Cirkev na Slovensku: Aktuality a udalosti

Prinášame prehľad rôznych udalostí a aktivít, ktoré sa odohrali v slovenskej cirkvi a v jej okolí.

Charitatívne aktivity a pomoc

Beh, ktorý zmenil životy 510 deťom. Vyše stotisíc (konkrétne 103 700) porcií jedla pre deti v núdzi vybehali bežci 4. ročníka charitatívneho behu Mary’s Meals. Podarilo sa im tak zabezpečiť jedlo v škole pre 510 detí počas celého školského roka. Beh mohli absolvovať fyzicky v Tatrách alebo „virtuálne“, kdekoľvek na Slovensku či vo svete.

Vďaka projektu Adopcia na diaľku® Slovenskej katolíckej charity podporili slovenskí veriaci doteraz prvých dvesto detí na Kube. Ide o časť výnosu zo zbierky, ktorú vyhlásili biskupi na poďakovanie po návšteve pápeža Františka na Slovensku.

Vôňa ukrajinského boršču, tvorivé aktivity pre deti či skrášlenie záhrady. To je len časť aktivít, za ktorými nechávajú svoju stopu dobrovoľníci. Pomáhajú aj v centrách podpory zriadených Slovenskou katolíckou charitou po celom Slovensku.

Pri príležitosti Svetového dňa hospicovej a paliatívnej starostlivosti, ktorý si pripomíname 8. októbra, sa chystá „Beh pre Hospic u Bernadetky“ popod nitrianske mosty v Nitre. Uskutoční sa v rovnaký deň - v sobotu 8. októbra 2022 o 15:00. Výnos z neho podporí nitriansky Hospic - dom pokoja a zmieru u Bernadetky v Nitre, uvádza Nitrianske biskupstvo.

Filmové premiéry a festivaly

V poľskej Gdyni premietli film Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom. Film uviedli v rámci XIV. ročníka medzinárodného filmového festival v rámci kategórie medzinárodné dokumentárne filmy. Slovenský dokument sa ocitol v spoločnosti 27 dokumentárnych filmov z celého sveta. Film je dielom nezávislých slovenských audiovizuálnych tvorcov.

Na Slovensku vznikol nový dokumentárny film s názvom Biskup Michal Buzalka. Televíznu premiéru bude mať 1. novembra 2022 o 20:10 na Dvojke RTVS (na Sviatok všetkých svätých) a 17. novembra 2022 (v Deň boja za slobodu a demokraciu) o 21:00 v Televízii LUX. Film o málo známom biskupovi Michalovi Buzalkovi vznikal dva roky.

Liturgické udalosti a stretnutia

Po niekoľkých rokoch príprav a vďaka spoločnej práci všetkých františkánskych reholí na Slovensku sa podarilo priviesť na svet misál a lekcionár pre františkánsku rodinu. Ide o významný liturgický medzník pre františkánsku rodinu na Slovensku, ktorý by chcel prispieť k prežívaniu jej spoločnej identity i živej a dôstojnej liturgickej účasti na slávení svätých omší. V Hlohovci začalo slávenie patróna kostola i farnosti sv.

Vo štvrtok 29. septembra sa vo farnosti Hlohovec začalo slávenie titulu Farského kostola sv. Michala archanjela. V tento deň, na sviatok sv. archanjelov Michala, Gabriela a Rafaela, prijal pozvanie byť hlavným celebrantom i slávnostným kazateľom páter Karol Miroslav Švarc OFM, ktorý v Hlohovci pôsobil v rokoch 2013 až 2016.

Viac ako 200 kňazov Prešovskej archieparchie sa stretlo v Ľutine so svojím biskupom vladykom Petrom Rusnákom, apoštolským administrátorom na jesennom pastorálno-formačnom kňazskom dni. Program kňazského dňa začali modlitbou tretej hodinky, po ktorej pokračovala pracovná časť. V nej vladyka Peter informoval kňazov o čerstvo prijatých liturgických úpravách, ktoré spoločne s vladykom Cyrilom Vasiľom SJ prijali 22. septembra 2022.

Pápež František a Svätá stolica

Pápež František prijal v piatok 30. septembra členov Fraternity združení sv. Tomáša Akvinského, ktoré už 60 rokov aplikujú náuku Druhého vatikánskeho koncilu o aktívnej úlohe laikov v Cirkvi.

Vo štvrtok 29. septembra, len niekoľko dní po slávení Svetového dňa migrantov, prijal pápež František vo Vatikáne účastníkov kongresu organizovaného Pápežskou Gregorovou univerzitou v Ríme na tému: „Iniciatívy vo vzdelávaní utečencov a migrantov“.

Rím bude opäť hostiť futbalové stretnutie „Zápas za pokoj“. Dobročinné podujatie s účasťou hviezd svetového futbalu sa uskutoční 14. novembra na rímskom Olympijskom štadióne. Svojím požehnaním ho podporil aj pápež František.

Na sviatok patróna komunikácie, svätého archanjela Gabriela, dostalo vatikánske Dikastérium pre komunikáciu menovania dvoch nových členov a desiatich poradcov.

Už je známa téma 57. svetového dňa spoločenských komunikačných prostriedkov: „Hovoriť srdcom“. Jej latinský podnadpis „Veritatem facientes in caritate (Ef 4,15)“ odkazuje na výzvu sv. Pavla v Liste Efezanom: „Žime podľa pravdy a v láske“.

Svätá stolica oficiálne potvrdila návštevu pápeža Františka v Bahrajne. Krajinu v oblasti Perzského zálivu navštívi od 3. do 6. novembra. Pôjde o 39. zahraničnú cestu pápeža Františka.

V stredu 28. septembra Svätý Otec pri generálnej audiencii pokračoval v cykle katechéz o rozlišovaní. Ako zdôraznil, prvým a neodmysliteľným prvkom rozlišovania je modlitba, ktorá znamená pestovanie si dôverného vzťahu s Pánom. Nezabudol vyjadriť solidaritu trpiacej Ukrajine a veriacich povzbudil vyprosovať mier pri modlitbe ruženca v rodinách a spoločenstvách počas októbra.

V pondelok 26. septembra Svätý Otec prijal v Aule Pavla VI. účastníkov stretnutia Katolíckej komunity Shalom, ktorá slávi 40 rokov od svojho zrodu v brazílskej Fortaleze. Členovia komunity zídení z krajín Severnej i Južnej Ameriky, Európy a Afriky, vyrozprávali pápežovi svoje svedectvá, pričom mu položili i niekoľko otázok, na ktoré im odpovedal.

V utorok 27. septembra vyšla v taliančine kniha Andreu Tornielliho „Ježišov život“ s predslovom z pera pápeža Františka.

„Je krásne poslať jazyk na dovolenku a venovať sa počúvaniu...“ Týmito slovami komentoval pápež František tému, ktorú si zvolili pre svoju generálnu kapitulu Sestry kapucínky - terciárky Svätej rodiny. Účastníčky kapituly pochádzajúce z rozličných častí sveta prijal v pondelok 26. septembra na audiencii vo Vatikáne.

Prinášame myšlienky z príhovoru pápeža Františka účastníkom medzinárodného podujatia „Františkova ekonómia“ (The Economy of Francesco), medzi ktorých prišiel do Assisi v záverečný deň ich stretnutia v sobotu 24. septembra.

Ostatné udalosti a aktivity

Cirkev na Slovensku si dnes pripomína päť rokov od blahorečenia saleziána kňaza Titusa Zemana. Saleziáni dona Bosca a farnosť Vajnory pozývajú pri príležitosti 5. výročia blahorečenia saleziána - kňaza dona Titusa Zemana spoločne ďakovať dobrotivému Bohu za tento výnimočný dar pre Cirkev na Slovensku.

Cirkev na celom svete hovorí v súvislosti s celosvetovým synodálnym procesom o synodalite. Táto téma sa týka aj Slovenska, kde je viac ako polovica obyvateľov katolíkov. Cirkev na Slovensku prináša svoje vlastné historické skúsenosti, hovorí predseda Konferencie biskupov Slovenska, bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský, v rozhovore pre domradio.de a katholisch.de.

Stály reprezentant Svätej stolice pri OBSE upozornil na výrazný nárast protikresťanských, antisemitských a iných protináboženský motivovaných činov.

Apoštolská nunciatúra na Slovensku informovala Eparchiálny úrad v Košiciach, že pápež František potvrdil arcibiskupa Cyrila Vasiľa SJ na obdobie ďalších troch rokov ako člena Kolégia pre posudzovanie odvolaní v záležitostiach rezervovaných deliktov, zriadeného pri Dikastériu pre náuku viery. Úlohou spomenutého kolégia je skúmať odvolania v kauzách týkajúcich sa tzv. delicta reservata, čiže deliktov, pri ktorých kánonické právo vyhradzuje jurisdikciu priamo pápežovi.

Rada pre spoločenské komunikačné prostriedky Konferencie biskupov Slovenska (KBS) vypisuje súťaž o finančný príspevok na mediálny projekt s evanjelizačným zameraním. Ide o podporu masmediálnych projektov a projekty súvisiace s masmédiami. Ide o každoročnú súťaž o finančný príspevok na mediálny projekt s evanjelizačným zameraním.

Iniciatíva Kresťan na vidieku pozýva na seminár s hosťami z Nemecka, Poľska a Slovenska, ktorí sa podelia o dlhoročné aj medzinárodné skúsenosti v téme rozvoja dedín. Ponúknu nielen informácie, ale aj inšpiráciu do ďalšej práce. Na seminári budú hovoriť o zapojení sa aktívnych kresťanov do živej a efektívnej spolupráce medzi farnosťou a obcou.

V Rómskom duchovno-spoločenskom stredisku v Krížovej Vsi požehnali kaplnku. Dlhé roky sa miestne spoločenstvo stretávalo na katechézach, modlitbách i svätých omšiach na mieste, kde chýbala sakrálna stavba. Vďaka starostlivosti kňazov a dobrovoľníkov sa podarilo postaviť kaplnku, ktorá bude dôstojným miestom liturgických slávení a uchovávania Eucharistie.

Sestry kongregácie služobníc Ducha Svätého pôsobia takmer v päťdesiatich krajinách sveta. Rehoľná komunita zjavuje Božiu lásku každému človeku v rozmanitosti kultúr a národov. Zakladateľ kongregácie sv. Arnold Janssen zdôrazňoval dôležitosť ohlasovania evanjelia, ako najvyššieho skutku lásky k blížnemu.

Význam synody v Žiline v roku 1610

Pre vývoj evanjelickej cirkevnej správy na Slovensku mala mimoriadny význam synoda konaná v Žiline v roku 1610 na podnet palatína Juraja Turzu, veľkého zástancu evanjelikov. Touto synodou sa zavŕšil vývoj Lutherovej reformácie takmer na celom Slovensku a utvorili sa samosprávne orgány evanjelickej cirkvi. Evanjelici sa osamostatnili, a tak sa vymanili spod právomoci rímskokatolíckej cirkvi.

Už v roku 1610, keď bol Juraj Turzo v Levoči, ho navštívil spolu s levočským farárom Petrom Zablerom, aby dohodli organizáciu evanjelickej cirkvi na Spiši a v Šariši. Keď delegácia spišských kňazov pod Xylanderovým vedením Turzu opäť vyhľadala v Košiciach, vydal pre nich listinu, v ktorej potvrdzoval všetky výsady Bratstva 24 kráľovských farárov, a rozšíril ich aj na Bratstvo farárov 5 východoslovenských miest. Oficiálne im dal právo zvoliť si podľa ustanovení Žilinskej synody superintendenta [2].

Xylander zvolal viacero synod a zhromaždení, ale ani na synode v Levoči v roku 1610, ani v Prešove v roku 1611 sa nedospelo k jednote napriek palatínovej snahe, aby sa vec pohla dopredu. Veľký obrat nastal koncom roka 1612, keď sa Štefanovi Xylanderovi podarilo vrátiť do evanjelickej cirkvi spišského a šarišského župana Krištofa Turzu.

Návrat Krištofa Turzu k evanjelickej viere pre nesplnenie jeho predstáv spôsobil veľkú radosť medzi evanjelikmi na Spiši. Z toho dôvodu sa konali v každom zbore slávnostné služby Božie. V roku 1613 Štefan Xylander zvolal poradu do Sabinova, na ktorej poukázal na potrebu reorganizácie práce v cirkvi.

O chystanom novozriadení cirkvi bol upovedomený aj poľský miestodržiteľ Lubomirski, ako aj richtári 13 spišských miest, zálohovaných od roku 1412 Poľsku. Poliaci však zakázali 13-im mestám zúčastniť sa na synode. Ďalšie zasadnutie sa uskutočnilo 4. júla 1613 v Tvarožnej. Župan Krištof Turzo tam poslal svojho dvorného kňaza Jána Michalku, aby presviedčal ostatných farárov o potrebe čím skôr zvoliť superintendenta. O to sa usiloval aj Xylander.

Na druhej strane Peter Zabler a J. Goltz poukazovali na nebezpečenstvo, že si znepriatelia poľské úrady, čo by zasiahlo kňazov v 13 zálohovaných mestách. Navrhovali, aby titul superintendenta získal senior bratstva Pentapolitany a ostatní by mu boli podriadení. Onedlho Štefan Xylander zvolal farárov do Spišskej Soboty, kde sa podarilo prijať návrh s podmienkami, ktoré odsúhlasili na zasadnutí bratstva slobodných kráľovských miest - Pentapolitany v Sabinove: ponechajú si svoje staré vierovyznanie, spišská fraternita bude mať svojho osobitného superintendenta, zachová sa volebné právo farára a neporušia sa žiadne doterajšie výsady [7].

Krištof Turzo zvolal historickú synodu na 22. januára 1614 do Spišského Podhradia, na ktorú povolal magnátov, šľachtu, päť východoslovenských miest a dva senioráty. Dlho očakávaná synoda sa konala v mestskej radnici v Spišskom Podhradí. Zasadnutie sa začalo slávnostnými službami Božími. Po nich sa prítomným prihovoril hlavný notár Spišskej stolice Abrahám Cebány, ktorý prítomných oboznámil s rokovaním synody. Druhý prejav mal predstaviteľ šľachty Ladislav Horváth.

Na druhý deň pristúpila synoda k voľbe superintendenta. Kandidátmi boli štyria farári: Štefan Xylander zo Spišského Podhradia, Juraj Zaar zo Spišskej Teplice, Juraj Kurkovitius z Plavča a Matej Zarevutius z Brezovice. Za superintendenta Spiša a Šariša bol z nich jednohlasne zvolený Štefan Xylander zo Spišského Podhradia.

Súčasne bol zvolený superintendent pre päť hornouhorských slobodných kráľovských miest. Stal sa ním levočský farár Peter Zabler. Župan Krištof Turzo potom pozval všetkých zhromaždených na hrad a pre superintendentov poslal koč so záprahom štyroch bielych koní. Po oboch stranách koča šli v pároch svetskí a duchovní delegáti. Sprievod uzatváralo množstvo vozov. V hradnej kaplnke sa uskutočnili slávnostné služby Božie, na ktorých prehovoril bojnický superintendent Izák Abrahamides a Štefan Xylander. Slávnosť bola ukončená fanfárami vojakov v brneniach. Potom bol nový superintendent predstavený grófovi Krištofovi Turzovi. Dvadsaťosem delových výstrelov oznamovalo celému okoliu radostnú udalosť. Po slávnostnej hostine vojaci predviedli rytierske hry.

Zápisnica zo synody bola vyhotovená v dvoch rovnako znejúcich exemplároch. Pri jej podpisovaní niektorí zástupcovia z Košíc váhali, lebo sa obávali, že bude ohrozená samostatnosť mestskej superintendencie. Nakoniec ju však podpísalo všetkých 69 účastníkov. Jednu zápisnicu dostal novozvolený superintendent a druhú gróf Krištof Turzo [9].

No aj potom sa zástupcovia Pentapolitany chceli ubezpečiť, že ich samostatnosť župy budú rešpektovať, preto dvakrát poslali vyslancov k palatínovi, aby na zvláštnej výsadnej listine zabezpečil ich cirkevné práva. Delegácia bola úspešná v druhom prípade, keď Juraj Turzo potvrdil vo výsadnej listine práva piatich slobodných kráľovských miest v cirkevných záležitostiach a schválil ich voľbu superintendenta.

Šestnásť kánonov prijatých na spišskopodhradskej synode sa zväčša zhoduje so závermi Žilinskej synody. Počas štyroch rokov, ktoré uplynuli medzi konaním oboch synod, sa neudiali väčšie zmeny vo vnútorných či vonkajších záležitostiach evanjelickej cirkvi, ktoré by si vyžadovali podstatnú zmenu vytvorených kánonov.

Kánony Spišskopodhradskej a Žilinskej synody sa odlišovali v týchto bodoch:

• Žilinská synoda vytvorila z desiatich stolíc tri superintendencie a evanjelické cirkevné zbory patrili do okruhu pôsobnosti jednotlivých superintendentov. Spišskopodhradská synoda zriadila dve superintendencie: jednu tvorilo päť slobodných kráľovských. miest - Pentapolitana (Košice, Levoča, Prešov, Bardejov a Sabinov) a druhú ostatné cirkevné zbory Spišskej a Šarišskej stolice. Tak si mestá ležiace na území tej istej stolice vedeli zabezpečiť výsadné postavenie a samostatnosť nielen vo verejnoprávnej, ale aj v cirkevnej oblasti.
• Príjmy superintendenta stanovila reálnejšie Spišskopodhradská ako Žilinská synoda, ktorá totiž stanovila stoličný poplatok za príjem superintendenta a okrem toho senioráty a župy mali povinnosť určitého peňažného príspevku na reprezentatívne výdavky superintendenta, ale pevnú sumu nestanovila. Spišskopodhradská synoda sa zriekla príspevku, aby nebol predmetom sporu s katolíckou cirkvou, a stanovila odmenu 200 zlatých - polovicu mal zozbierať klérus v závislosti od svojich príjmov a polovicu platili veriaci vo forme portálnych daní.
• Žilinská synoda brala do úvahy národnostné pomery veriacich a vytvorila tri inšpektoráty: pre Slovákov v Bratislave, pre Nemcov v Banskej Štiavnici a pre Maďarov v Seredi. Spišskopodhradská synoda nerozčlenila obyvateľov podľa národnostného hľadiska, pretože väčšina veriacich na území oboch superintendencií mala nemecký materinský jazyk.
• Formálny rozdiel medzi obidvoma synodami je ten, že 8. kánon Žilinskej synody je vsunutý do 11. Rozdiely sú aj v prísahe superintendenta. Žilinská synoda na žiadosť palatína v prísahe vyžaduje, aby superintendent verejne aj v súkromí hlásal a učil len to, čo sa nachádza v písmach prorokov a apoštolov augsburského vierovyznania a vo Formule svornosti. Spiškopodhradská synoda k týmto základným knihám evanjelických veriacich pripája v prísahe ešte aj iné symbolické knihy [12].

Krátky čas sa evanjelici tešili slobode a pokojnému náboženskému a cirkevnému životu. Toto obdobie môžeme nazvať „zlatou dobou“ evanjelických slobôd. Peter Zabler, levočský farár, mohol svoj úrad superintendenta vykonávať až do smrti v roku 1645. Ako superintendent a senior Bratstva 24 kráľovských farárov predsedal celej rade synod, kde uvádzal do života pravidlá a nariadenia Spišskopodhradskej synody. Počas 31 rokov ordinoval 212 evanjelických farárov. Viedol vlastnú matriku ordinovaných, do ktorej novoordinovaní kňazi vlastnoručne vpisovali svoj životopis a opatrili ho autogramom [13].

Úplne v inej situácii sa ocitol Štefan Xylander. Do Spišsko-šarišskej superintendencie patrili zálohované mestá, preto si zo strany poľskej vrchnosti užil veľa nepríjemností a násilností. Keď sa arcibiskup František Forgáč dozvedel o združovaní spišských evanjelikov, pokúsil sa im v tom zabrániť. Prostredníctvom ľubovnianskeho kapitána sa obrátil na poľského kráľa, aby zamedzil zosilneniu tohto hnutia. Kráľ nariadil poľským farárom, aby evanjelické senioráty zničili. Ľubovniansky kapitán viackrát predvolal Štefana Xylandera na Ľubovniansky hrad. Márne vystupoval u Lubomirského v jeho prospech aj sám Turzo. Kapitán Gembiczký spolu s 300 kozákmi chceli superintendenta počas veľkonočných sviatkov násilím odviesť do Ľubovne, ale on včas ušiel na Spišský hrad. Nakoniec sa dobrovoľne objavil v Ľubovni v sprievode viacerých členov výboru a troch farárov. Pomocou listiny od spišského mestského grófa sa dostal na slobodu. Po smrti jeho veľkého zástancu Krištofa Turzu 7. apríla 1614 sa opäť začalo prenasledovanie Xylandera. Napokon pre svoj zlý zdravotný stav a neustále útoky zo strany poľskej vrchnosti oznámil palatínovi, že sa vzdáva svojho úradu. Palatín nakoniec jeho abdikáciu prijal. Štefan Xylander sa teda v Levoči pred šľachticmi oboch žúp vzdal svojej funkcie superintendenta a Stanislav Turzo ho oslobodil spod prísahy.

Tabuľka: Porovnanie Žilinskej a Spišskopodhradskej synody

Spomienka na biskupa Fedora Ruppeldta

V CZ ECAV Žilina pripravili služby Božie pri príležitosti 40. výročia úmrtia biskupa Fedora Ruppeldta. Kazateľom bol biskup Západného dištriktu Ján Hroboň. Kázňový text si pripravil na verš z Izaiáša 40, 31. Priznal, že život biskupa Ruppeldta ho nadchol a zároveň povzbudil celý cirkevný zbor v Žiline, aby zostal aktívnym a živým spoločenstvom, ktorý šíri posolstvo nádeje vychádzajúce už z čias pôsobenia biskupa Ruppeldta.

Dr. Fedor Fridrich Ruppeldt evanjelický biskup, ktorý pôsobil v Žiline sa narodil 1. júna 1886 v Liptovskom Svätom Mikuláši a zomrel 25. augusta 1979 v Žiline. Okrem iného bola aj publicistom, kultúrnym historikom, prekladateľom, hudobníkom a politikom. Študoval v Oberschützene, v Šoprone, vo Viedni a v Lipsku. Najprv pôsobil ako farár v Budapešti.

V rokoch 1910 a 1911 strávil dva semestre na teologickej fakulte v Edinburghu vďaka pomoci R. W. Seton-Watsona. Po návrate pôsobil ako kaplán v Budapešti, Liptovskom Sv. Mikuláši, Hybiach, Vrútkach, Turčianskom Sv. Martine. V Sučanoch bol zvolený za farára a potom odišiel do Žiliny.

Aktívne sa staval proti politike Slovenského štátu, najmä voči výlučnému stotožňovaniu slovenského národa s katolíckou vierou, proti vyháňaniu neslovenských národností (Čechov) zo Slovenska, proti vyčleňovaniu národností v evanjelickom zbore a proti schváleniu protižidovských zákonov a deportáciám slovenských židov. Za svoje aktivity bol odsúdený do väzenia v Ilave (1942) z osobnej iniciatívy Vojtecha Tuku a v roku 1944 bol poslaný do koncentračného tábora v Seredi na podnet žilinských členov Hlinkovej gardy.

V roku 1947 sa stal v poradí štvrtým biskupom Západného dištriktu evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Bol spoluzakladateľom Svetovej rady cirkví, ktorá vznikla 23. septembra 1948 na prvom zhromaždení v Amsterdame. V roku 1952 odstúpil a odišiel do dôchodku. V 50. rokoch bol perzekvovaný a 22. júna 1962 bol odsúdený na 18 mesiacov väzenia za rozvracanie republiky.

Okrem iného bol obvinený z kolaborovania s fašistickým režimom Slovenského štátu, k čomu pravdepodobne viedla aj skutočnosť, že bol proti trestu smrti pre Dr. Jozefa Tisa. V procese boli odsúdení aj ďalší duchovní: Vladimír Čobrda, Juraj Struhárik, Darina Bancíková, Ľudevít Vajdička a Otto Vízner.

V roku 1991 bol in memoriam vyznamenaný Radom T. G. Masaryka I. triedy. Na jeho počesť bola v Žiline pomenovaná Ulica Fedora Ruppeldta.

tags: #ecav #sered #farar