Podľa noriem uvedených v Ordo Synodi Episcoporum je latinský text oficiálnym textom Záverečného zoznamu propozícií riadneho plenárneho zhromaždenia Biskupskej synody, o ktorých hlasovali synodálni otcovia a ktoré boli určené a s úctou zverené Najvyššiemu veľkňazovi.
Propositiones sú v istom momente výsledkom synodálneho procesu a majú slúžiť na prípadnú promulgáciu pápežského dokumentu, pričom vôbec neuberajú z bohatstva nachádzajúceho sa v Lineamentách, Instrumentum laboris, v diskusiách v synodálnej sále, Relatio ante disceptationen, Relatio post disceptationem a v Posolstve Božiemu ľudu (Nuntius). Pri tejto príležitosti však bola - pod dohľadom Generálneho sekretariátu Biskupskej synody a s láskavým zvolením Svätého Otca Benedikta XVI.
Pôvod a zdroj evanjelizačného poslania
Cirkev a jej evanjelizačné poslanie má svoj pôvod a zdroj v Najsvätejšej Trojici, v súlade s Otcovým plánom a dielom Syna, ktoré vyvrcholilo jeho smrťou a slávnym vzkriesením, a tiež v súlade s poslaním Ducha Svätého. Nová evanjelizácia uznáva primát Božej milosti a to, že v krste začína človek žiť v Kristovi.
Výzvy a potreby novej evanjelizácie
- Vyžaduje si tiež, aby sme rozlišovali vo svete znamenia čias, ktoré vplývajú na službu univerzálnej Cirkvi a tiež na rozličné partikulárne cirkvi na ich vlastných územiach.
- Nová evanjelizácia vyzýva k tomu, aby sa osobitná pozornosť venovala inkulturácii viery, ktorá umožňuje odovzdávať evanjelium takým spôsobom, že sa v každej kultúre zhodnotí to, čo je pozitívne, a zároveň sa očistí od prvkov, ktoré bránia plnej realizácii človeka podľa Božieho plánu, zjaveného v Kristovi.
- Zároveň má každá partikulárna Cirkev mať slobodu evanjelizovať podľa svojho vlastného charakteru a vlastnej tradície, vždy však v jednote s vlastnou biskupskou konferenciou alebo synodou východných katolíckych cirkví.
Tri aspekty evanjelizácie
Evanjelizáciu možno chápať v troch aspektoch:
- Evanjelizácia ad gentes: ohlasovanie evanjelia tým, ktorí nepoznajú Ježiša Krista.
- Postupný rast vo viere v bežnom živote Cirkvi.
- Nová evanjelizácia: osobitne zameraná na tých, ktorí sa vzdialili od Cirkvi.
Nová evanjelizácia v sekularizovanom svete
My kresťania žijeme v sekularizovanom svete. Pokým svet je a ostane Božím stvorením, sekularizácia spadá do sféry ľudskej kultúry. Preto ako kresťania nesmieme zostať ľahostajní voči procesu sekularizácie. Sme skutočne v podobnej situácii ako boli prví kresťania, a tak ako oni by sme v tom mali vidieť výzvu a príležitosť. Žijeme v tomto svete, ale nie sme z tohto sveta (porov. Jn 15, 19; 17, 11.16). Svet je Božím stvorením a zjavuje jeho lásku.
Kerygmatický rozmer
Základ každého prvého ohlasovania - kerygmatický rozmer, dobrá zvesť - kladie dôraz výslovne na ohlasovanie spásy. Prvé ohlasovanie sa deje tam, kde je kerygma - posolstvo spásy veľkonočného tajomstva Ježiša Krista - hlásaná s veľkou duchovnou silou, až kým neprivedie k ľútosti za hriechy, k obráteniu srdca a rozhodnutiu pre vieru. Zároveň musí byť kontinuita medzi prvým ohlasovaním a katechézou, ktorá nás vedie k istote viery.
Povinnosť ohlasovať evanjelium
Ohlasovať dobrú zvesť a osobu Ježiša je povinnosťou každého kresťana, ktorá vychádza z evanjelia: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého” (Mt 28, 19). Zároveň má každá osoba, nech už je akéhokoľvek náboženského vyznania alebo bez neho, neodňateľné právo spoznať Ježiša Krista a jeho evanjelium.
PRIAMY PRENOS SPOMIENKY NA MUČENÍKOV A SVEDKOV VIERY XXI. STOROČIA – Nedeľa 14. 9. 2025
Dôležitosť Božieho slova
Boh sa nám zjavil vo svojom Slove, ktoré sa stalo telom. Toto Božie slovo, ktoré počúvame a slávime v liturgii Cirkvi, osobitne v Eucharistii, vnútorne posilňuje veriacich a robí ich schopnými vydávať evanjeliové svedectvo v každodennom živote. Dvere k Svätému písmu musia byť otvorené pre všetkých veriacich. V kontexte novej evanjelizácie musí byť dostupná každá príležitosť na študovanie Svätého písma.
S ohľadom na potrebu dôverného poznania Božieho slova pre novú evanjelizáciu a duchovný rast veriacich povzbudzuje synoda diecézy, farnosti a malé kresťanské spoločenstvá, aby pokračovali v dôkladnom štúdiu Biblie a v lectio divina - meditatívnom čítaní Písma.
Sociálne učenie Cirkvi
V novej evanjelizácii treba osobitnú pozornosť venovať ceste krásy: Kristus, Dobrý pastier, (porov. Jn 10, 11) je zosobnenou Pravdou, zjavením bezhranične sa rozlievajúcej Krásy. Je dôležité vydávať pred mladými, ktorí nasledujú Ježiša, nielen svedectvo o jeho dobrote a pravde, ale aj o plnosti jeho krásy.
Aby mohla nová evanjelizácia v spoločnosti napredovať, je potrebné venovať väčšiu pozornosť sociálnemu učeniu Cirkvi, uvedomiac si, že ono je hlásaním a svedectvom viery, nenahraditeľným prostriedkom výchovy vo viere (porov. Caritas in veritate, 15). Toto zameranie na sociálne učenie by malo preniknúť do obsahu katechéz, kresťanskej výchovy i vzdelávania, do formácie seminaristov a rehoľníkov, do trvalej formácie biskupov a kňazov, a zvlášť do formácie laikov.
Dnes nie je možné uvažovať o novej evanjelizácii bez toho, aby sa ohlasovala úplná sloboda od všetkého, čo utláča ľudskú osobu, t.j. hriech a jeho dôsledky. Bez vážneho angažovania sa za život a spravodlivosť a bez zmeny podmienok, ktoré vyvolávajú chudobu a sociálne vylúčenie (porov. Sollicitudo rei socialis, 36), nemôže nastať skutočný rozvoj.
Záver
Nová zbožnosť a nová evanjelizácia sú teda kľúčové pre obnovu viery a šírenie evanjelia v modernom svete. Vyžadujú si osobnú premenu, nové metódy evanjelizácie a obnovu pastoračných štruktúr.
tags: #nova #naboznost #a #nova #evanjelizacia