Farnosť je spoločenstvo ľudí, veriacich kresťanov katolíkov, na čele s kňazom - farárom, ktorých spájajú životné smerovania a postoje. Farnosť má žiť ako rodina, spoločne prežívať radosti a aj starosti každého jedného človeka obce. Katechizmus katolíckej cirkvi v bode 2179 hovorí: „Farnosť je vymedzené spoločenstvo veriacich, ustanovené ustáleným spôsobom v partikulárnej cirkvi (diecéza), v ktorom je pastorálna starostlivosť zverená farárovi ako vlastnému pastierovi, ktorý podlieha autorite diecézneho biskupa. Umožňuje všetkým veriacim zhromažďovať sa na jednom mieste na nedeľnom slávení Eucharistie.“ Vyučuje spásonosné Kristovo učenie; uskutočňuje Pánovu lásku v dobrých a bratských skutkoch.“
Naša farnosť Lehota leží neďaleko starobylej Nitry. Tu na hradnom kopci sa nachádzal prvý kresťanský kostol na území dnešného Slovenska a na vrchu Zobor najstarší kláštor sv. Hypolita, v ktorom bol aj sv. Andrej Svorad. Potom žil sám pustovníckym životom v jaskyni, ktorá je pod Zoborom dodnes. Zvyšok života žil na Skalke pri Trenčíne. V roku 1946 sa odčlenila filiálka Lehota od farnosti Veľké Zálužie a vznikla nová farnosť Lehota. Skladá sa z jednej obce Lehota a z osady Krvavé Šenky.
Prvá doložená zmienka o nováckej farnosti pochádza z roku 1322. V období stredoveku do nej ako filiálky patrili aj obidve Lehoty. Majténiovci, ako svetskí patróni nováckej farnosti boli katolíci, preto aj v čase šírenia protestantizmu si celá farnosť i jej filiálky zachovali katolícku príslušnosť. Lehotskí veriaci boli po dlhé roky odkázaní dochádzať do nováckeho kostola, kam ako farníci patrili. Prvý kostolík, skôr však iba kaplnku, sa vo Veľkej Lehote podarilo postaviť až v roku 1796.
V roku 1947 však dochádza k zmene. Rok predtým sa farár Jozef Psársky nezhodol s farníkmi Ujlaku, a tak odchádza bývať do Lehoty. Tu 1. septembra 1947 bola zriadená farnosť na základe rozdelenia cirkevného majetku a územného vyčlenenia z materskej farnosti. Správcom tam zostáva Jozef Psársky, zatiaľ čo cirkevnú obec v Ujlaku spravuje kaplán Štefan Benčat, ktorý za pomoci veriacich postavil dnešnú faru na mieste starej, ktorú dal zváľať odchodivší J. Psársky. Na uvoľnené miesto správcu farnosti do Ujlaku je menovaný Andrej Ďuriš.
V obci do roku 1948 vyvíjali činnosť viaceré náboženské spolky a organizácie, existovala tu živá tradícia pútí a procesií. Z kongregácií tu v roku 1948 pôsobilo bratstvo sv. ruženca ("ruža"), Mariánska kongregácia (Mariánky), Spolok najsv. Srdca Ježišovho, Tretí rád sv. Františka, Jednota katolíckych žien, Jednota kňazov, Jednota katolíckych mužov, kongregácia Škapuliarskej P. Márie a Združenie katolíckej mládeže (SKM).
Kostol sv. Mikuláša
Kostol sv. Mikuláša môžeme nájsť v mestskej časti Nová Lehota, ale podrobné historické záznamy o ňom by sme v handlovských cirkevných knihách hľadali márne. Prvá známa zmienka o farnosti Nová Lehota je z roku 1559 (samotná obec sa spomína už v roku 1487), pričom vizitačný záznam konštatuje, že v tom čase farnosti chýbal duchovný správca, ktorého nahrádzal farár z Janovej Lehoty. Farnosť neskôr zanikla a obnovená bola až v 18. storočí, kedy bol vybudovaný aj kostol svätého Mikuláša biskupa.
Kostol začali stavať v roku 1785 uprostred obce na vyvýšenom mieste a na pôvodných základoch kostola z konca 15. storočia. Je to jednoloďový kostolík, postavený v barokovo-klasicistickom štýle s rovným stropom, hladkou fasádou, segmentovým uzáverom a predstavanou renesančnou vežou s ihlancovou strechou, v ktorej boli umiestnené štyri zvony. Kostol cirkevne patril do Svätokrížskej farnosti v Banskobystrickej diecéze, hoci samotná obec bola administratívne súčasťou Handlovej, ktorá zase patrila pod Nitriansku diecézu. Dňa 30. októbra 1786 bola hrubá stavba kostola požehnaná F. Millerom a v roku 1791 ho po dokončení vysvätil F. Berchtoldt.
Postupom času obyvateľstvo narastalo a tak domáci zväčšovali chór v kostole hneď niekoľkokrát - v roku 1823 a v roku 1924, kedy vybudovali trojstranný chór. V roku 1841 bol kostol vydláždený kamennými platňami a v roku 1923 predláždený keramickými dlaždicami. Podľa záznamov oltár vyhotovil F. Šteffek a kostol vymaľoval L. Schrammek z Banskej Štiavnice.
V blízkosti kostola stojí baroková fara (1787), okolo ktorej v roku 1841 vysadil vtedajší farár Pavol Ambrózy, významný pomológ, rôzne cudzokrajné stromy.
Významné Osobnosti Farnosti
Uplynul už rok odvtedy, čo na hromničnú nedeľu 2. februára 2020 Starolehoťania na miestnom filiálnom rímskokatolíckom kostole odhalili pamätné tabule svojim dvom výnimočným rodákom - rímskokatolíckym kňazom. Udalosť bola o to výnimočnejšia, že sa jej zúčastnil aj nitriansky biskup Viliam Judák, ktorý s ďalšími tromi kňazmi vzdali hold Petrovi Briškovi (1895-1939) - národnému buditeľovi a Antonovi Dominovi (1921-2002) - trpiteľovi pre vieru.
Peter Briška
Peter Briška sa narodil ešte na sklonku 19. storočia ako najstarší z desiatich detí. Za kňaza bol vysvätený 3. februára 1918. Bol činný v národne rady, za čo ho Maďari odsúdili na smrť. Československej lidovej strany, kde bol významným slovenským funkcionárom. Jeho pôsobenie je spojené najmä s Nitrianskou diecézou.
Anton Domini
Anton Domini sa narodil na Starej Lehote, kopanica, ako najmladší zo štyroch súrodencov. Za kňaza ho v roku 1948 vysvätil nitriansky biskup Karol Kmeťko. Chvíle pre Domina nastali po roku 1948. Takisto musel ako tzv. Podľa Judáka, kňaz Domini napriek veku mal mladistvého ducha. ho aj svojich veriacich.
Kultúrny a Spoločenský Život
Rozvoj kultúrnych aktivít bol poväčšine dielom učiteľov, či učiteliek. Najväčšiu a najbohatšiu kultúrnu činnosť v minulosti Starej Lehoty vyvíjali ochotníci. Je až prekvapujúce, koľko hier dokázali nacvičiť a zahrať svojim rodákom, či obyvateľom v okolitých obciach. Pritom nacvičovanie sa dialo vo voľnom čase a všetky vystúpenia boli bezplatné. Už niekoľko rokov po skončení 1. svetovej vojny začali s nacvičovaním divadelných hier.
Rodinná Katechéza
Rodinná katechéza predchádza, sprevádza a obohacuje ostatné formy vzdelávania sa vo viere. Poslaním rodičov je, aby svoje deti naučili modliť sa a aby im poodhalili ich povolanie Božích detí. Farnosť a eucharistické spoločenstvo je stredobodom liturgického života kresťanských rodín; je privilegovaným priestorom katechézy detí i rodičov.
Rodičovská výchova k viere musí začínať v skorom detskom veku. Poskytuje sa tak, že si členovia rodiny navzájom pomáhajú rásť vo viere svedectvom kresťanského života podľa evanjelia.