Ježiš ako Dobrý Sudca: Vlastnosti a Význam

Štvrtá veľkonočná nedeľa je nedeľou dobrého pastiera. V tento deň sa číta úryvok z evanjelia sv. Jána, kde Ježiš zdôrazňuje: „Ego sum ostium ovium“ („Ja som brána k ovciam“).

Ježiš ako dobrý pastier

Duchovní Pastieri a Láska k Ľuďom

Je pravdou, že duchovní pastieri sa majú na prvom mieste usilovať nasledovať Krista, ktorý sám seba označil za dobrého pastiera: „Ego sum pastor bonus“. Ježiš však zdôrazňuje: „Ego sum ostium ovium.“ On je bránou k ovciam! To znamená, že duchovným pastierom by nemala chýbať láska k ľuďom!

Lebo iba láska k ľuďom dokáže otvárať ľudské srdcia. Nič iné ľudské srdce nedokáže otvoriť. Ani prevaha moci, ani násilie, ani vzdelanie... iba láska. Ježiš, ktorý visí na kríži, je znakom tejto lásky, lebo „dobrý pastier aj život položí za svoje ovce“. Preto duchovným pastierom nesmie chýbať dobré ľudské slovo, vľúdnosť, a teda láska k ľuďom!

Príklad Pápežov

Ďalším kľúčom pre nájdenie odpovede na otázku, ktorá vlastnosť by nemala chýbať duchovným pastierom, je príklad niektorých pápežov. Keď Angelo Roncalli (neskorší pápež Ján XXIII.) prichádzal do Benátok ako tamojší patriarcha, svojim veriacim povedal: „Nový patriarcha k vám neprichádza s bičom ani palicou, ale s rešpektom a láskou ako otec...“ Ján Pavol II. vo svojom prvom príhovore po zvolení za pápeža v roku 1978 zvolal: „Nebojte sa!“ A v roku 2000 ponúkol víziu milosrdenstva ako kľúč pre tretie milénium kresťanstva.

Ježiš a Súdy

V dnešnom v evanjeliu počujeme, aspoň podľa nášho ľudského úsudku, spravodlivú požiadavku, ktorú ale Pán Ježiš odmietol vypočuť. „Učiteľ povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo.“ Prekvapuje nás skôr odpoveď Pána Ježiša: „Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?“ Každý sudca musí byť kýmsi ustanovený a uznávaný ostatnými. Pán Ježiš je ustanovený ako Spasiteľ sveta. Neprišiel svet súdiť, ale spasiť.

Mnoho našich problémov vyplýva z našich nesprávnych postojov. A preto učí: „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti. Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“ V liste Kolosanom sv. Pavol radí lakomstvo spolu s inými neresťami do oblasti modloslužby. Lakomstvo je teda modloslužbou. Obidvom stránkam v tomto spore by sa dalo vytknúť. Jednej chamtivosť a druhej lakomstvo. Ale v podstate obidvoch je viera v silu bohatstva.

Lakomý a chamtivý je ten, kto miluje bohatstvo, viac ako Boha a jeho zákon. Ovocím lakomstva a chamtivosti je hriešna pripútanosť k hmote. Ľudia si nechávajú nahovoriť týmto svetom, že dostatočne zabezpečení sú len vtedy, keď majú bohatstvo. A predsa Pán Ježiš správne odhaľuje: „náš život nezávisí od toho, čo máme.“ Boh nemeria hodnotu nášho života podľa nadobudnutého majetku, ale podľa kvality bytia.

Skutočne pravým bohatstvom - prisľúbeným tomu, kto verí, je Boh sám. Boh je Dobro a človek je skutočne bohatý, keď je dobrý. Jedine vtedy sa správne zabezpečujeme, keď konáme dobro. Ale ak kráčame hore po chrbtoch iných, potom je to hriešne a teda odsúdeniahodné. To nie je spôsob, ktorým môže prísť k pokroku v ľudskej spoločnosti.

Božie Meno a Modlitba

Prvou vecou, ktorá nás má zaujímať, keď sa začneme modliť, je Božie meno. Výraz „posväť sa meno tvoje“ je uvedený hneď na začiatku. Ak je Boh všadeprítomný, vševedúci, tak nepotrebuje adresu. Dokonca Ho nemusíte ani osloviť! Keď hovoríme o Otcovi, tak jeho meno je „Všemohúci, Vševedúci, Všadeprítomný, Dobrý, Láska, Prísny, Sudca…“ Všetky tie prívlastky sú súčasťou jeho mena.

Keď sa chcete modliť, musíte prežívať Boha. Keď sa chcem správne modliť, musí Božie meno pre mňa znamenať to, čo naozaj znamená. Potom ho musím správne prežiť, lebo Božie meno je východiskom modlitby. Prežívanie Božieho mena ma pokoruje. A tretia vec, o ktorej sa veľa píše v Žalmoch je, že Božie meno je radosťou modlitby. To meno je vyjadrením nášho prežívania. Takže záujem o Božie meno je v princípe záujmom o náš zážitok s Bohom, o prenesenie Božej bytosti do našich slov.

To, čo Božie meno znamená, nás vedie k pokore. Tá pokora je v tom, že Jahve znamená absolútnu existenciu, lebo „On spôsobuje bytie.“ Pokora modlitby je v tom, že keď sa modlím, tak si začnem uvedomovať, že On je Jahve. Každý pohyb môjho jazyka, každý pohyb elektrónu v mojom mozgu, každý pohyb mojej duše, môjho citu vychádza z toho, že Boh - Jahve spôsobuje moje bytie.

Boh robí všetko preto, aby sme Ho dobre poznali. To „posväť sa meno tvoje“ neznamená len to, aby som ja to meno poznal, ale aj to, aby som svedčil o tom mene, aby Ho iní poznali. Jeho meno je Ježiš, Jehošua, alebo Ješua a znamená - Jahve je spása. Preto máme radosť z Jeho mena, z toho, že je dobrý, všemohúci, spravodlivý, až po meno Ježiš, čo znamená Jahve je spása.

Ježiš Kristus: Tvár Otcovho Milosrdenstva

Milosť a nádej, ktorú kázal, my dnes nazývame „kresťanské učenie“. Ježiš Kristus je tvárou Otcovho milosrdenstva. Milosrdenstvo sa totiž stalo živým, viditeľným a dosiahlo svoj vrchol v Ježišovi z Nazareta. Stále potrebujeme kontemplovať tajomstvo milosrdenstva. Je zdrojom radosti, vyrovnanosti a pokoja. Je podmienkou našej spásy.

Svätý Rok Milosrdenstva

Svätý rok sa začne na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Zoči-voči ťažobe hriechu Boh odpovedá plnosťou odpustenia. Milosrdenstvo je vždy väčšie ako hriech a nik nemôže klásť hranice Božej odpúšťajúcej láske. Každá partikulárna cirkev bude takto priamo zapojená do prežívania svätého roka ako mimoriadneho času milosti a duchovnej obnovy.

Cirkev cíti povinnosť stále si uchovávať túto udalosť v pamäti živú. Začala sa ňou totiž pre Cirkev nová etapa v dejinách. Pre všetkých kresťanov to bol nový záväzok, aby svedčili o svojej viere s väčším zápalom a presvedčením.

Božie Milosrdenstvo

„Milosrdenstvo je Božou vlastnosťou a v tom sa najviac ukazuje jeho všemohúcnosť.“ Božie milosrdenstvo sa konkrétne prejavuje v mnohých udalostiach dejín spásy, keď jeho dobrota prevažuje nad trestom a zničením. Skrátka, Božie milosrdenstvo nie je len abstraktnou ideou, ale je konkrétnou realitou, ktorou Boh zjavuje svoju lásku ako lásku otca a matky, ktorí pociťujú náklonnosť k svojmu dieťaťu z najhlbšieho vnútra svojej bytosti. Skutočne možno povedať, že ide priam o „vášnivú“ lásku.

Jeho Milosrdenstvo je Večné

Vďaka milosrdenstvu majú všetky udalosti Starého zákona hlbokú spásnu hodnotu. Milosrdenstvo robí z dejín Boha s Izraelom dejiny spásy. Neustále opakovanie refrénu - „jeho milosrdenstvo je večné“ - ako je to v spomínanom žalme, akoby chcelo prelomiť kruh priestoru a času a všetko vsadiť do večného tajomstva lásky. V tej istej perspektíve milosrdenstva prežíval Ježiš aj svoje umučenie a smrť, vedomý si veľkého tajomstva lásky, ktoré sa uskutoční na kríži.

Milosrdná Tvár Ježiša

S pohľadom upretým na Ježiša a na jeho milosrdnú tvár môžeme zachytiť lásku Najsvätejšej Trojice. Poslanie, ktoré Ježiš prijal od Otca, bolo: zjaviť tajomstvo Božej lásky v jej plnosti. Jeho osoba nie je ničím iným ako láskou; láskou, ktorá sa dáva nezištne. Všetko v ňom hovorí o milosrdenstve. Vo všetkých týchto situáciách bol Ježiš pohnutý práve milosrdenstvom, s ktorým čítal v srdciach svojich poslucháčov a odpovedal na ich najopravdivejšie potreby.

Podobenstvá o Milosrdenstve

V podobenstvách venovaných milosrdenstvu Ježiš odhaľuje povahu Boha ako Otca, ktorý sa nikdy nevzdáva, až kým neodstráni hriech a svojím súcitom a milosrdenstvom nezvíťazí nad odporom. V týchto podobenstvách sa zdôrazňuje Božia radosť najmä vo chvíli, keď odpúšťa. Ježiš potvrdzuje, že milosrdenstvo nie je len spôsob, akým koná Otec, ale stáva sa kritériom na pochopenie, kto sú jeho skutoční synovia. Sme povolaní žiť milosrdenstvo, pretože najprv bolo milosrdenstvo preukázané voči nám. Odpustenie urážok sa stáva tým najjasnejším prejavom milosrdnej lásky a pre nás kresťanov je imperatívom, na ktorý nesmieme zabúdať.

Milosrdenstvo ako Pilier Života Cirkvi

Milosrdenstvo je nosným pilierom života Cirkvi. Celé jej pastoračné konanie má byť preniknuté nehou, s ktorou sa obracia na veriacich; nič z jej ohlasovania a z jej svedectva pred svetom sa nezaobíde bez milosrdenstva. Dôveryhodnosť Cirkvi vedie cez milosrdnú a súcitnú lásku. Pre Cirkev opäť nastal čas ujať sa radostnej zvesti o odpustení. Je čas vrátiť sa k tomu, čo je podstatné, aby sme na seba vzali slabosti a ťažkosti našich bratov.

Dôležitosť Ohlasovania Milosrdenstva

Svätý Ján Pavol II. poukázal na to, že v dnešnej kultúre sa zabúda na tému milosrdenstva. Jeho učenie je dnes aktuálnejšie ako kedykoľvek predtým a zaslúži si, aby sme ho v tomto svätom roku znovu oživili. Cirkev má poslanie ohlasovať Božie milosrdenstvo.

Vlastnosti Boha

Boh sa zjavuje Mojžišovi ako živý Boh, „Boh Abraháma, boh Izáka, boh Jakuba“. Zjavením svojho mena boh dáva poznať bohatstvo obsiahnuté vo svojom nevýslovnom tajomstve: jedine on od vekov a naveky je ten, kto presahuje svet i dejiny. Je Boh verný, je vždy blízko svojho ľudu, aby ho zachránil. Je nanajvýš svätý, „bohatý na milosrdenstvo“, vždy ochotný odpustiť. Je bytosť duchovná, transcendentná, všemohúca, večná, osobná a dokonalá. Je pravda a láska.

Boh sa zjavil ako „silný a mocný“, ako ten, ktorému „nič nie je nemožné“. Jeho všemohúcnosť je univerzálna tajomná. Prejavuje sa v stvorení sveta z ničoho a človeka z lásky, ale najmä vo vtelení a zmŕtvychvstaní jeho Syna, v dare adoptívneho synovstva a v odpustení hriechov.

Tabuľka vlastností Boha

tags: #jezis #ako #dobry #sudca