Slovenská republika si každoročne pripomína pamiatku mnohých svätcov, ktorí zohrali dôležitú úlohu v jej histórii a kultúre.
Svätí Cyril a Metod
S najväčšou pravdepodobnosťou boli bratia. Pochádzali zo Solúna v dnešnom Grécku. Cyril mal pôvodne meno Konštantín. Narodil sa v roku 827 a bol hlavným vzdelanostným pilierom byzantskej misie na Veľkej Morave. Okrem iného bol tvorcom prvého slovanského písma - hlaholiky. Jeho o 12 rokov starší brat Metod vynikal najmä organizačnými schopnosťami.
Sv. Cyril zomrel v gréckom kláštore v Ríme 14. februára 869, sv. Metod sa opakovane vrátil na Veľkú Moravu a pomáhal pri šírení kresťanstva. Duchovný odkaz Konštantína a Metoda ako patrónov Európy je veľmi silný aj v súčasnosti. Obaja sú zdrojom nábožnosti, solidarity a slovanskej vzájomnosti najmä pre Slovákov, Moravanov, Bulharov, Macedóncov a Čechov.
Slovenská republika si 5. júla pripomína sviatok sv. Cyrila a Metoda.
Svätí Cyril a Metod, patróni Európy.
Svätý Gorazd
Patril medzi učeníkov Konštantína a Metoda na Veľkej Morave. V roku 867 sprevádzal svojich učiteľov do Ríma, kde bol vysvätený za kňaza. Po smrti Metoda a vládcu Svätopluka, prišli počas panovania Mojmíra II. okolo roku 900 delegáti pápeža Jána IX., aby zreorganizovali veľkomoravskú cirkevnú provinciu. Okrem troch sufragánnych biskupov vysvätili aj arcibiskupa.
Spomienka na sv. Gorazda pripadá v slovenskom liturgickom kalendári na 27. júla.
Svätý Mojsej Uhrín
(tiež Mojžiš Uhorský) (asi 983 - 26. júla 1043, Kyjev) je jedným z prvých slovenských svätcov. Uctievajú ho najmä gréckokatolíci a pravoslávni veriaci. Mojsej Uhrín pochádzal síce z východného Slovenska, ale pôsobil na Kyjevskej Rusi na dvore kniežaťa - svätého Borisa.
Keď knieža Boris zahynul v boji so Svätoplukom, Mojsej sa vrátil do Kyjeva a usiloval sa o zvrhnutie Svätopluka. Kniežaťu Jaroslavovi Múdremu sa podarilo Svätopluka vyhnať do Poľska, kde bol za pomoci poľského panovníka Boleslava Chrabrého v roku 1018 Svätopluk dosadený na trón. Následne nechal Mojseja Uhrína uväzniť.
Podľa legendy sa Mojsej v Poľsku zapáčil významnej žene z bližšieho okruhu panovníka Boleslava Chrabrého, ktorá sa za neho chcela vydať. On to však odmietol slovami, že svoj život zasvätil Bohu a sľub neporuší.
Svätí Benedikt a Svorad
K starobylému benediktínskemu kláštoru sv. Hyppolita na Zobore pri Nitre sa viaže pamiatka na mníchov sv. Svorada-Andreja a sv. Benedikta. Sv. Svorad-Andrej sa narodil okolo r. 980 a pochádzal z južného Poľska. Približne okolo roku 1020 ho prijali do spomínaného kláštora na Zobore. Žil pustovníckym životom.
Neskôr sa k nemu pridal mladý učeník Benedikt, ktorý pochádzal pravdepodobne zo západného Slovenska. Oboch svätcov si na Slovensku pripomínajú spoločne 17. júla.
Svätí Svorad a Benedikt, zoborskí mnísi.
Svätí Andrej-Svorad a Beňadik
Podieľali sa najmä na christianizácii Poľska po roku 1000, pričom v Medziriečí pri Poznani založili kláštor. Lúpežne ich prepadli a zabili v noci z 11. na 12. novembra 1003. Traja pochádzali z Talianska a dvaja s najväčšou pravdepodobnosťou zo Slovenska.
Svätý Bystrík
Tradícia pokladá Bystríka za nitrianskeho biskupa. Priama zmienka o tomto svätcovi je v životopise sv. Gerarda, čanádskeho biskupa na území dnešného Maďarska. Po nepokojoch a krvavých bojoch o maďarský trón v septembri 1046 pohanskí veľmoži s ozbrojencami napadli biskupov (Gerarda a Bystríka), ktorí prišli pozdraviť nového kráľa Ondreja. Spoločný sviatok sv. Gerarda a sv. Bystríka sa slávi 24. septembra.
Svätá Alžbeta Durínska
Medzi slovenských svätcov patrí aj sv. Alžbeta Durínska, pochádzajúca z Bratislavy, kde žila v tom čase jej uhorská kráľovská rodina. Alžbeta Durínska sa narodila v roku 1207, už v útlom veku ju zasnúbili a previezli z bratislavského hradu na dvor durínskeho zemského grófa na hrade Wartburg, kde žil jej snúbenec Ľudovít. Sv. Alžbeta Durínska patrí medzi vzory charitatívnej činnosti a jej meno nesú viaceré rehoľné spoločnosti. Patrí medzi ne aj rehoľa Sv. Alžbety (alžbetínky) v Bratislave, jej meno nesie aj Dóm sv. Alžbety v Košiciach.
Svätí traja košickí mučeníci
(sv. Marek Križin - sv. Melichar Grodecký - sv. Štefan Pongrác) Na začiatku 17. storočia sa stali účastníkmi vojnového konfliktu medzi mestom Košice a Jurajom Rákoczim, ktorý chcel Košice napadnúť. Trojicu kňazov zajali rákocziovskí vojaci, podporovaní sedmohradským kniežaťom Gabrielom Bethlenom a nútili ich, aby sa vzdali "pápeženeckej viery". Kňazi to odmietli.
Ich utrpenie vyvrcholilo v noci zo 6. na 7. septembra 1619, keď ich skupina ozbrojencov umučila na smrť a ich telá hodili do odpadového kanála. Neskôr ich miestny kat vybral a tajne pochoval. Za blahoslavených ich vyhlásil pápež sv. Pius X. v roku 1905 v chráme sv. Petra v Ríme. Za svätých ich vyhlásil pápež Ján Pavol II.
Traja košickí mučeníci.
Blahoslavená Sára Salkaháziová
(11. mája 1899 - 27. decembra 1944, Budapešť) Narodila sa v Košiciach, pôsobila pôvodne ako učiteľka a neskôr aj ako novinárka. V roku 1927 vstúpila do rehoľníckej Spoločnosti sociálnych sestier v Košiciach, v roku 1937 bola preložená do domovského kláštora v Budapešti, kde počas druhej svetovej vojny skrývala spolu s ostatnými sestrami Židov. Príslušníci pronacistickej maďarskej strany šípových krížov ju po udaní jednej zo zamestnankýň kláštora chytili a s niekoľkými Židmi ukrytými v kláštore 27. decembra 1944 popravili.
Katolícka cirkev ju vyhlásila za blahoslavenú 17. septembra 2006.
Blahoslavený Pavel Peter Gojdič
(17. júla 1888 - 17. júla 1960, Leopoldov) bol gréckokatolícky biskup v Prešove v rokoch 1927 až 1960, z ktorých posledných desať rokov bol väznený. Bol falošne obvinený a vo vykonštruovanom politickom procese odsúdený na doživotie a ďalšie tresty. Zomrel v deň svojich 72. narodenín ako prešovský biskup vo väzení v Leopoldove 17. júla 1960. Blahorečil ho svätý Ján Pavol II. 4. novembra 2001 v Ríme.
Blahoslavený Dominik Metod Trčka
(6. júla 1886 - 23. marca 1958, Leopoldov) bol rehoľným predstaveným, misionárom a trpiteľom za vieru. Tragicky ho postihla likvidácia mníšskych kláštorov komunistickou vládnou mocou.
Zinscenovaný proces s tzv. "vlastizradnými" rímskokatolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a gréckokatolíckym biskupom Pavlom Gojdičom sa skončil 15. januára 1951. Súdny proces so slovenskými biskupmi bol súčasťou proticirkevného ťaženia, ktoré zorganizovala vtedajšia komunistická vládna moc.
Pavla Petra Gojdiča a Dominika Metoda Trčku vyhlásil za blahoslavených pápež Ján Pavol II. 4. novembra 2001 na Námestí sv. Petra v Ríme.
Blahoslavená sestra Zdenka Schelingová
(24. decembra 1916 - 31. júla 1955, Trnava) Pochádzala z Krivej na Orave, pri krste dostala meno Cecília. V rokoch 1933-1935 absolvovala zdravotnú školu a 6. júla 1931 nastúpila do kláštora Milosrdných sestier Svätého kríža do Podunajských Biskupíc ako kandidátka, v noviciáte prijala rehoľné meno sestra Zdenka.
Začiatkom roka 1952 pomohla k úteku kňazovi Štefanovi Koštialovi a trom bohoslovcom, ktorí boli väznení. Motívom jej činu boli slová dozorcu, že kňaza spolu s ostatnými odvezú do Ruska a tam ich popravia. Dňa 29. februára 1952 ju zatkla štátna bezpečnosť a po niekoľkomesačnom vyšetrovaní sprevádzanom mučením bola postavená pred súd, ktorý ju 17. júna 1952 odsúdil za velezradu na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv.
Zomrela v nemocnici v Trnave na následky mučenia 31. júla 1955. Krajský súd ju 6. apríla 1990 rehabilitoval.
Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. 14. septembra 2003 v Bratislave.
Blahoslavený Vasiľ Hopko
(21. apríla 1904 - 23. júla 1976, Prešov) V roku 1947 sa stal pomocným gréckokatolíckym biskupom v Prešove. Po násilnom zrušení Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v roku 1950 bol internovaný a v roku 1951 odsúdený na 15 rokov odňatia slobody, peňažný trest 20.000 Kčs, stratu občianskych práv na 10 rokov a prepadnutie majetku. Bol väznený v Bratislave, Ilave, Leopoldove, Prahe, Mírove a vo Valdiciach.
V máji 1964 ho "zo zdravotných dôvodov a za dobré správanie" podmienečne prepustili. Vladyka Vasiľ Hopko zomrel na následky väznenia 23. júla 1976 v Prešove.
Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. 14. septembra 2003 v Bratislave.
Svätý Florián - patrón hasičov
Dejiny hovoria, že žil koncom 3. a začiatkom 4. storočia za vlády rímskeho cisára Diokleciána. Bol dôstojníkom rímskych légií v Hornom Rakúsku, ktoré vtedy patrilo pod Rím. V čase prenasledovania kresťanov, keď odmietol obetovať rímskym bohom bol zo služby prepustený. Po uväznení a hroznom mučení ani potom sa sv. Florián nevzdal svojej viery.
Miestodržiteľ Akvilin ani sľubmi nezlomil jeho kresťanské presvedčenie. Vtedy Florián odvážne povedal: ,,Ako vojak som ťa poslúchal a mienim poslúchať, ale pokiaľ ide o Krista, tam mi nerozkážeš! Najprv som Kristov potom cisárov.´´ Po mnohých mukách bol vynesený naposledy súd, aby bol z mosta do rieky Enže zhodený a utopený. Uviazali mu na hrdlo ťažký kameň, ale na jeho prosbu pomodliť sa bolo povolené. Asi hodinu sa s takou vrúcnosťou modlil, že žiaden s vojakov sa ho dotknúť neopovážil. Ale pribehol akýsi krvilačný mladík a muža Božieho do rieky sotil. Stalo sa to 4. mája roku 304.
Vlny vyhodili mŕtvolu na jednu skalu, kde ju orol chránil pred dravou zverou, až konečne jedna bohabojná žena Valéria v snách napomenutá tajne ho odtiaľ odniesla a na svojom hospodárstve pochovala. Na tom mieste sa potom postavil kostol a neskôr i kláštor Benediktánov. Sväté telo jeho neskôr do Ríma bolo zanesené a odtiaľ na žiadosť Kazimíra, kráľa poľského, od pápeža Luciusa III., do Krakova poslané, a tak sa sv. Florián stal patrónom Poľska.
Sv. Floriána ctíme ako patróna proti ohňu. Bol naozajstný hrdina, ktorému v mene Krista išlo o záchranu druhých, nehľadiac na seba, na svoj prospech. Dokonalý vzor pre tých, ktorí v mene lásky k blížnemu sú ochotný vždy pomôcť. Preto je aj naším hasičským patrónom.
Socha svätého Floriána.
Relikvie sv. Floriána už aj vo Sveržove
Blahoslavený prešovský biskup mučeník Pavol Gojdič
Arcibiskup Ján Babjak vyhlásil blahoslaveného prešovského biskupa mučeníka Pavla Gojdiča za patróna mesta Prešov. Stalo sa tak v sobotu na archieparchiálnej odpustovej slávnosti v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Počas svätej liturgie zároveň udelil diakonské svätenie a posvätil štyri nové obrazy v katedrále.
Metropolita Babjak vyhlásil P.P. Gojdiča za patróna mesta pri príležitosti 130. výročia jeho narodenia. Ide o jedno z výročí prebiehajúceho Jubilejného roka Prešovskej archieparchie. Zúčastnil sa na nej aj emeritný pomocný biskup Pražského apoštolského exarchátu Ján Eugen Kočiš, primátorka mesta Prešov Andrea Turčanová a viacerí ďalší hostia.
V sobotu zverejnený dekrét bol prešovským arcibiskupom metropolitom Jánom podpísaný priamo v deň 130. výročia narodenia 17. júla 2018. Dekrét potom slávnostne odovzdal primátorke mesta Prešov. Zároveň odovzdal pani primátorke Zlatú medailu blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča pre Mesto Prešov.
Arcibiskup Ján vyjadril presvedčenie, že nový patrón Prešova bude mestu pomáhať. „S jeho pomocou bude naše mesto Prešov dozrievať a pomôže to i všetkým obyvateľom mesta. Veď nástrah z každej strany je dosť, mesto a dobrí ľudia v ňom potrebujú duchovnú záštitu, ktorá bude odrážať a ničiť tieto nástrahy diabla, a zlých ľudí, ktorí klamstvom, falošnou propagandou a rôznymi inými praktikami, chcú iba sami materiálne profitovať na úkor všetkých ostatných ľudí mesta, či kraja,“ uviedol Babjak.
Následne predniesol modlitbu Gojdiča z väzenia a modlitbu k blahoslavenému hieromučeníkovi P. P. Gojdičovi.
Pred liturgickou slávnosťou prešovský arcibiskup metropolita posvätil tri nové nástenné maľby blahoslavených mučeníkov - biskupov Pavla Petra Gojdiča a jeho pomocného biskupa Vasiľa Hopka, ktorých relikvie sú vystavené v tejto katedrále. Ďalšia nástenná maľba pripomína rehoľného kňaza Metoda Dominika Trčku a štvrtý medailón Jána Ivana Mastiliaka, ktorého proces skúmania čností prebieha na eparchiálnej úrovni. Tiež bol posvätený erb Prešovskej archieparchie a prešovského arcibiskupa metropolitu Jána Babjaka s uvedenými rokmi 1818 - 2018, ktoré budú pripomínať 200. výročie kánonického zriadenia Prešovskej eparchie.