V malebnej obci Inovce, ktorá sa nachádza len pol kilometra od ukrajinských hraníc, stojí vzácny drevený kostolík svätého Michala Archanjela. Táto sakrálna stavba, vďaka svojej zachovalosti, patrí medzi vyhľadávané turistické zaujímavosti regiónu. Kostolík je dominantou obce a bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
História Kostola
Dátum vzniku kostola je malou hádankou. Takmer všetky informačné zdroje uvádzajú, že bol postavený v roku 1836. Podľa knihy s historickými záznamami z neďalekej dediny Baškovce je však kostolík oveľa starší. Údajne ho postavili už v stredoveku. Ak by aj bol postavený niekedy v rozmedzí 16. a 17. storočia, prináležal by do skupiny historických drevených kostolov východného Slovenska aj svojim vekom. V danom čase bolo na východe súčasného Slovenska postavených približne 300 takýchto kostolov.
Záznamy z Baškoviec uvádzajú, že kostol bol v roku 1836 od nich do Inoviec len presťahovaný. V Inovciach nestál dokonca na rovnakom mieste ako dnes, teda vo svahu na cintoríne, ale až na vrchu toho istého kopca a potom ho opäť premiestnili na súčasné miesto.
Naše drevené kostoly môžeme rozdeliť do viacerých skupín podľa ich architektúry a tzv. raison d’être - teda dôvodu vzniku. Boli postavené ako drevené verzie kamenných stavieb z rovnakého obdobia (15. a 16. storočie) a svojim komunitám poskytovali dôstojné a vznešené priestory pre bohoslužby a slávnosti.
Ďalšiu skupinu drevených kostolov si stavali komunity, ktorých vierovyznanie sa odkláňalo od dominantnej rímskokatolíckej tradície. Písal sa rok 1681. Uhorsko ohrozovala osmanská invázia a panovník potreboval nájsť spôsob ako predchádzať náboženským konfliktom, aby sa ríša vnútorne neoslabovala. Kráľ Leopold I. tak presadil na Šopronskom sneme prijatie dekrétu, ktorý udelil kongregáciám kalvinistov a luteránov povolenie stavať si v Uhorsku kostoly.
Bol v tom však háčik. Kameň a kov sa mohli používať len pri budovaní svätostánkov rímskokatolíckej cirkvi. Kostoly reformovaných cirkví sa mohli stavať len z dreva, mohli mať len minimálne základy a nesmeli mať vežu. Tretia skupina kostolíkov na východnom a severnom Slovensku je len pokračovaním príbehu svojich gotických príbuzných. Dostatok dreva v chudobných regiónoch využívali miestni rezbári na zhotovovanie duchovných stavieb. Podľa pamiatkara Milana Dudáša, ktorý sa vo veľkej miere zaslúžil o zapísanie našich kostolíkov do zoznamu UNESCO, bol však dôvod úplne prozaický: „Zruční majstri železo nepotrebovali, lebo vedeli, ako ho pevne spojiť čapmi.”
Na našom území sa následkom toho mohlo nachádzať až vyše 300 drevených kostolov. Podľa Dudáša bol drevený kostol v každej tretej dedine. Najväčšie zastúpenie medzi zachovanými kostolíkmi majú gréckokatolícke.
Architektúra a Exteriér
Z hľadiska pôdorysu je to trojpriestorový zrubový objekt na nízkej podmurovke s hrotito ukončenou svätyňou. Loď je postavená na štvorcovom pôdoryse, podobne aj babinec, nad ktorým sa vypína západná veža situovaná do prečnievajúcej strechy a podchytená drevenými krakorcami. Zrub je prekrytý veľkou valbovou strechou, ktorá zostupuje tak nízko, že okienka na južnej strane museli byť vsadené do hlbokej niky. Na kovovej konštrukcii nad svätyňou bola osadená menšia strešná vežička.
Celá stavba chrámu je pokrytá šindľovou krytinou. Tento dvojvežový chrám má hlavnú vežu nad predsieňou a menšiu nad svätyňou. Obe veže ukončujú cibuľky s trojramennými kovanými krížmi. Keďže chrám má iba malú vežu vznikla potreba vybudovať zvonicu. Zvonica je jednoduchej, v hornej časti stĺpovej konštrukcie.
Zaujímavosťou tohto chrámu je hrotito ukončená svätyňa, väčšia chrámová loď a menšia predsieň.
Charakteristické črty architektúry:
- Trojpriestorová zrubová konštrukcia
- Šindľová strecha
- Dve veže s cibuľovitými baňami
- Samostatná zvonica
Drevené kostoly (Slovensko) – video sprievodca cestovaním po svete
Interiér a Ikonostas
Z dôvodu malej výšky i šírky východnej steny lode, nebolo možné osadiť ikonostas s plným ikonografickým programom, ktorý je vďaka tomu neúplný a asymetrický. Vyrezávaná konštrukcia ikonostasu s bielo-zlatými cárskymi dverami pochádza z obdobia vzniku celého chrámu a vyznačuje sa netradičným riešením rezbárskej dekorácie stĺpikov a rámov hlavných ikon.
Kvôli nedostatku priestoru v chráme bol vytvorený neúplný ikonostas, ktorému chýba rad prorokov a Ukrižovanie. Okrem toho sú ikony poznačené vplyvom západnej maľby, takže sa nejedná o klasické ikony. Tiež je tento ikonostas netypický tým, že kvôli priestorovej obmedzenosti má iba jedny diakonské dvere. Prvý rad ikon obsahuje sv. biskupa Mikuláša, Bohorodičku Hodigitriu, Krista Učiteľa a ikonu sv. archanjela Michala, patróna chrámu. Diakonské dvere nie sú osadené, zatiaľ čo cárske dvere obsahujú medailóny Zvestovania a štyroch evanjelistov. V druhom rade sviatkov nie je dodržaný cyklus, ako je to počas cirkevného roka. Tretí je apoštolský rad v strede s Kristom Veľkňazom. Tento rad je zároveň zavŕšením ikonostasu.
Štruktúra Ikonostasu
| Rad | Obsah |
|---|---|
| Prvý | Ikony sv. biskupa Mikuláša, Bohorodičky Hodigitrii, Krista Učiteľa, sv. archanjela Michala |
| Druhý | Rad sviatkov (neúplný cyklus) |
| Tretí | Apoštolský rad s Kristom Veľkňazom |
Súčasnosť a Obnova
V kostolíku sa už v súčasnosti nekonajú bohoslužby. Patrí pod správu grácko-katolíckej farnosti v Podhorodi. V prípade návštevy však majú kľúče aj na miestnom úrade a radi kostol sprístupnia. Chrám bol čiastočne opravovaný v 90-tych rokoch 20. storočia. Pri obnove cerkvi v 90. rokoch 20. storočia boli reštaurované nástenné maľby a ikonostas.
Drevené Chrámy na Slovensku
Na Slovensku sa nachádza množstvo drevených chrámov, ktoré sú svedectvom bohatej histórie a kultúry. Niektoré z nich sú dokonca zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Medzi ne patrí napríklad:
- Ruská Bystrá - Chrám Prenesenia ostatkov Sv. Mikuláša z roku 1730
- Ladomirová
- Bodružal
Tieto chrámy sú ukážkou zručnosti a umenia našich predkov a zaslúžia si našu pozornosť a ochranu.
Ak máte cestu do okolia Sobraniec, určite si nenechajte ujsť návštevu tohto skvostu ľudovej architektúry. Okrem samotného kostolíka môžete navštíviť aj neďaleké zaujímavosti, ako napríklad tyrkysové jazierko v Beňatine alebo Zemplínsku Šíravu.