Prvé, čo upúta pozornosť, je oltárny obraz. Je to najväčší obraz na svete namaľovaný na jedno plátno v roku 1856, jeho rozmery sú 13,5 x 6,6 metra. Za úlohu vytvoriť toto dielo dostal taliansky maliar Michelangelo Grigoletti, mal namaľovať obraz Tiziana Fraribana, Nanebovzatie Márie.
Hlavný oltár pod obrazom zobrazuje zľava-doprava sv. Martina, sv. Gerharda s malým sv. Imrichom, sv. Vojtecha a blahoslaveného Móra, biskupa mesta Pécs. Je tu zvýraznená spojitosť cirkvi a Panónie. V strede dole je biblický výjav poslednej večere, na bočných kandelábroch vidíme obetovanie Izáka a Mojžiša s medeným hadom.
Fresky na strope nad oltárom zobrazujú Svätú Trojicu. Na štyroch pilieroch kupoly sú zakladatelia západnej cirkvi, sv. Augustín, Ambrózius, Hieronym a Gregor. Fresky a výzdobu nad oltárom maľoval Ludwig Moralt.
Dnešnú výzdobu kupoly vytvoril Antonio Detoma, podľa projektov Lipperta (1885-86), pred tým zdobila kupolu maľba hviezdnej oblohy, dnes nájdeme podobnú mozaiku na podlahe. Na dolnom okraji kupoly je nápis ASSUMPTA EST MARIA IN COELUM GAUDENT ANGELI - Mária bola vzatá na nebesá radujú sa anjeli. Veľkosť jedného písmena je 198 cm.

Kupola kostola sv. Augustína
Bočné oltáre a ich výzdoba
Moraltovým dielom sú aj obrazy nad bočnými oltármi. Na ľavej strane, južnej lodi, je výjav prvotného hriechu a spasenia. Kým iný umelci zobrazujú pod krížom lebku a kosti, Grigoletti zobrazil v ľavom rohu Adama, uvedomujúc si svoj skutok a Evu modliacu sa k Ježišovi. Na oltári pod obrazom držia dvaja anjeli svietnik, tu sa zapaľujú sviečky v čase svätého príjmania. Na pravého anjela v čase vojny spadol pracovník počas montáže okna a umrel.
Oltár sv. Jozefa v pravo, je prácou Johanna Meixnera 1856. Svätý Jozef bol vyhlásený Piom IX. v 1870 za patróna katolíckej cirkvi. Tak ako ochraňoval nazaretskú rodinu Ježiša tak teraz s božou pomocou chráni cirkev. nad ním obraz narodenie Krista.
Oproti stojí oltár Ježišovho srdca, po jeho boku je Svätý Anton Padovský, počas modlitby (1195-1231). Vo Francúzsku a Taliansku pôsobil ako prvý učiteľ teológie vo svojej reholi. Bol obdarovaný schopnosťou bilokácie, prorokovania a čítania v svedomí ľudí. Na druhej strane je Margita Mária Alacoque, panna a rehoľníčka, počas zjavenia Ježišovho srdca. ktorej sa počas prísneho rehoľného života najviac krát zjavil Ježiš so svojim všeobjímajúcim milujúcim srdcom (1647-1690). Autorom je György Kiss 1897. Reliéfy zobrazujú Betlehem, miesto narodenia „živého chleba”.
Na opačnej strane baziliky, v severnej lodi, je oltár sv. Vojtecha Johanna Meixnera. Tu sú umiestnené relikvie blahoslaveného Zoltána Meslényi Lajosa. Po zatknutí arcibiskupa Mindszentyho ako biskup preberá ostrihomský úrad. V roku 1950 bol tiež zatknutý a v komunistickom internačnom tábore Recsk za vytrvanie vo svojej viere popravený. Nad svätým Vojtechom je obraz pokrstenia Vajka.
Na tejto strane dominuje obraz Grigolettiho, zobrazujúci sv. Štefana orodujúceho za ochranu krajiny k Márii, (1870). Pod obrazom sú popravený svätý Marek križín, Štefan Pongrác a Melichar Gorecký, boli popravený v roku 1619 vojakmi Györgya Rákócziho. Prenasledovanie katolíkov začalo obsadením mesta Košice na jeseň. Troch rekatolizačných mučeníkov žiadali zriecť sa svojej viery, po ich neochote boli v noci 6. septembra popravený, ich telá hodili do odpadového kanála. Miestny kat sa ale nad nimi zľutoval a tajne ich pochoval v záhrade kráľovského domu. Na mieste ich mučenia stojí kostol premonštrátov. Dnes sú pozostatky rozdelené, v Trnave, Košiciach, Ostrihome ale aj v Ríme. Tu sú ich relikvie v urne ktorá pred tým uchovávala Štefanovu svätú pravicu. Tá je dnes v Budapešti.
Vedľa oltára na ľavo je misijný kríž vyrobený Csabom Ozsvárim (1963-2009) v roku 2008. Je to 3 metre vysoký dubový kríž, zdobený tepanou bronzovou ornamentikou. V hornej polovici kríža sú malé okrúhle slenené relikviáre, ktroré obsahujú telesné pozostatky misijných obetí mučeníkov komunistickej diktatúry. V popredí mučeníkov na mramorových podstavcoch je v pravo sv. Margita 1242-1270, dcéra Bela IV. Podľa zachovanej legendy z roku 1510 mala prorocké schopnosti, ktorými pomáhala pri diplomatických rozhodovaniach otcovi. Umrela veľmi mladá.
Vedľa nej je sv. Alžbeta Uhorská (Durínska) (1207-1231), dcéra Ondeja II. Po narodení jej prvého dieťaťa založila útulok pre opustené deti, pomáhala chudobným. Ako dvojnásobná matka zakladá 28 lôžkovú nemocnicu. 1225 počas epidémií a hladomoru podporuje hladujúcich zo skladov hradu Wartburg, pritom ona sama žije veľmi striedmym životom. Tu sú dodnes pomenované po nich dve chodby Margitina a Alžbetina Chodba.
Oltár sv. Martina (316-397) Narodený v rímskom meste Savaria, dnes Sombathely. Nad oltárom sv. Štefan, silou kríža presviedča maďarských pohanov (Ludwig Moralt 1855). Na pravo helena a na ľavo Kinga, dcéry Bela IV. Sv. Kinga patrónka Poľska a Litvy. K jej osobe sa viaže vacero legiend. Počas úteku pred Tatármi, pri pieninách jej spadla stuha z vlasov, z ktorej vzikla rieka Dunajec, cez ňu sa ešte vojská horko ťažko dostali. Neskôr zahodila svoj hrebeň z ktorého vznikol hustý les ktorí Tatárov nadobro zastavil.
Blahoslavená Helena (1235-1298), dcéra Bela IV. sestra Kingy a Margity. Vydala sa za Boleslava V. hanblivého v roku 1256. Prívlastok Hanblivý (lat. Pudicus) mu ostal potom čo s manželkou zložil sľub čistoty. Po jeho smrti 1279 rozdala majetok cirkvi a chudobným, so svojou tiež vdovou sestrou Kingou sa utiahli do kláštora klarisiek v Sandomierz (slov. Sandomier) Mesto v Poľsku v Svätokrížskom vojvodstve v okrese Powiat sandomierski v rovnomennej gmine. Na rieke Visla. Za blahoslavenú bola vyhlásená v roku 1827. Oltár je dieliom Györgya Kissa (1896).
Oltárne plastiky: Sv. Štefan skladá prísahu sv. Pred bitkou sa modlí sv. Štefan u sochy sv. Martina s prísľubom donácií pre opátstvo Pannonhalma. V 19. storočí prevládal názor, že Pannonhalma je rodiskom sv.
Sochy a kaplnky
Na pilieroch kupoly pri vchode, stoja obrovské sochy jezuitského kardinála Petra Pázmánya a arcibiskupa prímasa Jána Simora. Pázmány bol veľkým rekatolizačným rečníkom, novodobý Cicero. V Bratislave založil univerzitu a vo Viedni inštitút. Pochovaný je v Bratislave. Socha je 10,2 metra vysoká a má 16 ton vyrobil ju Pietro della Vedova 1882. Sochu Jánosa Simora vyrobil Strobl Alajos a Schikedanz Albert 1896. V ruke drží projekty baziliky skúmavým pohľadom kontroluje prebeh prác, veď výzdobu kupoly riadil on. Nad ním je Ján krsiteľ v jednoduchom pastierskom rúchu.
Kaplnka svätého Štefana Sochu prvého ukameňovaného kresťanského mučeníka vyrobil István Ferenczy (1792-1856). Zobrazuje ako sa vo vízii mučeníka otvára nebo a naplnený duchom svätým dvíha ruku na znak odpustenia všetkým ktorí mu ubližujú. Kaplnka bola postavená v roku 1828 obnova nasledovala v roku 1890. Oproti je hrobka Károlya Ambrusa prímasa ktorí pôsobil v Ostrihome len jeden rok. 1809 sa stal obeťou morovej epidémie. Na ľavo od oltáru je plastika zo 17. stor. Narodenie Ježiša. Pochádza pôvodne od majstra z mesta Mainz (západne od Frankfurtu). Nad kaplnkou Bakócz reliéf Ježišov príchod do Jeruzalema. Medzi osobami sa nachádzajú aj portréty prímasa Scitovszkeho a umelca Meixnera. Oproti je Ježiš medzi deťmi.
Na chóre Stojí monumentálny kráľ Dávid, svätá Cecília a anjeli. Cecília je pochovaná v katakombách sv. Kalixta, popri takzvanej „Krypte pápežov“. Je patrónkou hudobníkov a spevákov. Medzi jej znaky patrí ľalia, organ, lutna a palma. Tu na chóre je najväčší organ Maďarska pôvodne mala 64 registrov a 3484 píšťal, jeho najmenšia píšťala je 2,5 cm a najväčšia má 6 metrov. Dnes je rozšírená na registrov 140 z ktorých je funkčných 90 a má 6000 píšťal.
Hneď pri vchode baziliky vpravo vás jedny schody dole zavedú do krypty a druhé hore k hodinám, zvonici a na strechu skadiaľ je krásny výhľad na celé okolie. Hodinový mechanizmus bol vyrobený v roku 1861 v Budíne švábskym majstrom Henslerom Zvony sú celkom tri. Stredný hodinový zvon sv. Štefana, má 280 kg, priemer 81 cm vyrobil ich András Schaudt roku 1858 v Pešti. Zádušný zvon 33 kg priemer 31 cm. Vyrobený Josephom Steinstockom v Budíne v roku 1751. Bol zakúpený pre baziliku. Veľký zvon. 5827 kg. priemer 218, cm, pôvodný zvon panny Márie v roku 1930 praskol, preto ho museli v roku 1937 odliať znova. Majster zvonár dostal za úkol od kanonika Antala Lepolda vyrobiť presnú kópiu starého zvona, aj s nápisom: „Rupta sumptibus Justiniani Card. Serédi archieppi et Capituli M.E.S. refusa a. MDCCCCXXXVIII, in quo Internat. Euchar.Congr. cum Scti Stephani Protoregis 9-ies saeculari iubilaeo in Hung. Concelebratus est.“ Zvon bol vysvätený 13.
Do krypty sa dostaneme po 57 schodoch. Pozor! Je tam vždy zima, aj v tej najväčšej horúčave. V suteréne nás vítajú sochy Andreasa Schrotta, symbolizujúce pominuteľnosť a večný život. Počas výstavby baziliky boli zachránené niektoré náhrobné kamene zo stredovekej katedrály sv. Vojtecha. Dénesa Széchyho, ktorí korunoval Mateja Korvína alebo tiež veľkého Humanistu, vychovávateľa Mateja - Jánosa Vitéza. Vo vnútornej rotunde sú pochovaný arcibiskupi od Károly Ambrusa až po dnešok. V roku 1991 sem preniesli z Máriazellu a tu pochovali pozostatky Józsefa Mindszentyho. Za jeho odvahu vo vytrvaní viery sa tu modlil aj Ján Pavol II.
Je najbohatšou zbierkou cirkevných, kráľovských a korunovačných predmetov. Uchovávajú sa tu korunovačné arcibiskupské ornáty, oráre, rôzne, ozdobné oblečenia barokovej liturgie. Samostatnú výstavnú vitrínu majú predmety Petra Pázmánya, kde uložené jeho rúcho, ornát topánky a klobúk. Jeho cestovný oltár a prsteň, najstarším predmetom je kryštál vybrúseným krížom, z roku 700, slúžil na zapálenie sviečky ako lupa.
Po v páde a vylúpení Tatárov bola krajina vylúpená napriek tomu sa zachovali mnohé cirkevné predmety z bronzu. Z roku 1235 je vystavený kríž prísahy, na ktorí prisahali králi počas korunovácie. Do jeho stredu je vo filigránovej výzdobe vsadený kus dreva z Kristovho kríža. Nájdeme tu rôzne monštrancie, od neskorej gotiky až po 18. a 19. storočie. Najcennejší kalich - Benedikta Sukiho zo Sedmohradska z roku 1440. samostatná vitrína je venovaná klenotom arcibiskupov, biskupské palice sú zoradené podľa účelu, viacero z nich bolo použitých len počas korunovácie. Najcennejšia kalvária Mateja Korvína, vyrobená z dvoch kusov v rôznych obdobiach 1402 a 1440. Kalich z rohu bizóna s doby Žigmunda Luxemburského, dary pápežov, zbierky biskupov a arcibiskupov ... a ešte mnoho iného.
Kostol sv. Augustína v Ríme je skutočným pokladom pre milovníkov umenia a histórie. Jeho bohatá výzdoba a významné umelecké diela svedčia o jeho dôležitosti v dejinách cirkvi a umenia.