Dňa 27. júla 2011 o 16:00 hod. zomrel banskobystrický diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž na následky krvnej embólie. Pohrebné obrady sa konali 3. augusta 2011.
Až do vymenovania nového biskupa diecézu viedol administrátor Marián Bublinec.
Banskobystrická diecéza a príslušníci Ordinariátu OS a OZ SR vyjadrili úprimnú sústrasť a ľútosť nad skonom otca biskupa Rudolfa, ktorý bol veľkým priaznivcom Ordinariátu OS a OZ SR a jeho existenciu a fungovanie podporil uvoľnením kvalitných kňazov zo svojej diecézy do služby katolíckym veriacim slúžiacim v Ozbrojených silách SR, Policajnom zbore a Zbore väzenskej a justičnej stráže.
Svätý Otec Benedikt XVI. so zármutkom prijal správu o náhlej smrti biskupa Baláža a smútočnému zhromaždeniu poslal telegram vatikánsky štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone. Apoštolský nuncius Mario Giordana vyzdvihol lásku biskupa Baláža k cirkvi a jej učeniu, jeho vrúcu lásku a vernosť Svätému Otcovi.
Slovenskí gréckokatolíci prostredníctvom arcibiskupa Jána Babjaka uviedli, že Baláž bol príkladom ostatným biskupom a inšpirátorom pri spravovaní eparchie. Dekan v Šahách Jozef Mahulányi sa poďakoval v mene maďarských kňazov a veriacich. Na omši boli aj zástupcovia ďalších kresťanských cirkví.
Emeritný biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Július Filo zdôvodnil účasť slovami zo Svätého písma „radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi“ a upozornil, že jednota kresťanov bola jedna z túžob biskupa Baláža.
Životopis Mons. Rudolfa Baláža
Mons. Rudolf Baláž sa narodil 20. novembra 1940 v Nevoľnom pri Kremnici ako najmladšie zo šiestich detí. Otec sa jeho narodenia nedožil.
Vzťah k Bohu si s ostatnými súrodencami budoval už od detstva vďaka matke Rozálii, ktorá mu umožnila nadobudnúť aj hudobné zručnosti.
V rokoch 1958 až 1963 študoval na RK CMBF v Bratislave. Napriek dobrým študijným výsledkom mu ani po opakovaných žiadostiach nebolo umožnené ďalšie štúdium.
Kňazská formácia sa nezačala v bratislavskom seminári, kde študoval od roku 1958, ale na mariánskych Starých Horách neďaleko Banskej Bystrice.
Kňazskú vysviacku prijal 23. júna 1963. Po kňazskej vysviacke, ktorú prijal v roku 1963 vo svojom rodisku z rúk vtedajšieho trnavského apoštolského administrátora, biskupa Ambróza Lazíka, prežil kaplánske roky v Brezne, Krupine a v niekoľkých turčianskych farnostiach.
Medzi rokmi 1968-1970 pôsobil ako aktuár a ceremoniár na banskobystrickom biskupskom úrade. Po násilnom preložení z tohto pôsobiska sa stal farským administrátorom v Pitelovej.
V období rokov 1971-1982 nemohol kvôli odňatému štátnemu súhlasu pôsobiť v pastorácii. Pracoval ako traktorista JRD, neskôr ako vodič nákladného automobilu.
Od roku 1982 bol farárom v Turčianskom Petre. Práve tam sa v roku 1990 dozvedel o svojom biskupskom menovaní.
14. februára 1990 bol blahoslaveným pápežom Jánom Pavlom II. menovaný za Banskobystrického diecézneho biskupa. Spolu s ním bol menovaný aj Alojz Tkáč pre vtedajšiu Košickú diecézu a Eduard Kojnok pre Rožňavskú diecézu.
19. marca 1990 v historickom farskom Kostole Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici prijal z rúk kardinála Jozefa Tomka biskupskú vysviacku. Stal sa prvým biskupom Banskobystrickej diecézy pochádzajúcim z jej územia.
Ako motto pre svoju apoštolskú službu si vybral evanjeliovú výzvu Pravda vás vyslobodí - Veritas liberabit vos.
Od 13. apríla 1994 do 31. augusta 2000 bol predsedom Konferencie biskupov Slovenska. Od 16. septembra 2003 pôsobil ako podpredseda Konferencie biskupov Slovenska.
Pohrebné obrady sa uskutočnili v stredu, 3. augusta vo Farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici o 10.00. Hlavným celebrantom zádušnej svätej omše bol bratislavský arcibiskup, predseda KBS Stanislav Zvolenský. Po nej obrady pokračovali svätou omšou vo Farskom kostole Premenenia Pána v rodisku biskupa, v Nevoľnom. Nasledovalo uloženie tela do hrobu na miestnom cintoríne.
Zosnulý banskobystrický diecézny biskup Rudolf Baláž bol pochovaný na cintoríne vo svojej rodnej obci v Nevoľnom na základe poslednej vety svojho závetu.
Príčinou úmrtia bola krvná embólia. K úmrtiu biskupa došlo v priebehu bežného pracovného stretnutia, počas ktorého náhle stratil vedomie a krátko na to zomrel.
Farkaš tiež oznámil, že biskup Baláž zomrel zaopatrený všetkými sviatosťami, po spovedi a prijatí sviatosti chorých. „Pri smrti nebol sám.
V diecéze zostalo po pôsobení zosnulého biskupa Baláža veľa pastoračných projektov. Jedným z nich bolo obnovenie diecézneho kňazského seminára; počas vyše dvoch desaťročí jeho služby biskupa vysvätil okolo 200 nových kňazov. V diecéze obnovil základné a stredné cirkevné školy.
Za dôležitú považuje Balážovu snahu hľadať priestor pre život kresťanov v tejto spoločnosti.
Rudolf Baláž zostane známy celému veriacemu aj neveriacemu Slovensku ako bojovník za demokraciu.
Biskup Baláž sa výrazne zaslúžil o to, že pápež Ján Pavol II. navštívil počas pobytu na Slovensku práve Banskú Bystricu.
Baláž bol šesť rokov predsedom Konferencie biskupov Slovenska, pričom to boli časy, keď politická konštelácia nebola naklonená miestu cirkvi v spoločnosti. Keďže sa tomu vzoprel, musel znášať ťažké následky ako bola napríklad trápna komédia s Triptychom,“ vyhlásil Tondra.
Pôsobenie Rudolfa Baláža v Banskobystrickej diecéze
Vyše dve desaťročia jeho pôsobenia sa výrazne zapíšu do dejín diecézy v srdci Slovenska. „Zrenicou v oku“ biskupa stojaceho v rokoch 1994 - 2000 na čele Konferencie biskupov Slovenska sa stal obnovený kňazský seminár, ktorý fungoval najskôr provizórne na hrade Slovenská Ľupča. Neskôr bol postavený nový, moderný komplex v obci Badín pri Banskej Bystrici, zasvätený sv. Františkovi Xaverskému, patrónovi diecézy.
Biskup Baláž sa tiež zaslúžil o obnovu cirkevného základného a stredného školstva na území biskupstva i o založenie Katecheticko-pedagogickej fakulty sv. Ďalšími aktivitami, ktorých iniciátorom a podporovateľom bol zosnulý biskup, boli renovácia veľkého počtu chrámov, kaplniek, fár či krížových ciest, výstavba nových sakrálnych priestorov, kláštorov, vybudovanie Diecézneho pastoračného centra Jána Pavla II., zriadenie Diecéznej historickej knižnice biskupa Štefana Moyzesa v Kláštore pod Znievom, Univerzitného pastoračného centra Štefana Moyzesa v Banskej Bystrici, vybudovanie viacerých domov sociálnej a zdravotnej starostlivosti či zriadenie Rádia Lumen so sídlom priamo v Banskej Bystrici.
Nie nadarmo pôsobil ako predseda Subkomisie pre sakrálne stavby Liturgickej komisie KBS.
Biskup Baláž sa zaslúžil aj o oživenie pútnickej tradície vo svojej diecéze. Obnovilo sa cyrilometodské putovanie do Seliec pri Banskej Bystrici, ktorého prvým iniciátorom bol samotný Štefan Moyzes. Zavedené boli tzv. fatimské soboty v Hriňovej a na Starých Horách, ktorých pútnický areál na Studničke prešiel v roku 2002 rozsiahlou rekonštrukciou.
Duchovnému rozkvetu obyvateľov malo napomôcť aj pozvanie viacerých ženských i mužských reholí na územie biskupstva.
Pôsobenie Rudolfa Baláža v čele diecézy malo svoje dva vrcholy: návštevu pápeža Jána Pavla II. 12. septembra 2003 a diecéznu synodu, ktorú otvoril v závere svätej omše na banskobystrickom Námestí SNP sám pontifik. V uvítacej reči nezabudol pripomenúť pohnuté obdobie, ktorým biskupstvo prešlo, a to najmä počas totalitného režimu.
Len nedávno, 17. júla biskup Baláž posvätil v obci Horná Ves pri Kremnici prvý kostol na Slovensku zasvätený bl. Jánovi Pavlovi II. Jeho úcta k veľkému pápežovi bola verejne známa. Rovnako známe však boli i zdravotné problémy zosnulého biskupa.
S Fórom kresťanských inštitúcií otec biskup Baláž rozvíjal priateľskú a efektívnu spoluprácu na základe poverenia Konferencie biskupov Slovenska. Pre FKI a jeho členov bol aj z tohto dôvodu osobitne blízkym duchovným sprievodcom a usmerňovateľom.
Opúšťa nás láskavý a priamy človek dobrého srdca a ochotný napomôcť dobrým dielam. Biskup, ktorý dôveroval laikom a dával im priestor v službe Cirkvi. Otec silných myšlienok a veľkých diel. Bez neho by nevznikli rádio Mária (dnešné rádio Lumen), Univerzitné pastoračné centrá v banskobystrickej diecéze, Diecézne centrum mládeže, Diecézne centrum rodiny a i. Tieto jeho nebojácne iniciatívy a diela sa postupne šírili aj do ďalších diecéz. Vedel sa vzoprieť politickým tlakom a reagovať na problémy, ktoré sa dotýkali Cirkvi i spoločnosti.
Pripomenul, že Baláž bol šesť rokov predsedom Konferencie biskupov Slovenska, pričom to boli časy, keď politická konštelácia nebola naklonená miestu cirkvi v spoločnosti.
Biskup Baláž zostane známy celému veriacemu aj neveriacemu Slovensku ako bojovník za demokraciu.
Kauza Triptych
Biskup Baláž bol známy svojou prísnosťou a priamosťou. Nikdy sa nebál povedať to, čo si myslí. Viackrát kriticky vystúpil aj voči viacerým politikom, resp. ministrom. Azda najznámejším prípadom je tzv. „kauza Triptych“, ktorá mala viesť k vyprovokovaniu spravodajskej hry a diskreditácii Balážovej osoby, ktorý sa v tom čase verejne zastal prezidenta Michala Kováča.
Kauza Triptych: Mečiarov režim a Slovenská informačná služba sa rozhodli biskupa zdiskreditovať v roku 1995. Biskupský úrad potreboval peniaze na dostavbu kňazského seminára v Badíne a získať ich chcel predajom renesančného umeleckého diela Klaňanie Troch kráľov do Švajčiarska za 200 tisíc dolárov.
Lexova Slovenská informačná služba nasadila agenta pod krycím menom Thomas Grabner, ktorý prejavil fingovaný záujem. Polícia neskôr zadržala reštaurátora triptychu a začala stíhať vtedajšieho riaditeľa biskupského úradu Jozefa Hrtusa. V budove biskupského úradu urobili domovú prehliadku.
Po zmene vlády Baláž požiadal súd o zastavenie konania a po piatich rokoch triptych vrátili biskupskému úradu, symbolicky 17. novembra. Vláda sa biskupovi Balážovi ospravedlnila za svojich predchodcov.
Biskup Baláž neskôr kritizoval aj Dzurindovu vládu, ktorá nepodpísala Vatikánske zmluvy o výhrade svedomia aj niekdajšiu kandidátku na prezidenta Ivetu Radičovú za jej postoje k interrupciám.
Pôsobenie Rudolfa Baláža v jednotlivých obdobiach:
- 1963-1965: kaplán v Brezne
- 1965-1967: kaplán v Krupine
- 1967-1968: kaplán vo Vrútkach, Kláštore pod Znievom, Vrícku
- 1968-1970: aktuár BÚ Banská Bystrica
- 1970-1971: správca farnosti Pitelová
- 1971-1982: bez štátneho súhlasu, mimo pastorácie, pracuje ako traktorista JRD, neskôr vodič nákladného auta
- 1982-1990: správca farnosti Turčiansky Peter
- 1990: 14. februára menovaný za biskupa
