Odmalička neraz počúvame, že máme žiť tak, aby sme boli v každom okamihu pripravení vstúpiť do večnosti. Skúsme si to rozmeniť na drobné. Základným predpokladom je modlitba. Páter Pio povedal: „Pamätajte - nebudete vyhrávať bitky, keď sa nebudete modliť. Výber je na vás.“ Bez modlitby niet svätosti. Ak chceme začať, musíme hľadať svoje duševné dobro a spásu blížneho.
Žiť tak, aby sme boli pripravení na večnosť znamená premáhať náruživosti a ľudské ohľady, prosiť Pannu Máriu Pomocnicu a Svätého Otca, rímskeho pápeža. Vypros nám šťastnú hodinu smrti, aby sme prišli k tebe do neba.
Jeden z najúčinnejších spôsobov, ako nadobudnúť láskavosť, je, aby sme ju prejavovali voči sebe samému. Nesmieme sa hnevať na seba ani na svoje nedostatky. Hnevanie a rozčuľovanie sa na seba páchne pýchou a má svoj koreň zapustený v sebaláske, ktorá sa hnevá a rozčuľuje, keď vidí, že sme nedokonalí. Musíme mať ľútosť nad svojimi chybami, ale nech je tichá, opravdivá a stála. Oveľa dôkladnejšie sa potrestáme tichou a stálou ľútosťou ako náruživým a rozčúleným bôľom. Je potrebné, aby sme svoje svedomie nesúdili pod vplyvom vášní, ale rozumom.
Ver mi, Filotea, že otec oveľa lepšie napraví svoje dieťa, keď ho napomína srdečne, láskavo, ako keby ho karhal v hneve a zlosti. Keď naše srdce pochybí a my mu dohovárame mierne, pokojne, so súcitom, nie s roztrpčenosťou a povzbudzujeme ho polepšiť sa, tak vzbudená ľútosť oveľa hlbšie prenikne srdce, ako keby sa zrodila v búrlivom hneve. Po takomto miernom pokarhaní vzbudil by som si úprimné a pevné predsavzatie, že sa tej chyby už nedopustím, použijem na to primerané prostriedky a budem vždy ochotný robiť, čo mi poradí duchovný vodca.
Keď niekto vidí, že toto napomenutie na srdce dostatočne neúčinkuje, môže urobiť i prísnejšie, ale tak, aby sa jeho horký bôľ premenil na svätú dôveru v Boha. Keď tvoje srdce klesne, tak ho mierne dvíhaj, keď zbadáš svoju biedu, uponíž sa pred Bohom, keď upadneš, nech ťa to nezroní.
Keď Jozef Egyptský poslal svojich bratov z Egypta domov, dal im na cestu len jedno ponaučenie: „Cestou si nerobte výčitky!“ (Gn 45,24). Tento život je len cesta k blaženému večnému životu. Nehnevajme sa na tejto krátkej ceste jeden na druhého, ale kráčajme so svojimi bratmi, priateľmi v pokoji po bratsky, po priateľsky. Pod nijakou zámienkou neotvor hnevu brány svojho srdca: „Lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom.“ (Jak 1,20).
Je pravda, že sa vždy musíme postaviť proti zlému a vytrvalo naprávať chyby tých, ktorí sú nám zverení, vždy však mierne a s láskou. Milá Filotea, len čo zbadáš v sebe hnev, zober proti nemu všetky svoje sily, nie však prudko, rozhorčene, ale mierne a vážne. Chcem povedať, aby sme vzývali Boha, keď spozorujeme, že vietor nás hádže sem a tam. Ak sa modlíš za odvrátenie hnevu, ktorý nás ohrozuje, modli sa mierne, nie násilne. Najlepším liekom proti hnevu je hneď ho krotiť miernosťou a láskou. Čerstvé rany sa skôr zahoja než zastarané. Nielen na jazyku, v ústach majme sladkosť k blížnemu, ale i v srdci, v duši. Nestačí nám láskavosť k cudzím, ale potrebujeme ju i k domácim a susedom.
Nič nás natoľko nemôže uponížiť pred Bohom, ako nesmierne množstvo jeho darov, ktorými nás obsypal. Poníženosť je čnosťou vtedy, keď svoj nízky stav poznáme a uznáme. Poníženosť vrcholí v tom, že nielenže dobrovoľne uznáme svoju nepatrnú maličkosť, ale ju i milujeme a snažíme sa ňou povýšiť Boha a blížneho milovať viac než seba. Nenamýšľaj si, že vieš niečo, čo nevieš, to je jednoduchá hlúposť. Robiť sa, že voľačomu rozumieš, o čom ani potuchu nemáš, je odporná márnosť.
Keď dačo viem, nebudem sa tým ani honosiť, ani sa nebudem pretvarovať, akoby som to nevedel. Nielen také trápenia máme mať radi, ktoré vyžadujú len trpezlivosť, ale aj také, ktoré nám prinášajú potupu. Sú aj také chyby, ktoré nás ponižujú, nemáme ich vyhľadávať, ale ak sa ich dopustíme, tak sa pre ne nemáme vzrušovať. Sem patria rôzne neobratnosti, nešikovnosti v spoločnosti... Ale dozaista si, Filotea, zvedavá, ktoré poníženia sú pre nás najosožnejšie. Poviem ti priamo: tie poníženia sú nám najosožnejšie a Bohu najmilšie, ktoré nevyhľadávame, ale s ktorými sa vo svojom každodennom živote stretávame náhodou, lebo tie nie sú z našej vôle, ale z vôle Božej.
Ak ťa navštívi nejaké zlo alebo nešťastie, použi všetky prostriedky, ktoré ti Pán Boh ponúka. Keď ťa budú obviňovať z chýb, ktorých si sa dopustila (zbožná duša), radím ti, aby si sa pokorila a úprimne to vyznala. Keď ťa bude dakto falošne obviňovať, celkom pokojne povedz, že nie si vinná. Nakoľko len možno, nesťažuj sa pred nikým na utrpenú krivdu, lebo je isté, že ten, kto sa sťažuje, obyčajne sa nevyhne hriechu. Sebaláska vidí vždy väčšiu krivdu, ako je v skutočnosti. Ak je to osožné pred niekým sa posťažovať, tak len pred takým, ktorý ti môže pomôcť, poskytnúť liek, aby utíšil tvojho rozbúreného ducha. Takú pomoc nájdeš len u miernych, tichých a bohumilých ľudí.
Skutočne trpezlivý kresťan sa v svojej biede nesťažuje ani si nežiada, aby ho druhý poľutoval. O svojom utrpení rozpráva pravdivo, jednoducho, jasne a ani ho nezväčšuje, ani nehorekuje. čím hlbšie idem do ľubovoľnej problematiky, zisťujem, že viem toho až priveľmi málo.
Starostlivosť a usilovnosť, s ktorou máme vykonať všetky svoje práce, sa veľmi líšia od úzkostlivej starostlivosti a nespokojnosti. Starostlivosť a usilovnosť sa môžu porovnávať s pokojom duše, ale prehnaná starostlivosť, úzkostlivosť a prenáhlenosť nie. Filotea, buď starostlivá a usilovná vo všetkých svojich prácach. Keď ti ich Pán Boh zveril, chce, aby si im venovala veľkú pozornosť. Muchy nás neobťažujú svojou silou, ale svojím množstvom. Podobne aj veľké práce nám nerobia toľko starostí ako malé, keď ich je veľké množstvo.
Práce, ktoré ti uloží Božia prozreteľnosť, prijmi pokojne a konaj ich jednu po druhej. Keby si chcela konať všetko naraz a nedodržiavala by si poriadok, tvoj duch sa unaví, sily ti vypovedia a zo svojej namáhavej a rozčúlenej práce nebudeš mať úžitok. Vo všetkom sa spoliehaj na Božiu prozreteľnosť, pracuj svedomito, vykonaj, čo môžeš, a ak budeš pracovať spolu s Bohom, môžeš si byť istá, že tvoja práca sa skončí pre teba najpriaznivejším výsledkom. Rob ako malé deti, ktoré sa jednou rukou držia otca a druhou trhajú kvietky a zbierajú jahody. Za nijakú cenu sa nepúšťaj ochrannej Božej ruky, mysliac si, že si nazhromaždíš viac. Bez Boha neurobíš napred ani krok, ale bezvládne klesneš.
Keď konáš, Filotea, čo i len obyčajnú prácu, ktorá nevyžaduje napätú pozornosť, okom duše pozeraj viac na Boha ako na prácu. Keď je možné, nebuď v práci nadmieru starostlivá, úzkostlivá, do ničoho sa nepúšťaj zhurta, s prepiatou horlivosťou, ani tak nepokračuj, lebo každá prenáhlenosť zakalí nám rozum a znemožní jeho úsudok, aby sme dobre vykonali vec, ktorú sme tak prehnane začali. Keď však tvoje práce sú ťažké a dôležité, že im musíš venovať celú pozornosť, aby sa ti vydarili, vtedy upieraj svoj zrak na Boha.
O nikom nemôžeme povedať s istotou, že je zlý, skazený, lebo sa vždy môžeme mýliť. Keď už musíme rozprávať o blížnom, môžeme nanajvýš povedať, že ten alebo onen vykonal zlý skutok, že žil v hriechu. Z včerajšieho dňa nemôžeme robiť uzávery na dnešný deň a ani z dnešného na včerajší, tým menej na zajtrajší. Drahá Filotea, ak chceš uniknúť hriechu ohovárania, nesmieš schvaľovať, konať a živiť iné neresti, ale s jednoduchosťou a ľahkosťou musíš zlé pomenovať zlým a karhať, čo je karhania hodné, ale iba vtedy, ak to bude slúžiť sláve Božej.
Aby sme mohli karhať chyby blížnych, je potrebné, aby si to vyžadovalo dobro toho, koho karháme, a toho, pred kým karháme. Pred mladými ľuďmi môžeme prospešne karhať ľahkomyseľné známosti, ktoré veľmi ohrozujú čistotu, alebo dvojzmyselné reči či neslušné správanie, ktoré bije druhým do očí. Ak takéto veci rázne nepokarháme, nebodaj ich budeme zastávať, tak môžeme pohoršiť a oni sa budú správať podobne. Nevyhnutná je aj ďalšia vec: na to, aby som niekoho napomínal, musím mať autoritu. Niekedy som prinútený zakročiť, keď som predstavený nejakej spoločnosti. Keby som však mlčal, zdalo by sa, že schvaľujem patričnú chybu. Ak ale v skupine nepožívam väčšiu vážnosť, musím dávať pozor, ako a koho napomínam. Keď hovorím o blížnom, vtedy je môj jazyk v ústach ako nôž v rukách lekára, ktorý reže medzi nervami a svalmi. Rana, ktorú zasekneme jazykom, musí byť, pokiaľ možno, najmenšia, nie väčšia, ako treba.
Ľudské posudzovanie je preto opovážlivé, lebo ľudia nie sú ustanovení za sudcov jeden nad druhým; kto posudzuje druhého, zneužíva právo prináležiace jedine Bohu. Ich súdy sú preto opovážlivé, lebo nakoľko veľkosť hriechu závisí od úmyslu a pohnútky srdca, nemôžu ich oni vidieť, lebo sú to vlastne veci tajné. Sú opovážlivé aj preto, lebo každý má súdiť seba, netreba mu teda súdiť ešte aj priateľa.
Sú rôzne pramene posudzovania, sú ľudia, ktorí sú už od prírody nepriateľskí, tvrdí, trpkí, ktorí všetko, čo len počujú, premenia na trpké a horké. Prirodzená trpkosť srdca nie je ešte sama o sebe hriechom, ale nebezpečnou nedokonalosťou, ktorá zvádza dušu k opovážlivému posudzovaniu. Iní, naopak, cítia vo svojom srdci akúsi zvláštnu radosť, keď môžu pozorovať chyby blížneho a domnievať sa, že vo svojich dobrých vlastnostiach ho prevyšujú. Ďalší, aby lichotili sebe samým a ospravedlnili seba samých, veľmi radi súdia o druhom, že on je v podobnom, ak nie ešte vo väčšom hriechu než oni.
Mnohým zas spôsobuje radosť, keď môžu opovážlivo súdiť druhých. A iní posudzujú z náruživosti: koho majú radi, o tom vždy len dobre súdia, a koho nenávidia, o tom zasa vždy len krivo. Akými liekmi sa dá liečiť táto duševná choroba? Jedine láska odstráni z ich srdca jed, ktorý je príčinou krivých úsudkov. Kto sa chce tejto choroby zbaviť, nech nelieči oči ani rozum, ale city, ktoré sú akoby nohami duše. O blížnom súďme, nakoľko len možno, čo najlepšie. Keby niektorý skutok mal sto stránok, dívajme sa vždy na tú, ktorá je najkrajšia. Ak sme v situácii, že nemôžeme ospravedlniť hriech blížneho, tak šetrime aspoň jeho osobu, pripisujme jeho poklesky nevedomosti alebo krehkosti, okolnostiam, ktoré zmenšujú hriech. Voľačo vidieť alebo vedieť ešte nie je súdom.
Drahá Filotea, miluj každého človeka pravou, srdečnou láskou, priateľstvo však nadväzuj len s tým, kto ti pomôže navzájom sa obohatiť čnosťami. Keď vás bude spájať kresťanská láska, zbožnosť, dokonalosť, vaše priateľstvo bude naozaj veľmi vzácne, lebo má pôvod v samom Bohu, lebo vedie k Bohu, jeho spojivom je Boh a naveky nás spojí s Bohom. Nehovorím tu o obyčajnej láske, ktorú musíme mať ku každému blížnemu, ale myslím na duchovné priateľstvo, ktoré spája viac duší a zjednotí aj ich duchovné city. Dokonalosť nespočíva v tom, že nemáme priateľov, ale v tom, že máme priateľov dobrých a svätých.
Je nemožné s niekým pestovať priateľstvo a pritom neprevziať čiastočne aj spôsob jeho myslenia a konania. Musíme dať pozor, aby sme s priateľstvom neprevzali aj chyby a slabosti svojho priateľa. Priatelia si majú pomáhať, aby sa zbavili svojich chýb a nedokonalostí, alebo aspoň majú ich znášať so vzájomnou láskou a trpezlivosťou. V priateľstve s osobami druhého pohlavia musíme byť opatrní, aby sa v ňom nestratila čistota a nezištnosť, potom sa láska môže premeniť na sebeckú a zmyselnú. Zlej spoločnosti sa vyhýbaj, lebo spoločnosť takýchto ľudí nikdy nie je bez nebezpečenstva, najmä pre tých, ktorí sú slabí a krehkí. Pri rozhovore s inými ľuďmi sa správaj jednoducho, prirodzene, láskavo a skromne.
Ak, Filotea, miluješ Boha opravdivo, často sa budeš o ňom rozprávať nielen s domácimi, ale aj so susedmi, priateľmi. Nerozprávaj o Bohu a o zbožnosti nikdy len povrchne, ale vždy pozorne a nábožne. Daj si tiež pozor, aby si nikdy nevyslovila neslušné, nepoctivé slovo. Môže byť, že nebudeš mať pri tom nepoctivý úmysel, ľudia však, ktorí ťa počujú, tvoje slová si môžu vysvetľovať prevrátene. Sv. Pavol apoštol si žiada, aby sa nemravné, oplzlé reči medzi kresťanmi ani len nespomínali. Tvrdí, že nič tak neskazí dobré mravy ako nepekné reči. Ešte nebezpečnejšie sú tie reči, ktoré sú prednesené vtipnými dvojzmyselnými slovami.
Jednou z najhorších duševných vlastností je posmievať sa iným. Nič sa tak neprotiví láske a zbožnosti ako pohŕdanie a potupovanie blížneho, čo je veľkým hriechom. Posmech je spojený s úplným opovrhnutím blížneho. Čo sa žartov a dobromyseľného doberania týka, keď sa v dobrej nálade spomínajú drobné príhody a menšie ľudské slabosti, patrí to k nenútenej a prístojnej zábave. Treba však dať veľký pozor, aby z nevinnej zábavy nepovstal posmech, lebo posmievač sa práve pohŕdaním a potupením blížneho usiluje vyvodiť smiech. Veselosť a žarty spojené s doberavým vtipom vyvolajú smiech priateľskej dobrosrdečnosti a nevinnej radosti.
„Zbytočne vstávate pred svitaním a líhate si neskoro v noci, vy, čo jete ťažko zarobený chlieb; lebo on dáva svojim miláčkom spánok,“ (Ž 127, 2) na túto vetu si neraz spomeniem, keď sa v noci prehadzujem a spánok nie a nie prísť. Nie, necítim sa nebyť Božím miláčikom, aj keď so spánkom bojujem.
Na ceste k dobrému spánku si pripomíname, že Boh sa o nás stará aj vtedy, keď spíme.
8 strategií jak zlepšit spánek: Spánková hygiena pro hubnutí, energii a lepší metabolismus!
Láskavosť v Práci u Svätého Don Bosca
Don Bosco hovorí: „Veľa urobí ten, kto urobí málo, ak robí to, čo má robiť.“
Láskavosť v Napomínaní u Svätého Don Bosca
Don Bosco hovorí: „Zistilo sa, že na niekoho zapôsobí menej láskavý pohľad viac ako zaucho.
Láskavosť v Posudzovaní u Svätého Don Bosca
Don Bosco hovorí: „Buďte pomalí v posudzovaní. Chcete, aby vás vaši spolužiaci mali radi?
Láskavosť v Priateľstve u Svätého Don Bosca
Don Bosco hovorí: „Dávaj si veľký pozor na svojich spolužiakov. Chráň sa ako moru pred tými, ktorí nechodia na sv. omšu.
Láskavosť v Hneve u Svätého Don Bosca
Don Bosco hovorí: „Chcem, aby ste si nadobudli hlbokú miernosť, ktorá bude stále formovať vaše srdce a bude vás viesť k láske k spolužiakom, aby ste sa nikdy s nimi nepohnevali, nenadávali im a neponižovali ich.
Prehľad Láskavosti v Rôznych Aspektoch Života
| Aspekt Života | Svätý | Don Bosco |
|---|---|---|
| Práca | - | "Veľa urobí ten, kto urobí málo, ak robí to, čo má robiť." |
| Napomínanie | - | "Zistilo sa, že na niekoho zapôsobí menej láskavý pohľad viac ako zaucho." |
| Posudzovanie | - | "Buďte pomalí v posudzovaní. Chcete, aby vás vaši spolužiaci mali radi?" |
| Priateľstvo | - | "Dávaj si veľký pozor na svojich spolužiakov. Chráň sa ako moru pred tými, ktorí nechodia na sv. omšu." |
| Hnev | - | "Chcem, aby ste si nadobudli hlbokú miernosť, ktorá bude stále formovať vaše srdce a bude vás viesť k láske k spolužiakom, aby ste sa nikdy s nimi nepohnevali, nenadávali im a neponižovali ich." |