Biblia hovorí o Božom súde, ktorý bude mať zásadný vplyv na osud každého človeka. Tento článok sa zameriava na pochopenie významu Božieho súdu, ako ho predstavuje Biblia, a jeho dôsledky pre veriacich aj neveriacich.
Michelangelo, Posledný súd
Kristova Vláda a Kráľovstvo
Kristovo nanebovstúpenie znamená, že jeho ľudská prirodzenosť má účasť na moci a autorite samého Boha. Ježiš Kristus je Pán: má všetku moc na nebi i na zemi. Je vyvýšený „nad každé kniežatstvo, mocnosť, silu a panstvo“, lebo Otec mu „všetko… položil pod nohy“ (Ef 1,21-22). Kristus je Pán vesmíru a dejín.
Kristus ako Pán je aj Hlavou Cirkvi, ktorá je jeho telom. Hoci bol povýšený do neba a oslávený, a tak dokonale splnil svoje poslanie, zostáva tu na zemi vo svojej Cirkvi. Vykúpenie je zdrojom moci, ktorú Kristus v sile Ducha Svätého vykonáva nad Cirkvou.
Po nanebovstúpení Boží plán vstúpil do obdobia svojho zavŕšenia. „Je tu“ už „posledná hodina“ (1Jn 2,18). Kristovo kráľovstvo je už prítomné v jeho Cirkvi, ale ešte nie je zavŕšené príchodom Kráľa na túto zem „s mocou a veľkou slávou“ (Lk 21,27). Toto Kráľovstvo ešte napádajú zlé mocnosti, hoci už Kristova Veľká noc v základe nad nimi zvíťazila.
Až kým mu nebude všetko podrobené, „kým nebudú nové nebesia a nová zem, na ktorých prebýva spravodlivosť, nesie putujúca Cirkev vo svojich sviatostiach a ustanovizniach, ktoré patria k tomuto veku, tvárnosť tohto sveta, ktorá sa pomíňa, a sama žije uprostred stvorení, ktoré vzdychajú a zvíjajú sa v pôrodných bolestiach až doteraz a očakávajú zjavenie Božích detí“.
Čas Ducha a Svedectva
Kristus pred svojím nanebovstúpením povedal, že ešte neprišla chvíľa slávneho nastolenia mesiášskeho kráľovstva očakávaného Izraelom, ktoré malo podľa prorokov priniesť všetkým ľuďom definitívny poriadok spravodlivosti, lásky a pokoja. Terajší čas je podľa Pánových slov časom Ducha a svedectva, ale je to aj čas poznačený ešte „ťažkosťami“ a skúškou zla, ktorá nešetrí ani Cirkev a ktorou sa začínajú boje posledných dní.
Posledná Skúška Cirkvi a Príchod Antikrista
Pred Kristovým príchodom Cirkev musí prejsť poslednou skúškou, ktorá otrasie vierou mnohých veriacich. Prenasledovanie, ktoré sprevádza jej putovanie tu na zemi, odhalí „tajomstvo neprávosti“ v podobe náboženského podvodu, ktorý prináša ľuďom zdanlivé riešenie ich problémov za cenu odpadnutia od pravdy.
Tento podvod antikrista sa už rysuje vo svete vždy, keď si niekto nárokuje splniť v dejinách mesiášsku nádej, ktorá sa môže uskutočniť iba mimo dejín, a to eschatologickým súdom. Cirkev odmietla túto falzifikáciu budúceho Kráľovstva aj v umiernenej podobe, známu pod názvom „milenarizmus“, ale najmä v politickej podobe sekularizovaného, „vnútorne zvráteného“ mesianizmu.
Cirkev vojde do slávy Kráľovstva len cez túto poslednú Veľkú noc, v ktorej bude nasledovať svojho Pána v jeho smrti a v jeho zmŕtvychvstaní. Kráľovstvo sa teda neuskutoční dejinným triumfom Cirkvi na spôsob vzostupného pokroku, ale víťazstvom Boha nad posledným náporom zla, po ktorom zostúpi z neba Kristova nevesta.
Súd v Posledný Deň
Po prorokoch a po Jánovi Krstiteľovi Ježiš vo svojom kázaní zvestoval súd v posledný deň. Vtedy vyjde na svetlo správanie každého i tajomstvo sŕdc. Vtedy bude odsúdená zavinená nevera, ktorá si nevážila Bohom ponúkanú milosť. Postoj k blížnemu odhalí, či niekto Božiu milosť a lásku prijal, alebo odmietol.
Kristus je Pán večného života. Ako Vykupiteľovi sveta mu patrí plné právo definitívne súdiť skutky a srdcia ľudí. Toto právo „získal“ svojím krížom. Aj Otec „všetok súd odovzdal Synovi“ (Jn 5,22). No Syn neprišiel preto, aby súdil, ale aby spasil a dával život, ktorý má v sebe.
Druhý Príchod Krista
Pán Ježiš znovu príde na tento svet, ako už po jeho odchode počuli apoštoli od anjelov (Sk 1,11): “Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať.” Tento druhý príchod Krista nikto neprehliadne, všetci ľudia na svete ho naraz zbadajú (Mt 24, 27-31): “Lebo ako blesk vzíde na východe a vidno ho až po západ; taký bude aj príchod Syna človeka: Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly. Hneď po súžení tých dní slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoje svetlo, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa zachvejú. Vtedy sa na nebi zjaví znamenie Syna človeka. Všetky kmene zeme budú nariekať a uvidia Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou.
To je dôležité vedieť v prípade, že by sme sa toho času dožili, pretože pred Kristovým príchodom prídu mnohí falošní “spasitelia” a budú o sebe hovoriť, že ich poslal Boh, a mnohých zvedú. Pán Ježiš potom príde a dá podiel na svojej sláve a moci všetkým svojim verným. Zatiaľ čo väčšina politických vízií - ako komunizmus a dnes globalizácia - sľubovali a sľubujú akúsi ilúziu pozemského raja, Kristus naproti tomu prináša skutočnú spásu ľuďom všetkých čias. Preto s druhým príchodom Krista nastane všeobecné vzkriesenie všetkých ľudí všetkých čias, od Adama počnúc až dodnes.
Tí, ktorí sa toho dožijú, nebudú samozrejme vzkriesení z mŕtvych, ale budú premenení, ako píše sv. Pavol (1Sol 4,16-17) tým, ktorí sa zarmútili nad smrťou svojich blízkych: “Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví.
Posledný Súd
Hlavnou náplňou druhého Kristovho príchodu potom bude posledný súd, ako o ňom hovorí Matúšovo evanjelium (25, 31-32): “Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov.”
Možno by sa zdalo, že tento súd je už zbytočný. Už sme predsa hovorili o tzv. osobnom súde, ktorým prejde každý človek ihneď po svojej smrti. Každý potom hneď bude vedieť, či bude môcť žiť vo večnosti s Bohom alebo bez Boha. Avšak závery tohto osobného súdu sú známe iba tomu, koho sa týka.
Ľudia sú ale súčasťou celého ľudského spoločenstva, preto musí existovať aj nejaké všeobecné fórum, kde sa určitým spôsobom stretnú všetci so všetkými. Tam bude verejne zjavná situácia každého človeka, jeho dary, ktoré dostal, jeho úmysly, motívy všetkých jeho skutkov a ich následky a tiež - jeho večný údel. K všeobecnému súdu sa dostavia všetci, dobrí aj zlí. Nastane hodina, keď všetci v hroboch budú počuť Kristov hlas a vstanú (Jn 5,25.29): “Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť. a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie.“. Tak sa naplní ľudská túžba po spravodlivosti, ktorá nateraz niekedy “horko plače”. Dobre poznáme, ako sa dobre darí darebákom, ako často trpia nevinní ľudia. To s príchodom Krista skončí.
Každé dobro bude odmenené a každé zlo potrestané, teda hriechy, ktoré ľudia neľutovali a neočisťovali sa z nich. Podľa čoho budú ľudia súdení? To dobre vieme zo slov Ježiša. Podľa lásky, ktorú sme prejavili našim blížnym (Mt 25, 40): “Kráľ im odpovie: “Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.” Budeme súdení podľa toho, ako sme k dobru využili dary a schopnosti, ktoré sme od Boha dostali. Ako sme naplnili čas, ktorý nám bol daný.
Vtedy na poslednom súde tiež bude, ak to tak môžeme tvrdiť, sám Boh ospravedlnený. On je teraz ľuďmi tohto sveta často posielaný na lavicu obžalovaných. Vieme, ako často si ľudia na Boha sťažujú, že na nich nemilosrdne dopúšťa zlo, že nevinní ľudia trpia, že zlo nie je potrestané. Vtedy sa on sám pred celým stvorením obháji. Budú zrejmé všetky jeho nám doteraz zahalené zámery s ľuďmi, bude pochopená Božia spravodlivosť, láska a milosrdenstvo, ktorá tu na svete mnohokrát nebola pochopená.
Na poslednom súde uvidíme, že Boh vždy chcel a tiež konal dobro pre každého človeka. A to, aj keď niekedy na niekoho dopustil rôzne skúšky, bolesti, choroby alebo predčasnú smrť. Všetkým tým nás vždy chcel priviesť na správnu cestu, priviesť nás k sebe, ochrániť nás od horšieho zla. Uvidíme, ako veľkej odmeny sa dostalo nevinne trpiacim, aké šťastie môžu prežívať teraz, ale aj to, aký trest dopadol na zločincov a nekajúcich hriešnikov. Spoznáme hlboký a skutočný zmysel všetkého toho, čo sme sami zažili a čo sme mnohokrát nechápali.
Vtedy spoznáme, že Boh to vždy “myslel dobre”, že všetko viedol k nášmu prospechu, len my sme to niekedy nevideli alebo nechceli vidieť. Uvidíme, že on vždy a bez výnimky stál na našej strane, vždy robil všetko pre naše dobro. Uvidíme to tiež na osudoch druhých ľudí a na dejinách celého sveta, ktoré dnes poznáme len veľmi skreslene a pokrivene. Ako sa hovorí, dejiny píšu víťazi. Taktiež vieme o tom, ako nám realitu skresľujú súčasné médiá.
Budeme teda veľmi prekvapení, že mnohé veci sa odohrali inak, než si dnes myslíme. Budú tiež zjavené všetky plány zla, diabolské úklady, podvody, klamstvá a pretvárky vo veľkom aj v malom, v individuálnom i svetovom meradle. Spoznáme, ako nám pomáhali naši dobrodinci, uvidíme, kto sa pre nás obetoval, za nás sa modlil, koho nám Boh poslal do cesty, a my sme to koľkokrát nevideli.
Teológovia však nie sú zajedno v otázke, či budú zjavené aj odpustené hriechy spasených ľudí. Ak sa tak stane, bude to k oslave Božieho milosrdenstva, nie k zahanbeniu týchto ľudí.
Čas Konca a Predadventný Súd
Môžeme predpokladať, že súd v nebi bude časovo spojený s „dobou konca“ na zemi. Zatiaľ čo na zemi sa postupne plnia znamenia Kristovho návratu a ľudia sa polarizujú buď na stranu Božiu alebo na stranu nepriateľa, i v nebi prebiehajú prípravy k ukončeniu zápasu dobra so zlom.
Podľa biblického proroctva sa v r. 1844 v nebi odohralo niečo dôležité. V tej dobe mnohí protestanti čakali na základe tohto proroctva príchod Ježiša Krista. Kristus však ešte neprišiel. Proroctvo je však pravdivé. V nebi začala prvá fáza súdu a Kristus sa stáva príhovorcom, obhajcom veriacich na tomto súde. Veď Zj 14,6-7 hovorí, že súd v nebi začal už v dobe, keď na zemi ešte žijú ľudia. V nebi už viac ako 140 rokov prebieha súd nad veriacimi ľuďmi. Blíži sa jeho ukončenie. Dobu od r. 1844 nazývame „predadventným súdom“ alebo inak podľa proroctva „dobou konca“.
Žijeme vo veľkej a dôležitej dobe. Ľudia na svete majú možnosť počuť „večné evanjelium“ (Zj 14,6.7) a v nebi medzitým prebieha posudzovanie ľudí. Boh nevynechá ani jedného jedinca. Do úvahy sa berú myšlienky, slová, činy ľudí, ale rozhodujúce je ich postoj ku Kristovi (Ján 3,16.17). Ak človek uverí a zmení spôsob svojho života, vzťahuje sa na neho Božia milosť, odpustenie. Sami o sebe sme stratení, nemôžeme sa dostať z priepasti hriechu.
Boh nám však posiela svojho Ducha, necháva na svete zaznievať záchranné posolstvo (Mat 24,14) a až Boh ukončí prvú časť súdu, Kristus príde. Dnes je rozhodujúci čas - povedzme to inak - ešte krátku dobu bude snáď možnosť záchrany než sa definitívne uzavrie.
Tma Božieho Súdu
Na Veľký piatok prebieha i súdny proces Boha s človekom. Ježiš pred svojou smrťou povedal: Teraz je súd nad týmto svetom. (Jn 12,31) Na lavici obžalovaných sedí celé ľudstvo. Všetko zlo, ktoré sa stalo v živote každého človeka, je predmetom súdu. Rozsudok je vynesený a Ježiš v tej chvíli berie na seba celé odsúdenie celého sveta. Zástupne vstupuje do tmy Božieho súdu za celý svet.
Keď Ježiš vstupuje do tmy Božieho súdu, zostupuje na dno ľudského zatratenia. Prežije desivú bolesť oddelenia a opustenia Otcom. Prežije to, čo Biblia nazýva peklom. Veď čo je peklo? Ježiš hovoril o pekle ako o vonkajšej tme. Byť odsúdený a zatratený znamená byť vyhodený do vonkajšej tmy. To je Boží súd.
Vstúpiť do tmy Božieho súdu neznamená nič iné ako byť vyhodený do vonkajšej tmy. Najdesivejšie na tejto tme je to strašné, nepredstaviteľne bolestivé oddelenie od Boha. Môj hriech, ktorý ma mal celú večnosť oddeľovať od Boha, na Golgote oddelil Syna od Otca. Ježiš v tej chvíli za mňa i za teba okúsil peklo. Zostúpil do smrti strašnejšej než si ktokoľvek z nás dokáže predstaviť. To je cena, ktorú musel zaplatiť, aby sa mohol stať Spasiteľom hriešnikov.
Účel Božieho Súdu
Boží súd má niekoľko zásadných cieľov:
- Odhalenie tajných skutočností: Boží súd odhalí aj tajné skutočnosti ľudských životov.
- Rozhodnutie o večnom údele: Boží súd definitívne a neodvolateľne rozhodne o večnom údele ľudí - buď na ňom budú ospravedlnení a získajú život večný, alebo bez obhajcu prepadnú a budú odsúdení k večnej záhube.
- Vyriešenie zápasu dobra a zla: Boží súd má za cieľ raz prevždy vyriešiť problém zápasu medzi dobrom a zlom.
- Ospravedlnenie Boha: Ďalej Boží súd ospravedlní Boha, očistí jeho zneuctenie pred celým vesmírom, odhalí jeho lásku aj to, ako sa prejavoval voči stratenému človeku.
- Odhalenie satanovho smeru: Boží súd ODHALÝ ZVODNÝ SATANOV SMER, jeho falošnú slobodu, celý rozsah jeho vzbury a klamu, tragické dôsledky jeho pýchy a závisti.
Fázy Božieho Súdu
Boží súd prebieha v niekoľkých fázach:
- Predadventný Súd: V tejto fáze sú posudzované prípady veriacich ľudí - tých, ktorí v živote počítali s Bohom, ktorí vierou prijali zástupnú obeť Ježiša Krista.
- Tisícročné Kráľovstvo (Milénium): Počas milénia budú všetci vykúpení s Kristom v nebi a budú svedkami pri druhej fáze Božieho súdu.
- Posledný Súd: Posledná fáza súdu, ktorá nastane po miléniu a bude zahŕňať všetkých ľudí všetkých čias.
Spravodlivosť žiada, aby boli odhalené, odsúdené a potrestané všetky hriechy, zločiny a krivdy, ktoré boli na svete aj vo vesmíre spáchané. K tomuto účelu bude slúžiť druhá fáza súdu - tisícročné kráľovstvo. Počas milénia budú všetci vykúpení s Kristom v nebi (Ján 14,3; 1 Tes 4,17; Zj 20,4b) a budú svedkami pri druhej fáze Božieho súdu (1 Kor 6,2.3; Zj 20,4).
Výzva k Pripravenosti
Je jasné, že by sme radi vedeli, kedy sa toto všetko uskutoční, aby sme sa na tento súd mohli pripraviť. Aj Ježišovi učeníci sa na to pýtali. Ak hovoríme o druhom príchode, náš Pán už teda prišiel. Na otázku, ako blízko je Boh, ako blízko je Pánov príchod, môžeme odpovedať, že Emanuel - Boh s nami, je už teraz tu. Už teraz môžeme a máme žiť s ním, s Ježišom. Koniec starého sveta už vlastne začal. Božie kráľovstvo nezadržateľne prichádza, už je medzi nami, hovorí Pán Ježiš. Nemusia nás desiť obavy o budúcnosť. Kde je láska, tam strach nemá miesto. A Božia láska, tá je tu. Je tu ale aj naša láska? Ak áno, potom máme už Boží súd za sebou.
Doba posledného súdu býva vnímaná ako hrozivá. Má to ale byť úplne naopak, a to hlavne pre toho, kto žije s Bohom. Podobne ako orchidea, ktorá je dlhú dobu celkom nevzhľadnou rastlinou, keď dlhé roky zbiera silu, aby potom počas krátkej doby stvorila stonku s pukmi a nakoniec zakvitla v nádherné kvety. Je to stále tá istá rastlina a pritom je zrazu úplne iná. Tak to bude aj s naším životom a celým svetom. Pri druhom príchode Krista rozkvitne do plnej nádhery všetko to dobré - čo bolo doteraz skryté a opomínané. Ukáže sa nádhera aj toho najmenšieho dobrého skutku, každé utrpenie a každý kríž, to všetko bude naraz premenené a oslávené.
Konca sveta sa teda kresťania nemusia báť. Veď sa práve skrze neho plne uskutočnia Božie plány. Báť sa musia iba tí, ktorí viac ako Krista milujú svoje zlo. Čas je krátky, ako hovorí svätý Pavol, a pokračuje, že tento čas máme dobre využiť na preukazovanie dobra všetkým, zvlášť tým, ktorí vo viere patria s nami do jednej rodiny. Prosbu o príchod dňa Pána vyslovujeme zakaždým v modlitbe Otče náš. Učme sa teda stále tomuto postoju očakávania, ktorý mali prví kresťania a ktorí sa modlili: Príď, kto počúva, nech volá: Príď! Príď, Pane Ježišu!
BOŽÍ SÚD. Ako konať, aby sme obstáli pred Bohom? Komu sa budeme klaňať?
Ak chce niekto uniknúť pred záhubou a pred Božím spravodlivým hnevom, potom existuje iba jediná spoľahlivá cesta záchrany: v milosti Ježiša Krista, ktorú prijímame vierou. Len v úprimnom odovzdaní sa Ježišovi vo viere je jediná možnosť - jediná cesta úniku pred Božím spravodlivým súdom. K tomu, aby sme sa vierou držali Ježiša, sme Božím slovom pozvaní.
Boží súd je vážnou a pravdivou správou. Hovorí, že nie je dôležité vedieť, ako vyzerá peklo, ale to, že vďaka Ježišovi Kristovi môžeme peklu uniknúť. Aj preto Biblia nezamlčuje zvesť o Božom súde. Koná tak, lebo pre vieru v Pána Ježiša Krista môžeme uniknúť Božiemu hnevu - Božiemu spravodlivému súdu.
Náš Pán, Ježiš Kristus, nech nás zmocní prežívať naše časné dni vo viere v Neho a v láske k ľuďom. Nech nás vo svojej cirkvi sceľuje - ako v opravovni, kde sa uzdravujú rozbití ľudia. Nech nás vedie k tomu, čo je čisté a správne a počuje od nás k tomu naše ochotné a dôveryplné: Áno.