Celé dejiny mesta Svätý Jur sú písané vínom. Svätý Jur je obdarený výnimočne vhodnou polohou pre pestovanie viniča, pričom podobné podmienky možno na Slovensku ťažko nájsť, azda len v Tokajskej oblasti. Okolo celej obce sú v podstate len južné a západné svahy.
Vína multietnické a predsa slovenské, sa rodia na juhozápade Slovenska v najstaršej a najslávnejšej vinohradníckej oblasti. Vína s prastarou skúsenosťou Keltov a Rimanov, moselských Nemcov a pravdaže Slovákov. Tiahne sa od sútoku Moravy a Dunaja až po Čachtice späté s menom grófky Alžbety Báthoričky, od pahorkatín Hlohovca až po záhorskú Skalicu.
Na južných svahoch Malých Karpát sa vinič pestoval od nepamäti. Prvé písomné záznamy o tom, že Svätojurčania sa živia vinohradníctvom a vinárstvom, pochádzajú z roku 1209, vinohradnícka história mestečka je však nepochybne podstatne staršia, hoci záznamy spred tohto roku sú skúpe na slovo.
Po Nežnej revolúcii tunajšie poľnohospodárske družstvo postupne upadalo a vinohrady začali pustnúť. Nakoniec tu okolo roku 2000 obrábali len päť z celkových 220 hektárov, na ktorých rastie vinič. Po pätnástich rokoch odvtedy, aj vďaka vinárskym prisťahovalcom, sa situácia otočila.
Svätý Jur mal šťastie, socialistická architektúra jeho centrum nepokazila. Centrum nie je spustošené nejakými socialistickými zásahmi, a preto je Svätý Jur ako lokalita, svojimi klimatickými podmienkami, pôdou a svahmi, pre víno ideálna.
História vinohradníctva vo Svätom Jure
Medzi najlepšie hony poblíž mesta patria Stoličiare, Perdzské, Hájniky, Kazáre, Dlhé, Tepluše, Prostredné a pod. Avšak úplne najlepšími honmi, z ktorých aj grófi Pálffyovci najradšej víno pili, sú Bujačky, Koliebky a Trezingáre. Smerom k bratislavskému chotáru s o niečo horšími podmienkami sa tiahnu hony Zuby, Gráfliky, Murná, Kúty (Kuldeky), Strieborné, Koláre, Cukrové a pod.
Vznikla tradícia platenia deviatkov, desiatkov, pozemkových daní z viníc a z produkcie mestám a panovníkom. Takéto hospodárstvo napomáhalo rozvoju remesiel. Mestá vďaka tomu získavali rôzne privilégiá a slobody. Do konca 15. storočia vznikajú vinohradnícke cechy, právo výčapu a dedia sa zvyky pestovania a výroby vína.
Kráľom vín v tomto čase bol v Uhorsku bezpochyby samotok - osobitný druh vína vyrobeného zo zosušených bobúľ špeciálnych odrôd viniča (tokajský výber, po maďarsky aszúbor, po nemecky Ausbruch). Okrem tokajského k najvýznamnejším patril aj jurský samotok.
Najprv sa pooberali osobitne pozvrašťované bobule - cibéby z Viridúl (odroda viniča nazývaná po nemecky aj Grünlagler, sladké husté žltkasté hrozno s podlhovastými bobuľami, Bratislavčania túto odrodu vôbec neuznávali). Týmto hroznom oberači naplnili tri putne, pridali pol putne iného čerstvého hrozna a dali do tunky. Samzrejme, že sa predtým prebrali a odstránili zhnité a skazené bobule. Potom sa pomiešalo a šliapalo umytými nohami. Miešalo sa dovtedy, kým bobule Viridúl (v podstate sladké hrozienka) nenasiakli šťavou čerstvého hrozna. Nasledovalo lisovanie a získaval sa najušľachtilejší mok, ktorý sa nalieval do osobitných súdkov, kde potom získaval výborné vlastnosti, ktorými preslávil svätojurských vinohradníkov.
Vinohradníctvo ako fenomén vtlačilo svoju pečať mestečku, jeho architektúre vinohradníckych domov s vysokou priechodnou bránou a podbráním, kam sa dalo vtiahnuť s vozom k zadným veľkým pivniciam a lisovniam (prešovniam).
Svätý Jur sa v 13. storočí premenil zo strediska vojenskej moci na hospodárske centrum panstva rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka. V roku 1209 dostal do daru osadu Svätý Jur Šebuš, zakladateľ rodu grófov z Jura a Pezinka. Tá sa vyvíjala spočiatku ako trhová osada, ale onedlho prevládlo vinárstvo. Vinice sa spomínajú v roku 1270, ale vinohradníctvo tu hralo významnú úlohu už dávno predtým. Zároveň sa rozvíjali aj remeslá.
V polovici 14. storočia dostalo mesto trhové privilégium od kráľa Ľudovíta I. a začiatkom 16. storočia Ľudovít II. oslobodil tamojších obchodníkov od platenia mýta v celom Uhorsku. V roku 1609 vzniklo svätojurské panstvo, ktorého centrom bol Svätý Jur a ďalších 21 obcí (od Mysleníc až po Most na Ostrove). Rok 1663 bol pre mesto nesmierne 5ažký. Vypálili a spustošili ho Turci a nastala kríza, stavebný a hospodársky vývoj začal stagnovať a dokonca v roku 1871 mesto stratilo svoje predošlé výhody a postavenie. Napriek tomu však do konca 17. Hospodárskemu vývinu zodpovedá aj rozvoj kultúry, stavebníctva a školstva.
Zintenzívnenie vinohradníctva súvisí s usadzovaním kolonistov na základe nemeckého zákupného práva. Hlavný nápor je evidentný po tatárskom vpáde v 2. polovici 13. storočia. Nemecké obyvateľstvo priviedlo k rozkvetu malokarpatské vinohradníctvo a proces majetkového delenia vinohradov sa skončil do konca 13. storočia, keď sa vytvorila štruktúra krajiny viničného pásu zachovaná až do polovice 20. storočia.
Jadrom mesta je terénne stúpajúca Prostredná ulica v strede mierne rozšírená do tvaru vretena s pôvodne trhovou funkciou. Vo vrchole pôdorysu stojí farský kostol sv. Juraja z 13. - 15. storočia, ktorý dominuje celému okoliu. Nižšie, na konci námestia, je postavený pálffyovský kaštieľ a na križovatke hlavných vnútromestských komunikácií stoja ďalšie historicky významné budovy, akými sú bývalý kláštor a kostol piaristov, Segnerova kúria premenená na evanjelický kostol, starý mestský dom, Zichyho kúria - dnešná radnica, Kautzov dom a iné domy bohatých mešťanov, postavené zväčša v 16. s 17.
Najväčší rozmach zažilo vinohradníctvo počas panovania Márie Terézie a Jozefa II., mnohé vína zo Slovenska konkurovali tým najlepším európskym značkám a dostávali sa aj na kráľovské dvory. Obľúbené víno uhorskej panovníčky bola napríklad „obyčajná‟ Frankovka modrá z Rače, na jej výrobu vydala Mária Terézia v roku 1776 dispozičnú listinu.
Kostol sv. Juraja vo Svätom Jure
Súčasnosť vinohradníctva vo Svätom Jure
Vinohrady nad Svätým Jurom. Sucho a teplo hroznu svedčí, no v bielej dodávke, ktorá unavene stúpa k terasám vinohradov nad Svätým Jurom, sa takmer nedá dýchať. Je krátko popoludní a na oblohe nevidieť jediný oblak.
Michal Bažalík patrí ku generácii mladých vinohradníkov a vinárov, ktorí sa posledné roky sťahujú do Svätého Jura a spolu s niekoľkými miestnymi rodákmi obnovujú tradíciu výroby vína. Ročne z nich vyťaží pár tisíc fliaš sviežej ružovej frankovky a ďalších vín.
Grančič je rodák, potomok Chorvátov, ktorí v 16. storočí utekali pred Turkami po bitke pri Moháči a usadili sa na celom západnom Slovensku. A tak začal predávať mrazenú pizzu. Firmu po necelých desiatich rokoch kúpil Dr. Oetker a Grančič sa v roku 2003 opäť vrátil do vinohradov.
Návrat mladých k vinohradníctvu a vinárstvu nie je len svätojurský fenomén, ale tomuto mestu obzvlášť svedčí.
KAŽDÝ TÝŽDEŇ INÝ ZÁŽITOK! Vinocentrum Svätý Jur 37/52
V Bahnovej vinotéke sa dá kúpiť víno väčšiny z miestnych vinárov, bez toho, aby sami seba vnímali ako konkurenciu. Vo vinotéke je živo. Vinári zhodne tvrdia, že na predaji vína nezbohatnú, no uživia sa.
Myšlienka obnovy bývalého vinohradníckeho spolku vo Svätom Jure sa začala napĺňať dňa 5.decembra 1997, kedy sa zišlo v pivnici pána Adolfa Schwanzera 9 občanov mesta a dohodli sa na vzniku Svätojurského vinohradníckeho spolku. Oficiálne začal spolok svoju činnosť 17. decembra 1997. Prvou akciou bola prednáška o ochrane viniča. Od roku 1998 spolok usporadúva Výstavu vín spojenú s ochutnávkou pri príležitosti Svätojurských hodov a od roku 2009 výstavu Kráľovský rizling. Spolok dnes združuje viac ako 50 členov - počnúc nadšencami, malými vinármi a obrábateľmi viníc a až po známe vinárske firmy a profesionálnych vinohradníkov. Hlavným poslaním spolku je podpora a propagácia svätojurského vinohradníctva a vinárstva.
Starobylé mestečko Svätý Jur sa v septembri 2021 rozhodlo predstaviť svoju bohatú históriu pomerne nevšedným spôsobom. O vinohradníckej a vinárskej tradícii, dávnych remeslách, zvykoch a krojoch obyvateľov, ale aj o živote cestovateľa a dobrodruha Mórica Beňovského, ktorý tam strávil svoje študentské časy, už nemusíte počúvať len suché fakty. Všetko to môžete zažiť na vlastnej koži, o všetkom sa presvedčiť na vlastné oči a vlastné ruky!
Na Prostrednej ulici prostredníctvom bronzového modelu mesta, ktorý bol slávnostne sprístupnený v piatok 21. apríla počas Svätojurských hodov, a v kláštore piaristov, Renesančnom dome a v kaštieli Pálffyovcov, ktoré vás vďaka špeciálnym 3D okuliarom prenesú naozaj ďaleko. V čase i priestore.
Vinohradnícke oblasti Slovenska
Vinohradnícke oblasti na Slovensku
- Malokarpatská vinohradnícka oblasť
- Južnoslovenská vinohradnícka oblasť
- Stredoslovenská vinohradnícka oblasť
- Nitrianska vinohradnícka oblasť
- Východoslovenská vinohradnícka oblasť
- Vinohradnícka oblasť Tokaj