Trenčín, geografické centrum stredného Považia, patrí medzi najstaršie slovenské mestá. Sídlo Trenčianskeho kraja s takmer 54 000 obyvateľmi je ôsmym najväčším slovenským mestom.
Príchodom piaristov do Podolínca v roku 1642 sa na Slovensko dostala rehoľa, ktorá najmä v 18. a 19. storočí významne prispela k duchovnému, kultúrnemu, ale aj technickému rozvoju v celej Európe.
Celkovo riadili piaristi na Slovensku 11 gymnázií a krátky čas aj Collegium oeconomicum v Senci. Mnohí z nich prednášali na univerzitách a v kňazských seminároch. Piaristi vychovali slovenskému národu významné osobnosti, ako napr. biskupov: J. Vojtaššák, M. Bubnič, K. Kmeťko; kňazov - národovcov: A. Hlinka, Dr. J. Tiso; spisovateľov: J. Nižňanský; maliarov: F. Belopotocký, Ľ.
Po príchode piaristov do Podolínca v roku 1642 patril kláštor nemeckej provincii. Prvým provinciálom sa stal rímsky rodák a priamy spolupracovník sv. Jozefa Kalazanského Ján Dominik Franko, ktorý priviedol piaristov zo Stážnice do Podolínca. Postupne boli založené ďalšie domy: Prievidza (1666), Brezno (1673), Svätý Jur (1685), Nitra (1701), Krupina (1720). Rehoľa sa prudko rozvíjala a preto sa viceprovincia zmenila na samostatnú provinciu, stalo sa tak v roku 1721.
Vďaka početnému dorastu bolo možné otvárať ďalšie kolégiá na Slovensku a to v mestách Ružomberok, Sabinov, Senec, Trenčín, Banská Štiavnica. Po roku 1864 rastie počet gymnázií na osem a posledné obnovuje svoju činnosť gymnázium v Podolínci v roku 1867. V roku 1930 prišlo k rozdeleniu bývalej Uhorskej provincie. Slovenská provincia bola kanonicky zriadená 9. júla 1930. Prvým provinciálom sa stal páter A. Czerhelyi. V roku 1934 vedenie prešlo do rúk pátra J. Braneckého. V roku 1950 boli rehoľníci internovaní, väčšinou vo Svätom Beňadiku.
V 50-tych rokoch aj piaristov stihol osud všetkých reholí. Boli odvlečení do koncentračných táborov a kláštory boli zatvorené. Zásluhou pátra Horvátika však rehoľa nevymrela. V súčasnosti sú na Slovensku štyri kláštory, a to v Nitre, Prievidzi, Trenčíne a vo Svätom Jure. V Nitre je Piaristické gymnázium sv. Jozefa Kalazanského spolu s provincialátom a študentátom. V Prievidzi je Základná škola Františka Hanáka a v Trenčíne je Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého. Pri zriaďovaní týchto škôl bol provinciálom P. J. Horvátik Sch.P., neskôr ho vystriedal P. E. Švec Sch.P. a v súčasnosti je provinciálom P. J. Stránsky Ing.
Po zrušení rehole jezuitov kostol a kláštor v roku 1776 prevzali piaristi, ktorí tu v tom istom roku zriadili gymnázium.
Posledné významné stavebné zásahy do kláštorného komplexu, v ktorom dnes sídli Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého, sa uskutočnili začiatkom 20. storočia. Počas modernistickej prestavby pribudla vyhliadková veža, ktorá nie je prístupná verejnosti.
S Trenčínom sa spája meno Jozefa Braneckého (1882 - 1962), piaristu, ktorý mu venoval 42 rokov svojho tvorivého života. Spisovateľ, organizátor kultúrneho života a dlhoročný predstavený slovenskej provincie piaristov bol prvým riaditeľom miestneho piaristického gymnázia po obnovení pôsobenia rehole v meste v rokoch 1938 - 1945. Mesto ho už v roku 1942 poctilo titulom Čestný občan mesta Trenčín.
Piaristický kostol sv. Františka Xaverského v Trenčíne
Piaristický kostol sv. Františka Xaverského
Rímskokatolícky kostol sv. Františka Xaverského (pôvodne jezuitský, od roku 1776 piaristický) je dominantou západnej časti Mierového námestia a právom patrí medzi najkrajšie sakrálne barokové pamiatky na Slovensku. Základný kameň stavby položili jezuiti v roku 1653.
Kostol projektovali a realizovali v rokoch 1653 - 1657 stavitelia talianskeho pôvodu Pietro a Gothard Spazzovci v ranobarokovom slohu ako jednopriestorovú stavbu s postrannými kaplnkami nad ktorými sa nachádzajú emporové oratóriá. Vychádzali pri tom z rímskeho kostola Il Gesù, ktorého architektúra sa stala východiskom pre viacero jezuitských chrámov, predovšetkým v Strednej Európe.
Tento typ kostola bol v upravenej podobe použitý pri stavbe Viedenského univerzitného kostola (1623 - 1631) aj Trnavského univerzitného kostola (1629 - 1637, Antonio a Pietro Spazzovci). Kostol bol vysvätený ostrihomským arcibiskupom Jurajom Lippaiom (Lyppay) 1. júla 1657, patrónom kostola sa stal sv. František Xaverský (1506 - 1552). Úcta k sv. Františkovi je v Európe rozšírená najmä v Ríme.
Pri veľkom požiari Trenčína 14. mája 1708 bolo úplne zničené celé vnútorné zariadenie kostola i susedného kláštora jezuitov. V júli 1708 bol z Viedne do Trenčína povolaný jezuitský taliansky fráter a umelec Andrea Pozzo (1642 - 1709), ktorý v rokoch 1703 - 1705 navrhol i výtvarne zariadil interiér Univerzitného kostola vo Viedni, aby vypracoval plány aj pre vnútorné vybavenie trenčianskeho kostola sv. Františka Xaverského.
Nakoľko Pozzo 31. augusta 1709 vo Viedni zomrel, zrejme už nestihol navštíviť Trenčín a ani vypracovať plány k výzdobe kostola. Nástropné maľby sa viažu k životu sv. Františka Xaverského, patrónovi kostola i mesta Trenčín. Maľba nad presbytériom znázorňuje svätca neseného anjelmi k Najsvätejšej Trojici, ktorá ho prijíma do nebeskej slávy. V poli nad hudobnou emporou (tzv. chórus) je zobrazený sv. František Xaverský ako misionár, žehnajúci kňaz a kazateľ, vznášajúci sa na oblakoch medzi anjelmi.
Tauschovým dielom je maľba chóru, presbytéria a tiež hlavný monumentálny oltárny obraz znázorňujúci ako sv. František Xaverský krstí kráľovnú Neachille. Výzdoba šiestich bočných kaplniek znázorňuje zásadné teologické témy (sv. Trojica), úlohu mučeníkov (Sv. Juraj), osobnosti rádu (sv. Ignác z Loyoly), napĺňa jezuitskú evanjelizáciu a výchovu ku katolíckej viere (Nepoškvrnené Počatie Panny Márie, Sv. Jozef, Utrpenie Krista).
Teologický obsah malieb má typické črty jezuitského zobrazovania s množstvom postáv anjelov sprevádzajúcich ústredný motív zasvätenia na oltári. Sochársku výzdobu oltárov v bočných kaplnkách vyhotovil B. Kostol je jednou z najvýznamnejších barokových sakrálnych pamiatok na Slovensku.
Kostol bol vybudovaný v ranobarokovom štýle s dvojvežovým priečelím. Súčasný charakter získal v roku 1713, pri obnove po požiari v roku 1708. Vo vežiach kostola sú tri zvony. Dva z nich ulial R. Manoušek. Najstarší ulial Matias Orfandl v roku 1773.
Galéria Miloša Alexandra Bazovského
15. 2. bola zriadená okresná galéria ako kultúrno-výchovné zariadenie ONV v Trenčíne. Hlavnými iniciátormi jej vzniku popri Ladislavovi Moškovi boli akademickí maliari S. Abel, A. Barčík, akademickí sochári J. Fizel, V. Kompánek, A.
1. 2. bol vymenovaný do funkcie riaditeľa Ladislav Moško. Nakoľko na počiatku svojej existencie nemala galéria vlastné priestory, jej dočasným sídlom sa stali priestory Trenčianskeho múzea. Zároveň Okresným národným výborom v Trenčíne boli galérii vyčlenené priestory v budove SPŠ stavebnej (bývalý piaristický kláštor na Mierovom námestí), priamo v historickom centre mesta a bolo odsúhlasené jej pomenovanie na Galériu národného umelca M. A.
Už od založenia galérie bola stanovená i jej profilácia, ktorá sa premietla najmä do výstavnej a akvizičnej činnosti, ale aj do ďalších odborných aktivít. Bola to orientácia na slovenské výtvarné umenie 20. storočia, na výtvarné umenie trenčianskeho regiónu a na tvorbu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej výtvarnej kultúry - Miloša Alexandra Bazovského.
Prvou výstavou, ktorú galéria uskutočnila, bol Trenčín III. - Výber zo súčasnej slovenskej grafiky, inštalovanou v Delovej bašte Trenčianskeho hradu. S účinnosťou od 1. Uskutočnila sa I. Galéria kúpou z pozostalosti po manželke M. A. Bazovského získala do zbierkového fondu 368 obrazov, 614 kresieb a 5 grafík, čo reprezentuje najrozsiahlejšiu a najcennejšiu akvizíciu v histórii galérie, a zároveň aj najväčšiu kolekciu tvorby Bazovského v rámci slovenských galérií. V súčasnosti zbierku M. A. Galéria po prvý raz prezentovala tvorbu M. A.
Začína sa s rekonštrukciou značne zdevastovaných priestorov bývalého barokového piaristického kláštora na Mierovom námestí. Autorom projektu rekonštrukcie bol Ing. Arch. Ferdinand Konček. Pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí a galérií sa začal každoročne pripravovať Deň otvorených dverí s množstvom bezplatne poskytovaných služieb a podujatí.
Na základe reštitučného zákona č. 338/91 Zb. musela galéria postupne v priebehu desiatich rokov uvoľniť objekt vlastníkovi - Reholi piaristov na Slovensku a hľadať náhradné optimálne priestory pre svoje sídlo. Jedným z prvých dôsledkov uplatnenia reštitučného zákona bolo odovzdanie časti priestorov vlastníkovi, čo malo za následok zrušenie stálej expozície slovenského výtvarného umenia 20.
31. 1. uzatvára galéria do 31. 3. 2045 nájomný vzťah s Mestom Trenčín a jej druhým sídlom sa stáva budova bývalého Stredného odborného učilišťa železničného na Palackého 27. Okrem Mesta Trenčín je 2/8 vlastníkom budovy i Trenčiansky samosprávny kraj. S rekonštrukciou tohto historického trojpodlažného, trojkrídlového pseudobarokového objektu palácového typu z konca 19. storočia, ktorý dal postaviť trenčiansky podžupan Maršovský, sa na základe projektu akademického architekta Mariána Strieženca začalo koncom roku 1996. Spracovateľom projektu bol Keramospol s.r.o. Od 1. 7. S účinnosťou od 1. 4.
Pri príležitosti 100. výročia narodenia Miloša Alexandra Bazovského (1899-1968) a pri 30. výročí svojho vzniku galéria v spolupráci so Slovenskou národnou galériou v Bratislave pripravili umelcovu najrozsiahlejšiu súbornú, reprezentatívnu výstavu zo zbierok takmer všetkých slovenských galérií a z majetku najvýznamnejších súkromných zberateľov. Výstava mala premiéru v Trenčíne, reinštalovaná bola v SNG v Bratislave, v Turčianskej galérii v Martine, v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne, v Tatranskej galérii v Poprade a v Galérii P. M.
V júli sa galéria presťahovala do novozrekonštruovaných reprezentatívnych priestorov na Palackého ulici 27. 22. S účinnosťou od 1. 4. až doposiaľ je zriaďovateľom galérie Trenčiansky samosprávny kraj. Galandovci - Skupina Mikuláša Galandu - prvá porevolučná prezentácia tejto významnej skupiny. Súčasťou výstavy bol aj krst rovnomennej knihy J. Galéria sa spoločne s Trenčianskym múzeom zapája do celoeurópskeho projektu „Noc múzeí a galérií“ pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí a galérií (18.
Pod názvom České a slovenské výtvarné umenie šesťdesiatych rokov 20. Galéria je naďalej jedinou profesionálnou galériou v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja. V súčasnosti zbierkový fond galérie tvorí 4772 zbierkových predmetov. Z toho je 1654 obrazov, 316 plastík, 1360 grafík, 1237 kresieb a 205 fotografií. Celkovo je zastúpených 410 výtvarných umelcov. Pomerne rozsiahla zbierka slovenského výtvarného umenia 20. a 21.
Priemerný ročný počet výstav - 27 - jasne naznačuje, že Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne má náročne postavený výstavný program, ktorý zmysluplne podáva prehľad a pohľad na dynamicky sa formujúce podoby súčasného, ale aj minulého výtvarného diania na Slovensku i v zahraničí, a zároveň prezentuje svoj zbierkový fond doma i na medzinárodnej výtvarnej scéne.
Aj keď staršej generácii sa v súvislosti s Trenčínom vybaví prívlastok „mesto módy“, ten správny prívlastok je „mesto armády“. Bolo to tak po stáročia a nie je to inak ani dnes, a to pre jeho strategickú polohu. Azda najlepším dôkazom toho je mocný hrad vypínajúci sa nad mestom na Váhu od 11. storočia.
Pre ďalší vývoj Trenčína bude mimoriadnym impulzom víťazstvo v súťaži o titul Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) 2026. Po Košiciach pôjde len o druhé slovenské mesto hrdiace sa týmto titulom. Projekt EHMK 2026 sa netýka iba kultúry, ale má aj významný ekonomický a spoločenský vplyv na rozvoj mesta a celého regiónu i jeho prepájanie s Európou. Príležitosť, ktorá sa objavuje raz za 13 rokov, predstavuje šancu na obnovu kultúrnych pamiatok vrátane viacerých sakrálnych stavieb, ktoré budú môcť návštevníci trenčianskeho regiónu i jeho starobylého sídla navštíviť a obdivovať.
Medzi hlavné kultúrne pamiatky Trenčína patrí Trenčiansky hrad. Nachádza sa na vápencovom brale, na ktorom je priamo pod delovou baštou vytesaný slávny rímsky nápis o víťazstve Rimanov nad Kvádmi pri osade Laugaricio, pochádzajúci z roku 179. Hrad je postavený na mieste slovanského hradiska a od 11. storočia bol kráľovským strážnym hradom. Najstarším objektom je pravdepodobne románska rotunda, ktorej zvyšky sa nachádzajú na hornom nádvorí. Matúšova veža pochádza z 11. storočia a do dnešnej podoby bola prestavaná za vlády Matúša Čáka koncom 13. storočia.
Na Ulici Matúša Čáka sa nachádza opevnená stavba rímskokatolíckeho kostola Narodenia Panny Márie. Z gotickej stavby spomínanej začiatkom 14. stor. sa zachovalo len polygonálne zakončené presbytérium. Po požiari v roku 1528 kostol prebudovali v renesančnom slohu a jeho trojlodie nanovo zaklenuli. V polovici 18. stor. umiestnili v ukončení bočných lodí pohrebné kaplnky Ilešháziovcov.
V kláštore žili rehoľní rezbári a stolári, ktorí vytvorili ostatné zariadenie kostola. Po zrušení jezuitskej rehole prešiel kostol aj kláštor do majetku piaristov.
Piaristický kláštor v Trenčíne
Prehľad Kostolov v Trenčíne a ich datovanie
Pôvodné datovanie kostolov Trenčína:
- 13. storočie (1): Kostol svätých Kozmu a Damiána (Biskupice);
- 14. storočie (1): Kostol narodenia Panny Márie;
- 15. storočie (2): Kostol svätého Stanislava, biskupa a mučeníka (Opatová), Kostol svätého Štefana Kráľa (Orechové);
- 18. storočie (2): Evanjelický kostol, Kostol svätého Františka Xaverského;
- 20. storočie (3): Kostol svätého Jána Nepomuckého (Kubrá), Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie (Notre Dame), Kostol Svätej rodiny (sídlisko Juh);
- 21. storočie (2): gréckokatolícky Chrám svätých Cyrila a Metoda, rímskokatolícky kostol bez patrocínia vo výstavbe (sídlisko Sihoť).
Kostoly spravované rehoľnými rádmi: Kostol svätého Františka Xaverského - v správe rehole piaristov.
Najmladším kostolom v meste je gréckokatolícky Chrám svätých Cyrila a Metoda. Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktorému obyvatelia mesta hovoria Notre Dame (alebo kostol u sestričiek), vďačí za svoj ľudový názov školským sestrám de Notre Dame, ktoré prišli do Trenčína v roku 1921, kde v susedstve kostola pôsobili v materskej i meštianskej škole. Do mesta sa vrátili po Nežnej revolúcii.
História Kaplnky svätej Anny v Trenčíne, ktorá slúži priam ako ďalší kostol mesta, sa spája s pomerne krátkym (1938 - 1949), zato nesmierne plodným pôsobením dominikánov, ktorí okrem kazateľskej činnosti mali na starosti duchovnú správu vo väzení i v nemocnici. V pamäti starých Trenčanov ostal najmä neskorší dlhoročný väzeň komunistického režimu páter Akvinas Juraj Gabura (1915 - 2019).
Necelých 10 km od Trenčína sa v obci Skalka nad Váhom nachádza Kostol svätého Andreja-Svorada a Beňadika, ktorý je postavený na mieste, odkiaľ zbojníci zhodili zo skaly do Váhu svätého Beňadika. Ide o Diecéznu svätyňu Nitrianskej diecézy, kde sa v období 17. - 21. júla koná hlavná diecézna púť.
Trenčiansky hrad stojí na skalnej výšine, pod ktorou pôvodne tiekla rieka Váh, ktorej koryto sa neskôr posunulo ďalej. Už v druhom storočí vznikol na skale kamenný hrad. Rozširoval sa od 13.storočia. Hrad bol vo vlastníctve viacerých šľachtických a kráľovských rodov, najznámejším vlastníkom bol Matúš Čák Trenčiansky. Po ňom hrad vlastnili aj Ľudovít Veľký, Žigmund Luxemburský, Štefan a Ján Zápoľskovci a od roku 1600 Ilesháziovci. V roku 1790 hrad zničil požiar.
Farské schody vedúce z námestia ku kostolu boli postavené v roku 1568. Farský kostol postavili ho v roku 1324. Katov dom vidno ho už na najstaršej vedute Trenčína z roku 1580. Mestská veža je pôvodná, ale časom nadstavená vežovitá stavba z prvej polovice 15.storočia. Mesto má dve brány, z ktorých sa zachovala iba Dolná brána (Turecká). Rímsky nápis na hradnej skale pochádza z 2.storočia n.l. Morový stĺp po sochou Svätej Trojice na vrchole je umiestnený na Mierovom námestí. Hotel tatra dal postaviť barón Armin Popper roku 1901. Synagóga patrí k najkrajším a najzaujímavejším dielam svojho druhu na Slovensku. Postavili ju v roku 1913.
Trenčín je jedným z mála miest, ktoré sa môžu popýšiť veľkým množstvom kultúrnych pamiatok.