Reformovaná kresťanská cirkev, známa aj ako kalvínska, má na Slovensku bohatú históriu a dodnes zohráva dôležitú úlohu v živote mnohých veriacich. V tomto článku sa pozrieme na jej vznik, vývoj a súčasné postavenie.
Reformovaný kostol v Seni
Vznik a vývoj reformovanej cirkvi
Pri hľadaní založenia Reformovanej cirkvi ťažko nájsť nejaký jednoznačný dátum. Boh v reformácii použil viacero mužov, napr. Zwingliho v Zürrichu, Bucera v Štrassburgu, Knoxa v Škótsku. Avšak nový duchovný smer sa však začal bezpochyby v prvej polovici rokov 1500 v Ženeve, kde žil - pôvodom Francúz - Ján Kalvín. Učenie reformácie sa šírilo v prvom rade v Nemecku, potom v severných štátoch Európy, ale aj v Škótsku, Holandsku a Uhorsku. Šírili ho zväčša študenti, obchodníci a vandrujúci remeselníci.
Prenasledovanie a prežitie
Reformovaná cirkev, jej hlásatelia boli často prenasledovaní. Na viacerých miestach v Poľsku, Taliansku, Španielsku boli reformovaní takmer úplne zlikvidovaní. Vo Francúzsku počas „Bartolomejskej noci“ 24. augusta 1572 bolo násilne zabitých 20 000 hugenotov - francúzskych reformovaných. V Nantes po edikte v roku 1685 úplne stratili náboženskú slobodu. V roku 1670 bola skupina reformovaných farárov predaná a odvedená na galeje do mesta Neapol.
Kalvinizmus prežil rozličné prenasledovanie no aj dnes patrí medzi najsilnejšie protestantské cirkvi. Dostal sa aj do Ameriky. Čo sa týka vierovyznania okrem Nicejského, Athanasiovho, ktoré sú spoločným kresťanským dedičstvom, smerodajným je v roku 1563 vydaný Heidelberský katechizmus a v roku 1566 od H. Bullingera vydané II. helvétske vierovyznanie. Reformovaní ich však nepovažujú za konečné a neomylné.
Bullinger píše v predslove II. Reformovaní uznávajú dve sviatosti: svätý krst a svätú Večeru Pánovu. Ježiš nariadil iba tieto dve sviatosti. Reformovaná cirkev o spasení verí, že ono nie je zaslúžené skrze dobré skutky, lebo je jedine darom Božím. (Ef. 2,8) Dobré skutky sú už ovocím spasenia, jeho svedectvom, že vzrastáme v milosti a poznávaní Krista. Dosiahnutie spasenia vedie jedine cez Krista.
Reformované kostoly, v ktorých v centre bohoslužieb stojí výklad z Písma Svätého (kázeň), vysluhovanie sviatostí, spev a modlitba, sú svojim vzhľadom jednoduché. V kostoloch nie je oltár. Reformovaná kresťanská cirkev je budovaná na základe Svätého Písma. V zmysle Svätého Písma a vierovyznaní: II.helvétske vierovyznanie a Heidelberský katechizmus uznáva Ježiša Krista za jedinú hlavu cirkvi a spravuje sa podľa zásad synodálno-presbyterských, totiž, že zákony vynesené synodou, ktorá je hlavným zákonodarným a výkonným orgánom cirkvi, vykonávajú presbytéria.
Prvá cirkevná organizácia je cirkevný zbor. Cirkevný zbor je dvojaký: „matkocirkevný“ zbor, ktorý vydržiava samostatnú duchovenskú stanicu, a „dcérocirkevný“ zbor, ktorý je zo stanoviska duchovnej starostlivosti pričlenený k niektorému matkocirkevnému zboru.
Jej vznik na území dnešného Slovenska datujeme rokom 1567, kedy sa konala synoda - cirkevný snem v dnešnom Debrecíne v Uhorsku, ktorá sa prihlásila k reformačnému snemu Jána Kalvína.
Okrem evanjelickej cirkvi pôsobili v Košiciach v 16. storočí zvyšné protestantské cirkvi, a to v utajení a neorganizovane. K vzniku prvej Reformovanej kresťanskej cirkvi v meste došlo v roku 1644 na Zelený štvrtok. V tento deň sa zišli stúpenci kalvínskej viery v modlitebni kráľovského domu na Službách božích, v súčasnosti sa na tomto mieste nachádza Kostol Najsvätejšej Trojice.
Rákóczi pri tejto príležitosti daroval cirkvi dva vzácne kalichy a tanier, ktoré cirkev opatruje dodnes.
Reformovaný kostol v Šamoríne
V roku 1944 bola v Košiciach vydaná Kronika košických kalvínov, ktorá mapuje históriu reformovanej cirkvi. Reformovaná cirkev v Košiciach prežila pohnuté dejiny. V roku 1644 kalvín Juraj Rákoczi I. a jeho manželka Zuzana Lorántffy pri slávnostnom príchode do mesta nemohli dať odslúžiť ďakovnú bohoslužbu v kostole svätej Alžbety, ale slúžili ju v súkromnom dome.
Na Mäsiarskej ulici v rokoch 1642-1655 kalvíni zo zozbieraných peňazí vybudovali kostol, školu a faru. Na jeden čas tu bola prenesená aj slávna škola zo Šárošpataku. V roku 1673 bol kostol spolu so školou a farou zrekvírovaný. O päť rokov Imrich Tököly kostol kalvínom vrátil. Po 18-nástich rokoch ho František Csáky odobral znova pre potreby vojska.
Prvý kalvínsky kostol bol postavený na nároží dnešnej Mäsiarskej a Uršulinskej ulice v rokoch 1650-1663. Koncom 17. storočia prebiehala však silná rekatolizácia a návratom dominikánov do Košíc v roku 1698 sa dovŕšil proces prevzatia mesta katolíkmi.
Manželka Leopolda I. v roku 1698 usadila v Košiciach aj rád sv. Uršule a Kalvínsky kostol pridelili práve uršulinkám. Protestantské cirkvi dostali ako náhradu len pozemky mimo mestských hradieb. Kalvínom dali odškodné vo forme stavebného pozemku v rámci vtedajšieho Nižného húšťaku (južne od mestských hradieb), kde si postavili menší kostol.
Za povstania Františka II. Kostol na Mäsiarskej ulici sa im prinavrátil 9. januára 1706, avšak bez podpory Rákócziho boli kalvíni opäť vyhnaní z mesta 20. apríla 1711 a vrátili sa na košické južné predmestie.
Kostol bol aj v držbe rádu sestier uršulíniek, ktoré premiestnila manželka cisára Leopolda. Kalvíni si na jednom z ôsmich pozemkov na Moldavskej ceste v roku 1714 vystavali drevený kostol. Snažili sa dostať do mesta.
Po zbúraní východných hradieb mesta na začiatku 19. storočia odkúpila kalvínska reformovaná obec za 6150 zlatých veľké trojposchodové sklady na dnešnej Hrnčiarskej ulici (na mieste Drábskej brány), aby si ho prestavala na kostol. Práce sa začali 18. júla 1805 pod vedením kurátora Juraja Farkassányiho. Kostol bol vysvätený 22. septembra 1811.
Architektúra a súčasnosť kostolov
Tento kostol bol v roku 1805-1811 prestavaný na kamenný kostol. Kvôli dobovým predpisom vchod do kostola nesmel smerovať do hlavnej ulice. V roku 1853 vstavali do priečelia vežu, ktorá bola ďalej nadstavaná počas zásadnej rekonštrukcie kostola koncom 19. storočia, v roku 1895. Počas nej bol kostol prefasádovaný v neorománskom duchu a košický staviteľ Jozef Munkátsy údajne na vlastné náklady vežu zvýšil na viac ako 35 metrov. Na jej vrchol bol umiestnený pozlátený plechový kohútvyrobený ešte v 16. storočí.
Veža predstavuje výrazný architektonický prvok, keďže je v rámci pôdorysu kostola umiestnená asymetricky, čím je viditeľná z Hrnčiarskej, Kováčskej, ale aj Hlavnej a Mlynskej ulici. Interiérovú výzdobu kostola tvoria maľby realizované v prvej polovici 19. storočia a v polovici 20.
Veža kalvínskeho kostola s výškou 35,6 m je dominantou východnej centrálnej časti mesta. Na vrchole kostola tiež nájdete vzácneho kohúta z výšky 48-metrovej veže! A vedeli ste, že pôvodne bol tento kohút umiestnený na severnej veži Dómu sv.V medzivojnovom období bola ulica pred Kalvínskym kostolom nazvaná ako „Kalvínovo námestie“.
Košický reformovaný zbor je v súčasnej dobe dvojjazyčným. Veriaci zboru už niekoľko rokov podieľajú aj na spoločných ekumenických aktivitách. Ich príprava, ale aj realizácia sú jedným z hlavných hmatateľných prejavov hľadania skutočnej náplne praktického kresťanstva v každodennom živote, v spolunažívaní, v láske a tolerancii.
„Kalvínsky, či inak známy ako Reformovaný kostol nájdete na krásnom námestí vedľa Miklušovej väznice a pred vstupom do čarovnej Uličky remesiel."
Reformovaný kostol v Kalinčiakove, mestskej časti Levíc. Nedávno sme boli svedkami ukončenia rekonštrukcie vonkajšej fasády Kostola reformovaného, ktorý slúži veriacim hlásiacim sa k Reformovanej kresťanskej cirkvi. Svetlú fasádu nahradila tmavšia, výraznejšia, ktorá má evokovať terakotu.
Kalvínske kostoly majú strohý interiér, nie sú v nich sochy ani obrazy. S freskami sa možno stretnúť v kostoloch v Šamoríne (11. storočie), Čečejovciach a v Plešivci (13. storočie). Maľovaný strop majú kostoly v Silickej Brezovej (13.
Extreme Constructions: The Secrets of the Cathedrals
Súčasnosť reformovanej cirkvi na Slovensku
K Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku, ktorá patrí medzi protestantské cirkvi vyznávajúce kalvinizmus, sa podľa sčítania obyvateľov z roku 2021 hlásilo 85 271 občanov (1,56 %), prevažne príslušníkov maďarskej menšiny na juhu Slovenska. Po rozpade Rakúsko-Uhorska a zániku Uhorska v roku 1918 sa časť členov tejto cirkvi, ktorí sa označujú aj ako kalvíni, ocitla na Slovensku a Podkarpatskej Rusi v rámci novo konštituovanej Československej republiky.
| Rok | Počet členov | Poznámka |
|---|---|---|
| 2021 | 85 271 | Prevažne príslušníci maďarskej menšiny |
Jej situácia sa zásadne zmenila po Nežnej revolúcii v roku 1989, keď nastala náboženská sloboda. Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku dnes organizačne predstavuje jeden dištrikt s deviatimi seniorátmi, pričom v siedmich z nich je úradným jazykom maďarčina, kým v dvoch slovenčina. Kňazov tejto cirkvi vychováva Reformovaná teologická fakulta Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne. Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku sa v júni 2011 pripojila k jednotnej Maďarskej reformovanej cirkvi, ktorá má za cieľ spájať reformovaných kresťanov Karpatskej kotliny. Celkový počet kostolov Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku je 311. Nachádzajú sa prevažne v južnej časti Slovenska.
Práve v tomto roku si pripomíname 100. výročie zákonodarnej synody v Leviciach (17. - 25. Obsiahla publikácia Sto rokov: Dejiny Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku od osamostatnenia po súčasnosť, ktorú tento rok vydalo Ústredie kultúry a osvety Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku so sídlom v Rimavskej Sobote, mapuje aj pohnuté dejiny cirkvi.