Kostnický koncil, ktorý zvolali Žigmund Luxemburský a protipápež Ján XXIII. v roku 1414, trval 4 roky. Koncil bol zvolaný kvôli vyriešeniu pápežskej schizmy a vyvrcholil zvolením nového pápeža Martina V.
Zasadnutie Kostnického koncilu.
Úvod do problematiky
V susednej Českej republike majú 6. júla štátny sviatok - Deň upálenia majstra Jana Husa v roku 1415. Jan Hus je považovaný za jedného z otcov novodobého českého národa. Viedol nezmieriteľný boj proti vtedajšiemu skorumpovanému duchovenstvu, ktoré si z predaja odpustkov urobilo výhodný obchod.
Táto kritika morálneho úpadku cirkvi mu vyslúžila označenie kacír, za čo ho upálili a katolícka cirkev dlho svoj postoj nemenila. Až pápež Ján Pavol II. Stredoveký magister slobodných umení, český teológ, kazateľ a náboženský reformátor Jan Hus sa narodil okolo roku 1370 v Husinci pri Prachaticiach.
Študoval v Prahe na Univerzite Karlovej, získal titul majster slobodných umení. Neskôr vyučoval na pražskej univerzite a ako univerzitný profesor bol vysvätený za kňaza. Začal kázať v kostole sv. Michala a najmä v Betlehemskej kaplnke v Prahe.
Na obrazoch a vo filmoch býva Jan Hus zobrazovaný ako vysoký chudý askét s ušľachtilou tvárou, podľa historických prameňov však bol plešatý, malý a tučný. Ľudia ho vnímali ako skvelého kazateľa, ktorý stál na strane chudobného ľudu, bojoval proti zhýralej cirkvi a tá ho nechala úkladne upáliť.
Hus ale spočiatku žil družným životom, zlom u neho nastal, keď sa mu do rúk dostali spisy Angličana Johna Wiclefa, profesora bohoslovia na Oxfordskej univerzite, ktorý v časoch vlády Karola IV. kritizoval cirkev. Postupne sa z Jana Husa stal nielen prísny moralista, ale aj konal príkladne, aby jeho učenie a jeho život boli v súlade.
Dospel k presvedčeniu, že cirkev je skazená a potrebuje reformu, hlásal, že cirkev treba zbaviť jej majetku a že kňazi a biskupi nemusia mať vždy pravdu. To sa nepáčilo vrchnosti a predovšetkým kráľovi Žigmundovi, ktorý chcel získať cisársku korunu.
V Čechách chcel mať pokoj, pozval ho na Kostnický koncil a predpokladal, že Jan Hus dostane strach a svoje učenie odvolá. Po niekoľkých vypočúvaniach pred členmi koncilu označili jeho učenie za kacírske, Husove knihy sa museli spáliť a odobrali mu kňazskú hodnosť.
Napriek útrapám väzenia Jan Hus trval na svojich princípoch a tak ho odsúdili na smrť upálením. Ešte na popravisku mu ponúkli odvolanie, Jan Hus ho však odmietol a tak hranicu zapálili. Zomrel v Kostnici - Konstanz na juhovýchode Nemecka - 6. júla 1415.
Husova smrť znamenala na českom území posilnenie reformného hnutia, ktoré prerástlo do husitských vojen. Jan Hus bol pre Čechov vždy národným hrdinom a symbolom, katolícka cirkev ho však dlho považovala za kacíra. Až pápež Ján Pavol II. pri návšteve Československa vyjadril ľútosť nad jeho smrťou a za tento skutok sa ospravedlnil.
Historie.cs - Proč upálili Mistra Jana?
Kostnický koncil a jeho dôsledky
5.7.1436 bola v Jihlave slávnostne vyhlásená dohoda medzi husitskými Čechami a koncilom, tzv. kompaktáta. Na území Kráľovstva českého a Markrabstva moravského povoľovala prijímanie z kalicha a v oslabenej forme i ďalšie tri pražské články, ovšem iba husitskému obyvateľstvu. Spomínaný koncil sa nazýval koncil v Bazileji.
Podstata daňovej reformy kráľa Mateja Korvína spočívala v tom, že starú poddanskú daň (lucrum camerae - komorský osoh), ktorá sa platila od usadlosti (presnejšie od porty, čiže brány usadlosti), nahradil novou, kráľovskou daňou (tributum fisci regalis), platila sa od každej domácnosti v usadlosti, sa ľudovo nazývanou daň od komína.
Jan Hus pred Kostnickým koncilom.