Najstaršie písomné zmienky
Najstaršie písomné doklady o Veľkých Ripňanoch pochádzajú z roku 1156, kedy sa uvádza pomenovanie Ripin. Tento najstarší údaj pochádza zo súpisu desiatkov, ktoré dal spísať ostrihomský arcibiskup Martirius v roku 1156 a ktoré boli odsúhlasené kráľom Gejzom II. V tomto historickom dokumente sa hovorí o našom Slovensku a spomínajú sa mená sedemdesiatich farských obcí na jeho juhozápade. V tejto listine dáva ostrihomský arcibiskup Martirius jemu patriace desiatky (z vymenovaných sedemdesiatich farských obcí) kanonikom ostrihomského kostola.Jednou z vymenovaných dedín je Ripin (Veľké Ripňany). Je teda isté, že od roku 1156 bol v Ripňanoch farár aj fara, majúci povinnosť odvádzať desiatky. A keď tam bola fara, tak tam bol aj kostol. Presné údaje o vzniku kostola sa žiaľ nezachovali.Už prvý uhorský kráľ Štefan prikázal, že vždy desať dedín musí postaviť kostol a živiť kňaza. Sú predpoklady, že počas jeho vládnutia bola na tomto mieste postavená kresťanská svätyňa (11. storočie). Neskôr sa tu sformovala aj farnosť.Vždy bol a je strediskom viery farský kostol, dnes zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Jeho poloha naznačuje, že svätyňa tu stála už v dávnych časoch.Obdobie vojen a plienení
V prvej tretine 16. storočia, v dobe vojen a krádeží, bol kostol poškodený a zrúcaný. Farnosť zanikla. Obec v druhej polovici 16. storočia veľmi silne vzrástla, vďaka čomu bolo možné obnoviť faru a kostol. Bola to zásluha Tomáša Vizkeletiho. Žiaľ, ďalšie tatárske plienenia už v roku 1599 opäť narušili dedinu, kostol a farnosť. Výsledkom týchto plienení a aj reformácie bolo, že farnosť Veľké Ripňany prevzali evanjelickí farári. V roku 1598 bola obec vypálená Turkami.Kostol sv. Jána Nepomuckého v Bartošovej Lehôtke
Kostol svätého Jána Nepomuckého
Samotný farský kostol bol pôvodne v roku 1595 požehnaný ako Kostol narodenia Panny Márie, neskôr v roku 1853 bol klasicisticky prestavaný a posvätený ako kostol sv. Jána Nepomuckého. Rozvoj obce nastáva v druhej polovici 17. storočia. Kostol zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému bol postavený v roku 1692. Bol zobrazený v obecnej pečati. Bola ním postava sv. Jána Nepomuckého.
Erb obce Veľké Ripňany
Dnes je to jednotlivá stavba s krížnou loďou, s rovným uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté jedným poľom pruskej klenby, loď je zaklenutá štyrmi poľami krížovej hrebienkovej klenby. Fasády sú nové, interiérové maľby doplnili F. Pap a E. Petrikovič. Veža je situovaná na strednú os priečelia, zakončená zvoncovitou strechou. Hlavný oltár je z roku 1804 (ako jeden celok v šesťdesiatych rokoch 20. storočia dovezený z Čiech). Centrum oltára je obraz sv.Rímskokatolícky kostol sv. Jána Nepomuckého bol klasicisticky prestavaný v roku 1853. Ide o jednotlivú stavbu s krížnou loďou, rovným uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Hlavný oltár je z roku 1804, sochy anjelov z 19. storočia. Bočný oltár Panny Márie je z čias stavby kostola, na zalamovanej menze s tabernákulom a nad ním socha Madony, po stranách sochy svätých. Bočný oltár kalvárie je barokový z 18. storočia s dekorou festíjov. Obraz Panny Márie je zo začiatku 18. storočia a svietniky barokové z 18. storočia. Socha ECCE HOMO (Ajhľa človek) (KRISTUS) - neskoro klasicistická z polovice 19. storočia, ale samotná socha je z 18. storočia.Legenda o svätom Jánovi Nepomuckom hovorí o jeho mučeníckej smrti za vlády kráľa Václava IV. v Čechách. Svätý Ján Nepomucký je patrónom mlčanlivosti. Hlavným symbolom erbu je ryba a 5 hviezd. Farby erbu sú žltá, modrá a biela, pričom modrá symbolizuje vodu.Súčasnosť a kultúrne dedičstvo
V Ponitrianskom múzeu sa pripravila výstava Ján Nepomucký, stopy minulosti v Nitrianskom kraji. Návštevníci sa oboznámia s legendou o svätcovi a jeho výtvarným stvárnením prostredníctvom tvorby minulých i súčasných umelcov a poukazuje na vzťah štátu k sakrálnym pamiatkam na Slovensku v období socializmu. Práve artefakty svätca Jána Nepomuckého možno nájsť v mnohých kostoloch, chrámoch a kaplnkách.Expozícia výstavy prezentuje prícestné sochy v obciach a kostoly s jeho patrocíniom v obciach. Medzi vystavovanými artefaktmi môžeme obdivovať exponáty drevených polychromovaných plastík z depozitára Ponitrianskeho múzea v Nitre, sklomaľbu a obraz s kombinovanou technikou na pergamene z Tekovského múzea v Leviciach, najstarší zachovaný zvon v Nitre z farského kostola sv. Urbana na Zobore, či relikviár z farského kostola zo Slepčian. V rámci výstavy si múzeum pripravilo aj interaktívny edukačný program „Spoznaj svätca“, ktorý detského návštevníka naučí rozpoznávať troch svätcov podľa ich charakteristických insignií. Taktiež sa tu nachádza aj „skutočná tvár“- busta svätého Jána Nepomuckého, ktorú spoločne vymodelovali antropologička Eva Vaníčková a sochár Ondřej Bílek z Moravského zemského muzea v Brne.| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1285 | Prvá písomná zmienka o obci |
| 1598 | Obec vypálená Turkami |
| 1692 | Postavený kostol zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému |
| 1853 | Klasicisticky prestavaný kostol sv. Jána Nepomuckého |
Archeologické nálezy v okolí
Obec sa nachádza v časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny na strednom toku potoka Bojnianka. Odlesnený chotár tvoria mladotreťohorné uloženiny, pokryté sprašovými hlinami. V chotári sa v 18. storočí spomínajú vinice, ale boli slabo úrodné a preto vinice do 19. storočia zanikli.Veľké Ripňany boli osídlené od praveku. Archeologický výskum dokázal osídlenie chotára v neolite - sídlisko volútovej kultúry, ktorej nálezy boli objavené aj v širšom okolí. V polohe Za majerom sa našiel neolitický kamenný sekeromlat s okrúhlym otvorom. V polohe Lopata sa našlo neolitické dlátko resp. sekerka.V novom vinohrade sa našiel rímsko-barbarský črepový materiál, mazanica, fragmenty ľudských kostí. V polohe vinohrad sa tiež našli nálezy kultúry s lineárnou keramikou (mnoho črepov tenkostennej a hrubostennej keramiky. Našli sa aj pohrebisko z 11. - 13. storočia. Unikátna nádoba modelovaná do tvaru voza so zvieracími figúrkami, rotunda sv. Juraja z 9. storočia.V rokoch 906-907 do karpatskej doliny vtrhli staromaďarské družiny a rozvrátili Veľkomoravskú ríšu. Osídlenie vzniklo v dobe ešte nerozdeleného kráľovského majetku v 10.-12. storočí. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1285, vtedy bola v držbe rodiny Czabai (jedna z vetiev Ludányiovcov). Husiti na naše územie začali prenikať už v roku 1428. Je samozrejmé, že husiti neraz navštívili aj našu obec. Po katastrofálnej bitke pri Moháči 29. augusta 1526 do oslabenej krajiny vtrhli Turci a začala sa ich vyše 150 ročná okupácia väčšej časti Uhorska.Osídlenie Behyniec
Osídlenie Behyniec nemožno vytrhnúť z celkového kontextu osídlenia Radošinskej doliny a priľahlých oblastí. Pre ľud, ktorý sa tu usadil zrejme ako dominanta a zdroj surovín pôsobilo aj pohorie Považského Inovca. Mali tu dostatok dreva na výstavbu obydlí a kúrenie, kameňa na výrobu nástrojov a podľa najnovších zistení aj železnej rudy.Možno už s staršej dobe kamennej, v paleolite, kedy je osídlená neďaleká Čertova pec bol človek aj tu, ale priame doklady o jeho prítomnosti máme až v mladšej dobe kamennej. Domy budoval z hliny a dreva, choval zvieratá a zaoberal sa hlavne poľnohospodárstvom a pastierstvom. Využíval oheň a s tým súvisí nepriamo aj zhotovenie prvých hlinených nádob, v ktorých jedlo pripravoval, servíroval i skladoval.V neskoršom období doby kamennej, v eneolite (4000-2300 pred Kr.) bolo určite osídlených viac polôh, čoho dokladom sú náhodné nálezy kamenných sekeromlatov a zlomkov nádob. Z doby bronzovej 2300-700 rokov pred Kr. ako aj zo staršej doby železnej (700-400 pred Kr.) nám zatiaľ nálezy chýbajú. V mladšej dobe železnej, laténskej (roky 400-0) sú doklady o Keltoch, prvom etniku severne od Álp, o ktorom sú už aj písomné zmienky. Zvyšky nádob, ktoré používali, sa našli v polohe Dlžiny. Predpokladáme, že v prvých storočiach po Kristovi tu žil v dobe rímskej germánsky kmeň Kvádov, neskôr Slovania, Maďari a možno aj iné ďalšie etniká. Žiaľ, priame doklady o ich existencii v obci zatiaľ chýbajú, avšak sú zachytené v celej Radošinskej doline a v blízkom okolí. Hlavne v súvislosti s významnými slovanskými nálezmi v Nitrianskej Blatnici a Bojnej vôbec nepochybujeme, že Behynce osídlené boli.Napriek skutočnosti, že z jej územia poznáme viaceré archeologické nálezy a aj predpokladáme archeologické lokality, komplexne sa nepreskúmala žiadna. Preto sa pri rekonštrukcii pravekých dejín musíme opierať iba o ojedinelé náhodne nájdené a aj odovzdané predmety.Rotunda sv. Juraja
V niektorých obdobiach praveku a od IX. do XIII. Storočia pomerne husto osídleného územia bolo pásmo na východných svahoch pohoria Považského Inovca v dnešnom topoľčianskom okrese, na ploche asi 11 km od katastra Radošiny až po Bojnú, v nadmorskej výške 300 - 500 m možno sledovať stopy dávnej prítomnosti a výrobnej činnosti človeka. Tieto zistenia postavili do nového svetla aj otázku pôvodu a funkcie pozoruhodnej historickej pamiatky, kostolíka sv. Juraja, ktorý stojí osamotený, ale veľmi dobre zachovaný na skalnatom ostrohu, v nadmorskej výške 466 m na východných svahoch masívu Marhát (769 m), vo vzdialenosti asi 5,5 km na severozápad od Nitrianskej Blatnice.Kruhová loď a výrazná apsida kostolíka naznačujú na prvý pohľad sloh včasnostredovekej rotundy. Kostolík, ktorý v okolí nazývajú zdrobnelou formou „Jurko“ spomína sa viackrát v správach kanonických vizitátorov v minulých storočiach pri opise cirkevných nemovitostí v Nitrianskej Blatnici. Najstaršia doteraz známa taká správa je z roku 1559. vtedajší vizitátor uviedol: „Ibidem extitit etiam Capella sancto Georgio Martyri dicata a. 1530 per Mariam Thurzo erecta“.
Rotunda sv. Juraja pri Nitrianskej Blatnici