Belá je malebná obec, ktorá sa nachádza v severovýchodnej časti Žilinskej kotliny, v údolí rieky Varínky a Belského potoka. Jej súčasťou sú aj Nižné a Vyšné Kamence a Kubíková. Krásna príroda, majestátne horstvo a bystriny ponúkajú domácim, ale hlavne návštevníkom bohaté športové vyžitie a možnosti na príjemné chvíle oddychu.
Belá žije bohatým kultúrnym a športovým životom. Na obec i jej obyvateľov je pyšný aj starosta Ivan Dvorský.
Všetko je o pomoci a spolupráci a o vhodnom rozdelení pôsobnosti v regióne. Možno to vyznieva ako nejaká vízia, ale taká je a bude realita.
V nasledujúcich častiach článku sa pozrieme na rôzne aspekty života v Belej, od samosprávy a ekonomiky, cez kultúru a šport, až po históriu a zaujímavosti.
Samospráva a reformy
Problematika samosprávy a verejnej správy mi bola blízka ešte predtým. Môžem však povedať, že z roka na rok je to ťažšie. Všetko má svoje plusy a mínusy. Len vďaka tomu, že sme v tom predchádzajúcom období ušetrili nejaké peniaze, fungujeme ďalej. Z reforiem samosprávy, ktoré sa uskutočnili v poslednom čase, je asi najproblematickejšie školstvo.
Pred desiatimi rokmi nám ho zobrali a teraz nám ho vrátili úplne zdevastované. Dnes mnohé médiá pranierujú samosprávy. Hovoria o neschopnosti obecných zastupiteľstiev, úradov i starostov starať sa o tieto veci. Veľké vákuum v tejto oblasti cítim i zo strany ZMOS-u, ktorý sa zvláštne správa či už pri ochrane našich práv i pri presadzovaní a schvaľovaní štátneho rozpočtu.
Hovorí sa, že tento rok je prelomový, ale veľmi tomu neverím. Najhoršie na tom je, že ten balvan zodpovednosti dopadne vždy na toho najspodnejšieho. A to sú malé obce. Myslím, že vaše noviny urobili v tomto smer kus pozitívnej práce.
Pri možnosti využiť predvstupové fondy sme trochu zaspali, teraz sa už bude prechádzať na štrukturálne fondy. Teraz treba rýchlo pracovať na združeniach, sociálnych, rozvojových a regionálnych programoch pre obce, na územných plánoch, pretože to sú základné dokumenty, ktoré musia byť, aby sme sa do štrukturálnych fondov dostali, odtiaľ môžu peniaze smerovať do samospráv. A to sú veci, ktoré občania necítia, kladnejší prístup k tomu má možno podnikateľský sektor.
Separovaný zber: Príklad pre ostatných
„Skúste a uvidíte,“ to bol jeden z argumentov vedenia obce Belá, keď tu v polovici roku 2001 začínali so separovaným zberom. Nebolo to náhle rozhodnutie. Jeho príprava trvala takmer rok. V tom bolo aj všeobecné záväzné nariadenie obce, systém zberu aj systém zvozu a likvidácie.
„Keď dnes hodnotíme tento počin, môžeme bez nadsádzky povedať, že sme dobu predbehli o 10 rokov. Už len preto, že dnes je na svete zákon, ktorý hovorí, že najneskoršie v roku 2010 budú musieť separovať všetky obce,“ rozhovoril sa starosta Ivan Dvorský. Isteže, sú veci, ktoré v tejto oblasti musia v Belej vylepšiť, ale myšlienka je na svete a jej realizácia sa dostáva do povedomia ľudí. Nesmierne pokročili aj v ochrane životného prostredia a v likvidácii divokých skládok.
Podľa mienky tvorcov tohto projektu ani tento systém nie je celkom ideálny, ale zatiaľ väčšine vyhovuje a v našom regióne je jedinečný a unikátny. Pracovníci naložia aj železný šrot, ktorý stačí jednoducho vyložiť pred dom. Papier, sklo, plasty a železo sa odovzdávajú do zberu a získané peniaze sa využijú napríklad na nákup nových vriec či na krytie ďalších nákladov, ktoré súvisia so separovaným zberom,“ zhodnotila projekt Paulína Pobudová.
S tou začínajú už v materskej škole. Spomenul, že spočiatku ľudia tomuto systému nedôverovali. Keď v začiatkoch chodila Paulína Pobudová rozdávať vrecia po jednotlivých domácnostiach a propagovať separovaný zber, ušlo sa jej nemálo nadávok i výsmeškov.
„Dnes je situácia taká, že do separovaného zberu sa zapojilo až 80 percent domácností a pozitívom je aj to, že v obci a jej okolí sa podstatne znížil počet divokých skládok,“ dodal na záver riaditeľ obecného podniku František Vrábel.
Konkrétnejšie nás o separovanom zbere informovala Paulína Pobudová, ktorú starosta označil za matku tejto skvelej myšlienky. „Separovaný zber sme začali realizovať v polovici roka 2002, predchádzala mu však dlhá príprava. Dnes už naši spoluobčania vedia, že do modrých plastových vriec patrí papier, do zelených sklo, do šedých plasty a ostatný odpad, ktorý sa už nevytriedi, ten ide do čiernych vriec.
Raz do týždňa všetok odpad zbierajú pracovníci obecného podniku a do zošita presne značia, koľko akých vriec, z ktorej domácnosti odvezú. Zároveň dodajú na výmenu nové vrecia. Raz štvrťročne potom chodia ľudia platiť na úrad za odvoz a likvidáciu odpadu. Za farebné vrecia sa neplatí nič, za jedno čierne vrece zaplatí rodina 30 korún. Ak občan separuje poctivo a stopercentne, môže mesačne zaplniť také 2-3 vrecia týmto neseparovaným odpadom.“
Ten hovoril v prvom rade o osvete. „Aj mne sa stalo, že ma 4-ročná dcéra prichytila, ako odhadzujem obal z jogurtu do koša a s vážnou tvárou ma upozornila, že patrí do šedého vreca,“ zasmial sa.
„V dedinách by nemal byť problém s biologickým rozložiteľným odpadom, ktorý sa dá pomerne jednoducho skompostovať. Tak, ako to kedysi robili naši starí rodičia, boli naučení nič zbytočne nevyhadzovať.
Aktívni dôchodcovia
Aj tí, ktorí už majú životný zenit za sebou, chcú pomôcť svojej rodnej obci a zapojiť sa do spoločenského diania. A tak za podpory starostu Ivana Dvorského vznikol v Belej klub dôchodcov, na čele ktorého stojí Irena Hanusová. Momentálne má klub až 90 členov.
Niektorí z nich už majú dobre cez sedemdesiat, iní dôchodcovský vek dovŕšili len prednedávnom. Jedno však majú spoločné. Chuť zapojiť sa do všetkého, čo sa v obci deje. Ochotne priložia ruku k dielu pri úprave okolia domu smútku, kostola či cintorína. Pomáhajú aj pri ďalších prácach, na ktoré im stačia sily. Odmenou im je zasa ústretovosť vedenia obce. Napríklad pri poskytovaní autobusu na výlety na termálne kúpaliská, kde chcú regenerovať svoje sily.
„Veľmi pekné a milé sú akcie s našimi vnúčatami. Spoločne objavujeme krásy nášho okolia, spoločne spievame naše krásne pesničky. Náš ľud vždy vyjadroval spevom radosť, ale i smútok a žiaľ. A bola by veľká škoda, keby sme naše krásne ľudové piesne neodovzdali našim potomkom,“ tvrdí Irena Hanusová.
Šport v Belej
Keď sa v Belej stretne niekoľko chlapov, skôr či neskôr sa určite začnú rozprávať o futbale. A verte, že majú o čom hovoriť. Muži pôsobia v 5. lige, trénuje ich bývalý prvoligový hráč MŠK Žilina Jaroslav Šebík. Vedúceho mužstva robí Dušan Káčer, zdravotníkom je Jozef Tichák. Možno oveľa viac však všetkých tešia výsledky dorastencov a žiakov.
„Máme veľmi dobrú spoluprácu s dorastom MŠK Žilina, momentálne tam pôsobia traja naši hráči, Pavol Poljaček, Vladimír Štefánek a Ján Kuťa. Z hosťovania sa vrátili Peter Vrábel a Jozef Cingel. Dokonca v žilinskom „béčku“ hrá Štefan Čepela,“ s pýchou sa o belskom futbale rozhovoril predseda ŠK Belá František Vrábel, ktorý je zároveň trénerom dorastencov. Jeho pravou rukou je Marián Sedúch.
Nezabudol pripomenúť ani zásluhy obecného úradu. Bez jeho finančnej pomoci by to bolo viac ako ťažké. S úctou spomenul i bývalého hospodára ŠK Jozefa Vrábla, ktorý túto funkciu zastával desať rokov. Po jeho vlaňajšom úmrtí ho nahradil Ján Svetlovský.
Záujem o športové aktivity majú v Belej aj ženy. Tie pod vedením Anny Pšechovej a Jany Užákovej cvičia aerobik. Mladí chlapci zasa našli zaľúbenie v kulturistike. Pre nich zariadila obec v priestoroch pod kultúrnym domom posilňovňu, kde chodí cvičiť až do päťdesiat adeptov tohto športu.
„Možno sa medzi nimi nájde talent s pevnou vôľou, ktorý sa po čase stane členom niektorého kulturistického oddielu a raz preslávi našu obec aj v tomto športe,“ nádeja sa František Vrábel.
Budúcnosť a rozvoj obce
Všetky plány na rozvoj Belej vychádzajú z volebného programu a budú sa odvíjať aj od príspevkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. „Až donedávna sme mali nedostatok informácií o možnostiach zaujímať sa o dotácie a granty. Akoby existovalo nejaké informačné embargo. Teraz sme však informáciami úplne zaplavení,“ hovorí starosta Belej.
V obci však budú stavať na regionálnom rozvoji, na tom chcú postaviť určitú štruktúru a získať finančné prostriedky. „Môže to byť jednoznačne len cestovný ruch a k tomu pridružené služby a činnosti, to môže do regiónu priniesť peniaze,“ tvrdí Ivan Dvorský. Je to síce nesmierne náročné, vyžaduje to precíznu spoluprácu na rôznych úrovniach, ale v Belej sa roboty neboja a sú pripravení pasovať sa s problémami.
História a zaujímavosti
Belá je najstaršia z obcí, ktoré ležia na severovýchod od Varína a Krasnian. Najstaršie osídlenie na území terajšej obce pochádza z obdobia konca staršej doby kamennej. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1378, vlani Belá oslávila 625. výročie.
V 16. a 17. storočí bola obec predmetom ostrých sporov medzi dedičmi starohradnianskeho panstva Pongrácovcami a novými potencionálnymi uchádzačmi. Nezriedka končili i tragicky, napríklad v roku 1664 pri nich zavraždili belianskeho mlynára Juraja Tatalu. V priebehu storočí mali na počte obyvateľov obce rozhodujúci podiel vojny, epidémie, hlad a bieda.
- Beliansky kostol je zasvätený sv. Márii Magdaléne, ktorá je aj v erbe obce.
- V 950 rodinných domoch žije dovedna 3 300 obyvateľov.
- Najstaršou občiankou Belej je Paulína Gundová, ktorá 4. februára oslávila požehnané 99. narodeniny.
- Najmladším je zatiaľ Matúško Konečný, ktorý prišiel na svet v druhý marcový deň tohto roku.
Obecné zastupiteľstvo
Obec Belá má tri volebné obvody, v ktorých si občania zvolili dovedna jedenásť poslancov obecného zastupiteľstva. Spomedzi nich sa zástupcom starostu stal Jozef Dvorský. Ostatní poslanci sú: Jaroslav Dvorský, Karol Franek, Ľubomír Hodoň, Štefan Chabada, Jozef Lipka, František Vrábel, Štefan Franček, Bernard Kubík, Ľubomír Hodoň a Jozef Mažgút. Prednostom Obecného úradu v Belej je Vladimír Kvočka.
Belské noviny
Už viac ako desať rokov vychádzajú Belské noviny. Prvé číslo sa objavilo pred Veľkou nocou 1993. Pri ich zrode stál Bernard Ondrišík, pracovník žilinskej tlačiarne. Stal sa ich korektorom a technickým dozorom. To robí dodnes. Prvým šéfredaktorom bol dlhoročný osvetový a športový funkcionár, ale aj známy dopisovateľ do slovenských periodík Viliam Chlebo. Jeho zástupcom bol Kamil Muráň, ktorý aj inicioval vznik novín.
Kedysi Belské noviny boli aj najlepšími obecnými novinami, pretože mapovali život v obci. O to sa snaží aj dnešný redakčný kolektív na čele s Ľubomírom Malichom. Za desať rokov sa však na tvorbe novín podieľali mnohí ľudia. Belské noviny vychádzajú minimálne trikrát do roka, vždy na Veľkú noc, na belské hody (22. júla) a pred Vianocami.
Kniha o Belej
Už niekoľko rokov chce vedenie obce pripraviť knižnú publikáciu o Belej. Do jej tvorby by chceli zapojiť aj obyvateľov. Preto by boli radi, keby doma pohľadali písomné materiály, ktoré sa dotýkajú histórie, staré fotografie či belianske kroje. Privítali by aj spomienky na staré zvyky.
Kostol sv. Márie Magdalény
V minulosti bola Belá filiálkou varínskej farnosti. Farnosť bola erigovaná v roku 1788. Prvým farárom po erigovaní farnosti bol Ján Litassy, pochádzajúci z Nižnej na Orave. V roku 2018 si farnosť pripomenula jubileum 230.výročia farnosti viacerými duchovnými podujatiami. V obci sa ešte nachádza kaplnka v Kubíkovej, ktorá je zasvätená Panne Márii, Nepoškvrnenej, z r.1974.
Kostol v Belej je zasvätený sv. Márii Magdaléne. Bol postavený v roku 1683, osvietený pán Michal Szmutko, nitriansky kanonik, predtým varínsky farár. na kopci. Kostol je obkolesený z oboch strán cintorínom. Veža je bezprostredne spojená s kostolom. Vo veži sa nachádzajú tri zvony, ktoré predtým boli posvätené pánom biskupom. boli zhotovené v r.1794. V r. ale aj iné poškodené miesta. Má chórus po oboch stranách lode, siahajúci k svätyni.
Kostol nebol konsekrovaný. Na ľavej strane svätyne na stĺpe bola umiestnená oválna kazateľnica. Bola odstránená v 70.rokoch. Za ňou sa nachádzala sakristia, ktorá mala jedno malé okno a vstupné dvere do svätyne a druhé, umožňujúce východ z kostola. Vo svätyni sa nachádzali dva oltáre. Pôvodný hlavný oltár bol drevený. Vo vrchnej časti oltára bol umiestnený kríž, pod ním drevená socha sv. Márie Magdalény. Na oltári bolo 6 drevených zdobených svietnikov, medzi ktorými sa nachádzal nový svätostánok z r. 1822, zakúpený z milodarov veriacich.
Bol pozlátený a bielej farby. Vedľa svätostánku boli drevené sochy dvoch anjelov zlatej farby. (ukradli ich zlodeji v noci z 3. na 4. dec. 1997). Boli nahradené anjelmi, pochádzajúcimi z dreveného oltára v bývalej kaplnke v Povine, ktorá bola prestavaná na kostol.
Druhý oltár, zasvätený svätým anjelom, sa nachádzal na pravej strane svätyne, oproti kazateľnici. Na hornej časti ho zdobil symbol Ducha Svätého, pod ním sa nachádzal kríž a pod krížom boli sochy Panny Márie a sv. Jána apoštola. Na ňom sa neslúžievala sv. omša. Boli na ňom dva drevené svietniky vedľa prastarého svätostánku. Na ňom boli položené sv. Vedľa oltára bola uzamykateľná krstiteľnica umeleckej práce. Na lekciovej strane bola spovednica.
V r. 1870 bola prevedená oprava veže kostola, v r. V r. 1941 bola prevedená elektrifikácia kostola, v r. 1942 bola prevedená výmaľba kostola, ktorý bol predtým iba namaľovaný na bielo. Výmaľbu kostola previedla firma „Naše umenie" z Bratislavy, pod vedením akad. sochára V. Ihriského.
Front, ktorý prebiehal na konci druhej svetovej vojny, v tejto doline trval niekoľko týždňov. Bola vypálená a niekoľko ľudí prišlo o život. 50 ľudí zahynulo. V Belej i Terchovej trvali ťažké boje takmer dva mesiace. Počas bojov najviac bol postihnutý tunajší kostol. Nemecké vojsko si ho vybralo ako pozorovateľňu. Okrem toho, kostol je postavený z kameňa a má pevné hrubé múry a slúžil im aj ako bezpečný kryt. V ňom mali umiestnené aj kone. Na kostol dopadlo niekoľko delostreleckých granátov a mín, ktoré ho veľmi poškodili.
Preto mnohí farníci usudzovali, že už tento kostol nebude možné opraviť, ale bude treba postaviť nový. Keďže bolo zničené aj celé vnútorné zariadenie, všetko vyžadovalo generálnu opravu. Preto sv. sa konali vo veľkej sále u Adama Vrábla (obchodníka), ktorý túto miestnosť prenajal cirkevnej obci za prijateľný poplatok. Hneď po ústupe frontu začali prípravné práce na generálnu opravu. Bola to náročná práca, lebo nebolo ani materiálu na stavbu, ani dopravných prostriedkov. Miestni gazdovia boli orabovaní o kone aj vozy a v dedine ostalo iba zopár povozov. Tí dovážali potrebný materiál a drevo k oprave kostola. Iba reziva bolo treba viac ako 100 m3. No väčšina ľudí mala chuť dať sa do tejto ťažkej práce, preto sa generálku kostola podarilo vykonať počas 7-8 mesiacov. Oprava kostola sa vykonávala svojpomocne. Pomáhali všetci, ako kto mohol.
V nasledujúcich rokoch postupne bol doplňovaný chýbajúci inventár. Azda pri rekonštrukcii a generálnej oprave vnútorného zariadenia, boli na oltár vedľa sochy sv. Márie Magdalény umiestnené aj terajšie sochy sv. Jána Nepomuckého, patróna spovedného tajomstva, a sv. Vendelína, patróna pastierov a roľníkov, ktoré sa tam nachádzajú aj v súčasnosti. V r. 1950 bol zakúpený nový Betlehem, v r. 1954 nový organ, v tom istom roku bola prevedená nová výmaľba kostola a zakúpené plastické obrazy krížovej cesty, v r. 1955 bola položená nová podlaha, inštalácia vežových hodín a nového zvona. V r.1956 sa uskutočnila prístavba „Lysickej kaplnky", bolo prevedené pozlátenie oltára a kazateľnice.
V r. 1966 bol kostol zbavený starej omietky a bol pokrytý brizolitov...