História kostola v Heľpe a nové hodiny

„História magistra vitae“, akoby som i dnes počula svojho učiteľa v základnej škole na prvej hodine dejepisu, hoci od tých čias uplynulo viac ako tridsať rokov. Do prostredia Muráňa som sa vždy rada vracala, preto som sa rozhodla vydať po stopách Muránskeho hradu a jeho panstva aj prostredníctvom dostupnej literatúry.

Z turistického lexikónu Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku (Križanová, E., Puškárová, B., 1990) sa dozvedáme, že Národný park Muránska planina sa nachádza na rozhraní stredného a východného Slovenska, v západnej časti Slovenského rudohoria. Muránsky hrad je tretím najvyššie položeným hradom na Slovensku s nadmorskou výškou 935,4 m n.m. Rozlohou 95 x 359 m sa radí medzi najrozsiahlejšie hrady. Zrúcaniny hradu Muráň stoja na vrchu Cigánka, na severe od obce Muráň. Obec leží na križovatke ciest smerujúcich do Tisovca, Červenej Skaly a Revúcej. Historici umenia chápu pod pojmom hrad predovšetkým kamennú fortifikáciu (pevnosť), postavenú od 13. storočia, zvyčajne na strategickom a ťažko prístupnom mieste (Križanová, E., Puškárová, B., 1990).

Bohatú históriu Muránskeho hradu v súčasnosti približuje P. Hlodák (2006, 2007). Podľa autora je dielo Muránsky hrad a jeho páni snahou „odstrániť všetky nepresnosti, protirečenia a chyby, ktoré sa nahromadili za stáročia, a ktoré značne deformovali históriu ako aj charakteristikujednotlivých vlastníkov hradu a ich skutky“ (Hlodák, P., 2007, s. 6). Už v roku 1872 opísal dejiny Muránskeho zámku S. Tomášik v diele Pamätihodnosti Muránskeho zámku (1974), v ktorom čiastočne nadviazal na dielo svojho otca P. Tomášika z roku 1839. Dejinami hradu sa zaoberal aj miestny učiteľ J. Droppa v roku 1905 v diele Dejiny hradu Muráň (2007). Pre mňa osobne bolo zaujímavým čítaním dielo Panstvo Muráň (2006), v ktorom sa P. Hlodák so spoluautorom J. Žilákom zameral na osídlenie a hospodársky vývin Muránskeho panstva. Za veľmi cenné považujem informácie o mojom rodnom kraji, Horehroní, zvlášť o rodnej obci Pohorelá.

Vplyv Muránskeho panstva na osídľovanie gemerského Horehronia

T. Rochovský (1995) uvádza, že pod pojmom gemerské Horehronie rozumieme teritórium od bacúšskeho potoka po Besník. Patrila k nemu obec Polomka, Závadka, Heľpa, Pohorelá, Šumiac, Telgárt a na hranici Spiša položený Vernár. Ide o komplex siedmich obcí v najvýchodnejšom cípe Horehronia. Prvý záznam o valachoch na Horehroní pochádza z roku 1326 o založení Telgártu. Z roku 1427 sa zachoval spoľahlivý doklad o existencii Polomky, hoci podľa maďarského historika B. IIIa osada bola založená už v roku 1321.

V období ohrozenia Horehronia Turkami, okolo polovice 16. storočia, v obciach Polomka, Telgárt, Šumiac, Heľpa bolo osídlených valachmi ako aj inými obyvateľmi približne 3 - 9 usadlostí, pričom niektoré usadlosti boli opustené. V Polomke bola vybudovaná pevnôstka, ktorá mala zabrániť lúpežným prepadom Turkov na Horehroní. Hronci boli evanjelikmi, katolíkmi a vyznávali aj pravoslávie, čo bolo vplyvom rôznorodosti obyvateľstva. Koncom 16. storočia vidieť organizovanie evanjelickej cirkvi. V Polomke v tom období stál drevený kostol, v Šumiaci a v Telgárte mali i vlastný cintorín. Evanjelici mali farára najprv len v Pokomke, ale pôsobil na celom Horehroní. K evanjelickej fare v Šumiaci patrila i obec Telgárt a neskôr Pohorelá. K polomskej farnosti patrila Heľpa a od roku 1611 Závadka. Fara i drevený kostol boli postavené aj v Šumiaci. Vplyv Muránskeho hradného panstva na hospodárstvo ako aj na život obyčajných ľudí bol značný. Oni určovali vývoj od náboženského až po rodinný život bežného poddaného (Rochovský, T., 1995).

Najstaršia písomná zmienka o existencii obce pochádza z urbáru Muránskeho panstva z roku 1549, v ktorom habsburský generál Mikuláš zo Salmu spísal práva a povinnosti obyvateľov horehronských osád, medzi nimi aj Heľpy. V tomto súpise sa uvádza, že v Heľpe žijú bratia Jakub a Peter Heľpänskí na spoločnej usadlosti, kde chovajú 250 oviec. Teda najstaršími doposiaľ zistenými obyvateľmi obce boli pastieri oviec, nazývaní valasi. S rozširovaním plôch poľnohospodárskej pôdy sa postupne venovali aj pestovaniu poľnohospodárskych plodín a chovu dobytka. Takto sa z pôvodných pastierov už v 17. stor. stávali roľníci.

Z klimatického pohľadu sa územie obce zaraďuje do mierne chladnej oblasti s priemernou teplou v júli medzi 12 - 16 °C. Keďže chotár obce sa rozprestiera vo veľmi rozdielnych nadmorských výškach, výrazne sa tu prejavujú znaky výškovej zonálnosti klimatických ukazovateľov. Najvyššie položené časti územia Heľpy, vrcholové partie hrebeňa Nízkych Tatier, sú už súčasťou územia Národného parku Nízke Tatry. Do južnej časti chotára zasahuje významná štátna prírodná rezervácia Veľká Stožka. Z hľadiska náboženskej štruktúry obce mali v 16. storočí prevahu evanjelici nad katolíkmi. Neskôr sa obec preorientovala výlučne na katolícke náboženstvo. Heľpania si postavili drevený kostolík, neskôr si utvorili svoju farnosť a v roku 1806 si veriaci začali stavať nový kostol. V druhej polovici 18. stor. sa začal rozvíjať železiarsky priemysel. Po vzniku Československej republiky sa v roku 1926 natrvalo zastavila práca v horehronských železiarňach.

V období prvej Slovenskej republiky sa ekonomická a sociálna situácia obyvateľstva mierne zlepšila. Základné premeny sa uskutočňovali po 2. svetovej vojne. V období socializmu sa v obci vybudoval miestny rozhlas, športový štadión, verejné osvetlenie, obchodný dom, základná škola, telocvičňa, školské bytovky, prírodný amfiteáter, zdravotné stredisko, nové vodojemy a zreguloval sa potok Krivuľa, ktorý preteká obcou. Po revolúcii v roku 1989 sa tempo rekonštrukcie a investičných akcií ešte zvýšilo. Vybudovali sa rozvody zemného plynu, kanalizácia, telefónne rozvody, zrekonštruovalo sa námestie obce, postavila sa nová fara, dom smútku, lyžiarsky vlek, zrekonštruovalo sa okolie kostola a ulice dostali nový asfaltový koberec. Na skrášľovaní životného prostredia a na zvyšovaní životnej úrovne obyvateľov obce sa podieľajú viaceré občianske a záujmové združenia. Medzi najaktívnejších patrí dobrovoľný hasičský zbor. Rozvíja sa športová činnosť, ktorá je sústredená do rôznych oddielov. Kultúru reprezentujú 3 tanečné a spevácke súbory. Miestna pobočka Základnej umeleckej školy vychovala viacerých mladých umelcov, ktorí reprezentujú Heľpu.

Od roku 1966 sa každoročne konajú koncom júna Horehronské dni spevu a tanca. Začiatkom júna je to detský folklórny festival Kolovrátok a koncom augusta Prehliadka vojenských folklórnych súborov. Obec Heľpu navštívil aj známy umelec, fotograf, filmár a hudobník - Prof. Karol Plicka, ktorý sa vyjadril, že tu našiel kroje, zvyky a ľudí v najčistejšej podobe. V roku 1928 natáčal v obci hry heľpianskej mládeže, ktoré zaradil do dokumentárneho filmu Za slovenským ľudom a v roku 1933 do filmu Zem spieva. Film Zem spieva bol zaradený do klenotnice svetového fondu umenia. Boli tu zaznamenané zvyky, obyčaje, životný štýl a dobové kroje pre budúce generácie.

Heľpa si pre svoju nádhernú scenériu našla svojich obdivovateľov, ktorí sa do tohto kraja veľmi radi vracajú.

Do 17. storočia bolo Horehronie nábožensky rôznorodé, prevažovalo reformné hnutie, časť bola pravoslávna, katolícka, ale našli sa aj inoverci a neveriaci. V toto obdobie prežíva Horné Pohronie veľké zmeny v oblasti vierovyznania a jeho inštitúcií. Keď Mária Széchy, (nazývaná aj muránska Venuša), vydajom za Františka Wesselényiho, uhorského palatína, prijala katolícke náboženstvo, začala uplatňovať protireformačné zásady a podporovať dovtedy slabé pozície katolíckej cirkvi. Cuius regio, ellius religio (kto ti vládne, toho náboženstvo vyznávaj). Katolícka zložka bola posilňovaná aj príchodom nových osadníkov. Heľpa patrila administratívne pod farnosť v Polomke, neskôr k Pohorelej, časť aj na Šumiac.

Začiatkom l8. storočia, približne roku 1712, si Heľpania postavili drevený kostolík, podliehajúci pohorelskej fare a bol zasvätený svätému Martinovi. Ďalší kostol, ktorý sa spomína v listine Muránskeho panstva, bol vystavaný v roku 1744, z fondu majiteľa muránskeho hradu Štefana Koháryho. Posvätený bol sv. Michalovi Archanielovi. Bol z kameňa a bol len požehnaný. Boli v ňom tri oltáre. Zrušený bol v roku l809. Dodnes sa z neho zachoval jeden múr, hambár.

Výstavba terajšieho kostola bola započatá v roku 1800, ukončená v roku 1806. Chrám je jednoloďový so segmentovým uzáverom, (guľový výsek) a predstavbou, ktorá je ukončená vežovou cibuľou. Priestory sú zaklenuté pruskými klenbami a medziklenbovými pásmi dosahujúcimi na polpiliere. Nad vchodom je murovaný chór. Fasády sú členené lizénami, (náznak piliera bez hlavice a pätky). Kazateľnica je klasicistická, polychrómovaná (viacfarebná) drevorezba z prelomu 18. a 19. storočia. Nachádza sa na severnej strane. Parapet kruhového riečišťa a baldachýn sú dekorované klasicistickou ornamentkou a dvoma plastikami putt (malé detské postavy doplňujúce dekoráciu). Krstiteľnica sa nachádza na severnej strane luiserna z polovice 18. storočia s drevenými dvierkami, na nich je olejomaľba krst Krista v rieke Jordán. V západnom portáli sú vchodové dvere z prelomu 18. a 19. storočia, bohato členené, zdobené rezbou a kovaním v rokokových a klasicizujúcich tvaroch.

Chrám bol po prvýkrát renovovaný v roku 1895. Prvýkrát bol premaľovaný po veľkom požiari v roku 1906. Vežové hodiny boli namontované okolo roku 1930, na všetky štyri strany. Zakúpené boli zo zbierok Heľpanov žijúcich v Amerike. Na jeseň v roku 1949 maľovala kostol Firma Papp a Petrovič z Piešťan. Všetky postavy z ľudu boli v heľpianskych krojoch. Parčík s jaskyňkou Lurdskej Panny Márie bol vystavaný v roku l957. Strecha bola pokrytá medeným plechom a veža natretá v roku 1991. Po príchode kaplána vdp. Jána Gnipa 17. júna 1990, ktorý bol ustanovený za farára v Heľpe po smrti vdp. Michala Čaneckého v roku 1991, pod jeho vedením, okrem nespočetného množstva iných záslužných aktivít, vybudovali Heľpania z milodarov a príspevkov veriacich novú faru, dom nádeje, opravili starú faru z roku 1793, rozšírili sakristiu, pozlátili všetky oltáre, zaviedli elektrické kúrenie a elektrické zvonenie, opravili nefunkčné vežové hodiny, ktoré niekoľko rokov stáli, vymenili lavice, upravili vchod, zrenovovali kaplnku sv.

tags: #helpa #kostol #nove #hodiny