Prednedávnom sa v médiách objavila správa, že v Anglicku nepustili kňaza k poslancovi Davidovi Amessovi, ktorého zavraždili, aby mu udelil posledné sviatosti. Anglický katolícky biskup Mark Davies žiada, aby bolo udelenie posledných sviatostí kňazom uznané za núdzovú službu.
Biskup Davies zdôraznil, že každý veriaci katolík chce v posledných chvíľach počuť Kristove slová o milosti a prijať rozhrešenie, byť posilnený sviatosťou pomazania, byť sprevádzaný modlitbami cirkvi, a ak je to možné, prijať Eucharistiu. „Každý kresťan katolík dúfa, že v poslednej hodine života prijme sviatosti a bude sprevádzaný modlitbou cirkvi,“ uviedol biskup Davies.
Ako to funguje na Slovensku, ak chce kňaz udeliť zomierajúcemu sviatosti, napríklad pri dopravnej nehode? Zisťovali sme, či by policajti pustili kňaza k dopravnej nehode či nejakému útoku, ak by chcel obetiam v ohrození života udeliť sviatosti. Oslovili sme viacero kňazov s otázkou, aká je ich skúsenosť.
Skúsenosti kňazov z nemocníc a domovov sociálnych služieb
Väčšina oslovených kňazov zatiaľ nebola svedkami takejto extrémnej udalosti, ako je nehoda či útok, kde by boli potrební. Kňazi však majú pozitívnu skúsenosť z nemocníc či domovov sociálnych služieb, kde ich k vážnym prípadom neraz zavolá aj personál.
„Nepamätám sa, aby sme niekedy v diecéze riešili, že kňaza nepustili k chorému či k človekovi, ktorý bol ohrozený na živote,“ hovorí kežmarský dekan František Trstenský.
Farár v Kežmarku nemá osobnú skúsenosť, žeby ako kňaz vysluhoval sviatosti pri dopravnej nehode alebo pri útoku, či pri inom hromadnom nešťastí. „Stáva sa však, že zoberú človeka z nehody do nemocnice na ARO, kde je intubovaný. Ľudia potom hneď volajú kňaza. Nestalo sa nám, žeby nás k takémuto pacientovi nepustili,“ dopĺňa Trstenský.
Niekedy sa za istých okolností môže stať, že kňaza pustia aj k pacientovi, ku ktorému nepustia ani príbuzných, a tak je duchovný jediný človek, okrem zdravotníckeho personálu, ktorý má s pacientom kontakt. František Trstenský pripomína, že sme boli toho svedkami aj počas pandémie. Podľa neho je to signál, že si aj v nemocniciach uvedomujú, že pre zomierajúceho človeka či pre pacienta vo vážnom stave je duchovná služba dôležitá.
Farár v petržalskej Farnosti Sedembolestnej Panny Márie Milan Puškár tiež nemá skúsenosť so zaopatrovaním po dopravnej nehode či po nejakom útoku, preto sa v tomto nikdy nekonfrontoval s políciou či hasičmi. Do farnosti však spadá pastorácia Nemocnice sv. Cyrila a Metoda na Antolskej a aj jedna súkromná nemocnica.
„Zo skúsenosti, ktorú mám, môžem povedať, že spolupráca so zdravotníckym personálom je v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda v Petržalke a tiež aj v neďalekej súkromnej nemocnici veľmi korektná a vždy nám vyšli v ústrety,“ vyzdvihuje farár Puškár. Podľa neho bola veľmi pekná spolupráca medzi kňazmi a zdravotníckym personálom v čase vrcholiacej pandemickej krízy, keď často prichádzali na tzv. covid oddelenie. „Podľa mojej skúsenosti si lekári, zdravotníci či sestry uvedomujú dôležitosť našej kňazskej služby v tomto prostredí. Dôkazom je aj to, že veľakrát nás sami zavolajú k ľudom ohrozeným na živote,“ vyzdvihuje pozitívne skúsenosti Milan Puškár.
Český saleziánsky kňaz Ladislav Heryán dodáva, že v niektorých prípadoch by rozumel, ak by policajti kňaza k nejakej mimoriadnej udalosti nepustili. „Úlohu kňaza nie je potrebné v podobnej situácii preceňovať. Boh, pokiaľ je, je natoľko Bohom, že sa bez našich ľudských snáh vie obísť,“ dodáva český salezián, ktorý pracuje tiež ako väzenský kaplán.
Postoj Ministerstva vnútra SR a skúsenosti policajných duchovných
Pomoc obeti dopravnej nehody
„Návšteva kňaza pri zomierajúcom nie je v zákonoch ani interných predpisoch Ministerstva vnútra SR riešená,“ reaguje rezort vnútra na otázku, či by pustili kňaza k obetiam nejakého útoku, prípadne nehody a či majú k tomu policajti a hasiči nejaké pokyny.
„Je však zvykom, že pri hromadných nehodách alebo iných tragických udalostiach, kde sú ťažko ranení, sú privolávaní aj policajní duchovní. Zároveň sú aj členmi krízových intervenčných tímov,“ upresnilo ministerstvo.
Vyjadrenie ministerstva vnútra potvrdzuje aj policajný dekan Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Miroslav Gális. „Tým, že sme príslušníci Policajného zboru, tak nás k zraneným pri nehodách pustia,“ hovorí policajný duchovný. „Samozrejme, prioritne sa pri nehode rieši, aby človek nezomrel. Keď vidím, že je to vážne, tak automaticky dávam podmienečné rozhrešenie. Ak to dovolí lekár, ktorý ošetruje zraneného, vyslúžime aj sviatosť pomazania chorých,“ vysvetľuje praktickú skúsenosť dekan Gális.
Podľa slov policajného duchovného vyslúžia sviatosť pomazania chorých ľuďom, keď sú už napojení na prístrojoch a lekár sa vyjadrí, že to nevyzerá dobre.
Gális vysvetľuje, že ak nevie, či je zranený človek veriaci, tak sa to snaží zistiť. „Ak je väčšia nehoda a je niekto pri vedomí z osádky, vedia mi povedať, či sú veriaci alebo nie. Ak sa dozviem, že človek je napríklad budhista alebo člen iného náboženstva, alebo neveriaci, sviatosti nevysluhujem,“ vysvetlil pre Svet kresťanstva major Gális.
„Ak je pri nehode napríklad človek v bezvedomí, udeľuje sa absolúcia, teda podmienečne mu dám rozhrešenie a podmienečne mu vyslúžim sviatosti. Lebo neviem, či je katolík alebo nie,“ upresňuje dekan.
Pamätná tabuľa venovaná bl. Titusovi Zemanovi a Františkovi Revesovi v Brodskom. Foto: www.upn.gov.sk
Policajný dekan chodí aj k veľkým dopravným nehodám či k iným nešťastiam. „V praxi to funguje tak, že keď sme mali napríklad vyrútený autobus v Srbsku, tak šli na miesto záchranári, policajti a posttraumatický tím, ktorý má zriadený každé krajské policajné riaditeľstvo na Slovensku. Sú to ľudia z rôznych policajných úsekov, súčasťou je tiež jeden duchovný,“ vysvetľuje policajný duchovný Gális.
Miroslav Gális hovorí, že psychológ veriacemu človekovi sviatosti nevyslúži. „Zo svojej skúsenosti viem, že pri vážnych dopravných nehodách chcú ľudia skôr kňaza ako psychológa. Tu sa bavíme o hranici života a smrti, kde si ľudia uvedomujú finále ľudského života,“ dodáva kňaz.
Na otázku, či by ku krízovej situácii pustili policajti aj bežného kňaza, ktorý ide napríklad okolo, hovorí, že policajti sú väčšinou ústretoví. „Prišiel som do kontaktu s hasičmi a policajtmi, ktorí nie sú kresťansky založení, ale vidia, že ten človek by mohol zomrieť, a sú ochotní k nemu pustiť kňaza,“ dopĺňa.
Pred tým, než Gális vstúpil do Policajného zboru, tiež boli podľa neho policajti ústretoví, keď bol svedkom dopravnej nehody. „Dokonca policajti mali na mňa kontakt a volali ma ako kňaza k dopravným nehodám,“ dodáva s tým, že v polícii sa nájdu aj takí, ktorí neveria v posmrtný život a nie sú nadšení, keď príde k zranenému kňaz, ale sú to ojedinelé prípady.
Pomazanie chorých a dokonalá ľútosť
Dekan v Kežmarku František Trstenský hovorí, že niektorí kňazi pri sebe v aute nosia olej na pomazanie chorých. Ak by chcel duchovný nečakane v naliehavom prípade niekomu vyslúžiť sviatosť pomazania chorých, môže požehnať a potom použiť na pomazanie akýkoľvek rastlinný olej. „Olej katechumenov, ktorý sa používa pri krste, a krizmu, ktorá sa používa pri birmovke či pri kňazskej vysviacke, môže požehnať len biskup. Ale olej na pomazanie chorých môže požehnať ktorýkoľvek kňaz,“ poukazuje Trstenský.
Pomazanie chorých môže prijať každý pokrstený človek. Táto sviatosť podľa Trstenského odpúšťa aj hriechy, ak ich človek nemôže vyznať, a to aj ťažké. Ak by sa však takýto človek prebral a vyliečil, musí sa potom, samozrejme, vyspovedať.
Trstenský má skúsenosť, že príbuzní volajú často kňaza, keď už človek zomiera. Vysvetľuje, že pomazanie chorých môže prijať človek pred vážnou operáciou, respektíve vždy, keď je operácia v narkóze. František Trstenský pripomína, že pomazanie chorých sa už nechápe ako posledné pomazanie, ktoré sa udeľovalo len zomierajúcim, prijať ho môže aj človek s vážnou diagnózou či starý človek aj niekoľkokrát. Chybou podľa neho je, ak príbuzní k chorému nezavolajú kňaza skôr, ale až keď človek zomiera.
Ak vysluhujú sviatosti človeku s ťažkou chorobou alebo niekomu, kto sa náhle ocitol v nebezpečenstve smrti, v prvom rade, ak sa dá, je dôležité, aby sa človek vyspovedal, vraví Trstenský.
„Ak už napríklad nevládze, kňaz mu pomôže vzbudiť si dokonalú ľútosť. Platí, že dokonalá ľútosť odpúšťa všetky hriechy, ak nie je možnosť vyspovedať sa. Dokonalá ľútosť však neznamená, že si odrapkám modlitbu ľútosti. Je to stav duše, že naozaj ľutujem hriechy, že som urazil Boha. Keď človek zomiera, keď vidíme, že ho ratujú, ale on odchádza, vtedy sa kňaz snaží hovoriť zomierajúcemu slová ľútosti,“ objasňuje kežmarský dekan.
Kňaz môže dať v prípade mimoriadnej situácie aj hromadné rozhrešenie väčšiemu počtu ľudí. „Je to v prípade, ak nie je možnosť individuálne sa vyspovedať u kňaza. Dôvod nikdy nesmie byť veľký počet veriacich, napríklad pred Vianocami či Veľkou nocou. Ide o prípady v extrémnej situácii, keď sa ľudia nemôžu individuálne vyspovedať, s podmienkou, že ak situáciu prežijú, sú viazaní k individuálnej spovedi.“ Takýmto prípadom by mohla byť blížiaca sa prírodná katastrofa, padajúce lietadlo alebo mimoriadna situácia počas vojny, keby veľkému počtu ľudí hrozila smrť pred nejakým náletom.
František Trstenský dodáva, že vždy, ak to je možné, je dôležité, aby človek povedal aspoň jeden hriech.
Tragédia v Spišskom Podhradí
Tragédia, ktorá otriasla celým Slovenskom sa stala, keď tri študentky zo Starej Ľubovne - Lucia († 17), Sofia († 18) a Katka († 17) zomreli na následky desivej nehody v Spišskom Podhradí. Od hrozného nešťastia ubehol už rok. Mladé maturantky skončili pod kolesami autobusu, ktorý ich doviezol na diecézne stretnutie mládeže. Nedalo sa ich už zachrániť.
„Moji kňazi brali olejky a utekali za nimi. Ešte boli pri vedomí, rozprávali sa s nimi pod kolesami autobusu," povedal spišský biskup František Trstenský pred rokom krátko po nehode. Teraz dodal, že pre nich to bolo takisto náročné. Dodnes ťažko spracúvajú, čo počuli od umierajúcich dievčat. „Tiež potrebovali pomoc psychológov. Tie dievčatá zomierali a oni boli pri tom... Je to trauma. Všetci sme ľudia. Keď som sa s nimi rozprával, povedali mi, že im veľmi pomohli spolubratia, s ktorými to mohli zdieľať. Ja im zvyknem hovoriť, že kňaza, ktorý prežíva to kňazské, môže najlepšie pochopiť iný kňaz,“ pripomenul.
Polícia stále vyšetruje hroznú tragédiu. Ani po roku nie je v tomto prípade nikto obvinený.