovali.
V nasledujúcich častiach sa ponoríme do fascinujúcej histórie a stavebného vývoja tohto komplexu, ktorý je dnes národnou kultúrnou pamiatkou.
História a stavebný vývoj
Zo stredovekého mestského špitála, spomínaného v roku 1327, prestavali v rokoch 1643 - 1658 časť dnešných objektov kláštora a rozšírený špitál odovzdali po roku 1671 do správy milosrdných bratov, ktorí objekty zväčšili a spolu s kostolom zbarokizovali v rokoch 1727 - 1736. Vtedy k objektu pripojili susedný meštiansky dom a spoločne prefasádovali. Ďalšie dva meštianske domy pripojili v 19. storočí a empírovo prefasádovali.
Kláštorná budova bola prestavaná v roku 1643, o čom svedčí pôvodný portál na nádvorí. V roku 1671 dostala kláštor a špitál do správy rehoľa milosrdných bratov. Susedný meštiansky dom im daroval v roku 1731 kapitán spišských zálohovaných miest Teodor Lubomirski. Jeho prestavba na nemocnicu, zasvätenú zakladateľovi rádu, sv. Jánovi z Boha, bola dokončená na začiatku roku 1736. Kvôli pribúdajúcemu množstvu chorých bratia rozšírili kláštor aj v 19. storočí.
Za pomoci mnohých obetavých ľudí mohol už 8. apríla 1736 titulárny biskup a spišský kanonik Peter Castelani de Montigni posvätiť základný kameň pre nový kostol. Kostol začali stavať na mieste, kde stála predtým kaplnka. Stavba kostola pokračovala veľmi rýchlo, lebo už v nasledujúcom roku 1737 (29. semptembra), ho posvätil František Klobucizky, titulárny biskup z Nemesinu a ostrihomský kanonik. Kostol zasvätili svojmu zakladateľovi sv. Jána z Boha.
Radosť z nového kostola však netrvala dlho. V mestečku 14. júla 1749 vypukol veľký požiar, pri ktorom vyhorelo 295 domov a s nimi aj farský kostol, fara, škola s kláštorom rehoľníkov.
Kláštor sa skladá zo štyroch krídel s obliehajúcou chodbou okolo pretiahnutého úzkeho rajského dvora. K nej je z južnej strany pripojený kostol, ktorý prilieha k vstupnej chodbe kláštora. Chodby a miestnosti starého jadra kláštora sú zaklenuté krížovými hrebienkovými klenbami. Na prízemí, pred rokom 1950, bola lekáreň, laboratórium, hospodárske a spoločenské miestnosti.
V roku 1946 bola opravená celá veža a pokrytá hliníkovým plechom. Na vrchol veže bol daný pozlátený kríž. Do veže bolo vložené aj puzdro s pamätným listom opravy. Posledná väčšia vnútorná oprava kostola bola v roku 1949. Bola opravená poškodená omietka, do lode dali travertínové piliere a kostol vymaľovali. Na klenbu dali namaľovať päť obrazov zo života sv. Jána z Boha a zreštaurovali aj oltáre. Maliarske práce urobili majstri Bélo Gábor z Košíc a E.V roku 1963 bol kostol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Architektonické prvky
Exteriér:
- Dvojpodlažná štvorkrídlová kláštorná budova s rajským dvorom
- Fasády členené lizénovým rámom
- Renesančné okná s barokovou mrežou
- Volútové zakončenie štítu kostola s vstavanou vežou
Interiér:
- Krížové hrebienkové klenby
- Štylizované rastlinné volútové hlavice pilastrov
- Segmentovo uzavreté oratórium s dreveným parapetom
Kostol Sv. Jána z Boha
Kostol sv. Jána z Boha stojí na západnej strane námestia. Je to jednoloďová stavba obdĺžnikového tvaru, ktorá je z južnej strany pripojená ku kláštoru. Kostol je 7 metrov široký a 25 metrov dlhý. Štít kostola má volútové zakončenie s vstavanou vežou, ktoré vytvoril Martin Speer v roku 1737. Loď kostola je zaklenutá krížovou hrebienkovou klenbou. Táto klenba sa zbieha do štylizovaných rastlinných volútových hlavíc pilastrov. Oratórium, ktoré používali rehoľníci, je segmentovo uzavreté, s podkasaným dreveným parapetom.
Na fasáde kostola nad vstupom je v štukovom orámovaní baroková maľba sv. Jána Nepomuckého a sv. Mikuláša. V maľovanej kortuši je latinský nápis s chronostikonom. Z toho nápisu je zrejme, že nemocnica je zasvätená sv. Jánovi z Boha. Z veľkých písmen, ktoré sú zároveň latinskými číslicami vypočítame rok 1736.
Interiér Kostola
Vnútorné zariadenie kostola je barokové. Kostol má tri oltáre. Na hlavnom barokovom oltári z roku 1727 sa nachádza oltárny obraz, ktorý znázorňuje oslávenie sv. Jána z Boha v nebi. Obraz v stĺpovitej architektúre namaľoval Martin Speer v roku 1778 (1799?). Pod obrazom sa nachádza menšia pieta, o ktorej sa traduje, že pochádza z hradnej kaplnky. Na ľavej strane obrazu je socha sv. Jozefa a na pravej strane socha sv. Jána Krstiteľa. Vedľa nich sú sochy biskupov sv. Mikuláša a sv. Augustína. Na nadstavci sú sochy sv. Anny a sv. Barbory.
Bočný oltár na ľavej strane lode je zasvätený Panne Márii, kráľovnej anjelov. V strede oltára je obraz, ktorý znázorňuje Pannu Máriu v nebi s anjelmi. Oltár je barokového štýlu, z prvej tretiny 18. storočia. Po stranách obrazu sú sochy sv. Františka Saleského , sv. Františka Xaverského a sv. Jána Almužníka. Na nadstavci je socha sv. Krištofa.
Bočný oltár na pravej strane je zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému, ktorého obraz sa nachádza v strede oltára. Oltár je tiež barokového štýlu z polovice 18. storočia. Na ľavej strane od obrazu je socha Božského Srdca Ježišovho a na druhej strane sú sochy sv. Petra a Pavla, sv. Sebastiána a sv. Rocha. Na nadstavci je socha sv. Rozálie.
Kazateľnicu z druhej polovice 18. storočia zdobia sochy štyroch evanjelistov. V kostole sa nachádzajú i barokové lavice z prvej tretiny 18. storočia, obraz Sedembolestnej Panny Márie (ranobarokový štýl), ktorý údajne priniesli prví Milosrdní bratia z Poľska, socha Panny Márie z konca 15. storočia, obraz Vir dolorum z 18. storočia a obraz sv. Karola Boromejského v barokovom štýle z 18. storočia.
Pod kostolom je veľká krypta s tehlovou klenbou. Výška stropu je 2,5 metra a je v nej 27 miest na pochovávanie. V krypte sú pochovaní rehoľníci, ktorí tu pôsobili. Okrem nich je tam pochovaný aj gróf Alexander Čáki, ktorého previezli v roku 1820 z Dómu sv. Martina v Bratislave. Nariadením Jozefa II. bolo zakázané pochovávať mŕtvych v kostolných kryptách. Rehoľníkov preto začali pochovávať na miestnych cintorínoch.
Tabuľka: Významné prvky interiéru kostola
| Prvok | Popis |
|---|---|
| Hlavný oltár | Barokový z roku 1727, obraz Oslávenia sv. Jána z Boha od Martina Speera |
| Bočný oltár vľavo | Zasvätený Panne Márii, kráľovnej anjelov |
| Bočný oltár vpravo | Zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému |
| Kazateľnica | Z druhej polovice 18. storočia, sochy evanjelistov |
| Krypta | Pod kostolom, pochovaní rehoľníci a gróf Alexander Čáki |
Súčasný stav a využitie
Od roku 1950 celá budova kláštora slúži ako ústav sociálnej starostlivosti pre duševne choré ženy. Kláštor s nemocnicou opäť pripadol, po reštitučných zákonoch, reholi 10. júna 1994. Dostal nové pomenovanie Domov sociálnych služieb. Celý komplex týchto budov a ich stav si prezrel 4. novembra 1998 vtedajší provinciál rádu, páter Ján Buca.
Stav kláštora a kostola je dobrý. Kláštorný komplex je sídlom Domova sociálnych služieb svätého Jána z Boha.