Byť svätý hneď – význam a cesta k svätosti

Otázka z nadpisu je dnes možno aktuálnejšia než kedykoľvek predtým. Čo vlastne znamená byť svätý? Je to schopnosť konať zázraky, prorokovať či uzdravovať? Svätí mystici ako Terézia z Ávily či Ján z Kríža upozorňovali, že takýmto prejavom sa treba vyhýbať - svätosť sa totiž nemeria senzáciou.

Svätý znamená oddelený. Oddelený od sveta, od svetského spôsobu života a zmýšľania a vyčlenený pre Boha. Boh sa nám predstavuje ako svätý.

Ľudia akoby si zvykli, že v súčasnosti svätý človek už ani nie je. Boli nejakí v minulosti, boli to mučeníci, pustovníci, alebo nejakí čudáci.

Čo znamená byť svätý?

V starozákonnej dobe boli sväté nádoby a náradie, ktoré sa používalo v chráme. Boli len na tento účel určené. V súčasnej novozákonnej dobe sme všetci povolaní k svätosti prostredníctvom viery v Ježiša Krista. Keď uveríme, že Ježiš je ten pravý a jediný Mesiáš, poslaný od Boha Otca, ktorý zomrel za moje a tvoje hriechy na kríži, bol pochovaný, ale na tretí deň vstal z mŕtvych, keď ho prijmeme a odovzdáme mu svoj život a vyznáme ho za svojho Pána a Spasiteľa, oddeľujeme sa od sveta pre Boha - stávame sa svätými. Keď ľutujeme svoje hriechy, Boh nám ich odpúšťa, očisťuje nás a my získavame večný život. Nie pre naše zásluhy, alebo dobré skutky, ale pre vyliatu krv jeho Syna.

Prví kresťania sa nazývali svätými. Byť svätý neznamená mať svätožiaru okolo svojej hlavy. Nie je to výsada len pre pár vyvolených, ani posmrtný titul za zásluhy. Nie je to nedosiahnuteľný sen, ktorý sa možno snažíme dosiahnuť trýznením svojho tela a asketizmom. Nie je to život v izolácii od okolitého sveta, ale práve medzi ľuďmi. Lebo každý, kto je sám a neprichádza do styku s ľuďmi, hneď sa vidí svätý vo svojich vlastných očiach. Nie je to ani náboženský fanatizmus, ale normálny životný štýl každého kresťana. Boh to od nás očakáva a k tomu nás vyzýva: Buďte svätý, lebo ja som svätý. Byť svätý znamená vedieť komu si uveril a podľa toho žiť. Lebo Boh nás nepovolal k nečistote, ale posväteniu.

Posväcovaním rozumieme naše zdokonaľovanie sa, tiež dovolenie Bohu nás premieňať, aby sme sa stali podobní obrazu jeho Syna.

Duch Svätý - kto alebo čo to je?

Slovo „duch“ znie niekomu mysticky, inému naháňa strach. Pre mnohých je však Duch Svätý najdôležitejším spoločníkom na ich ceste životom. Duch Svätý je súčasťou Svätej Trojice: je Bohom podobne ako Otec a Ježiš. Nie je to len akási mystická sila ako v Hviezdnych vojnách alebo nejaká vesmírna energia. Duch Svätý prejavuje vlastnosti osoby: miluje, premýšľa, rozpráva, má vôľu aj emócie. Zároveň prejavuje aj božské vlastnosti: je večný, všemocný, všadeprítomný a pod. Považujeme ho za rovnocennú súčasť trojjediného Boha.

V pôvodných biblických textoch sa Duch Svätý označuje slovom ruach, čo je v preklade „duch‟, „dych“ alebo „vietor‟. Vietor nemôžeš vidieť ani sa ho dotknúť. Nemáš nad ním žiadnu kontrolu. Vnímaš ho len na základe jeho vplyvu na okolie: hýbu sa stromy alebo oblaky.

Duch Svätý sa spomína na mnohých miestach v Biblii. Hneď v 2. vete knihy Genesis čítame, že „Boží duch‟ sa vznáša nad vodami zatiaľ pustej a prázdnej zeme - je súčasťou stvorenia sveta. Celkovo sa však v Starej zmluve spomína zriedkavejšie. V tom čase Duch Svätý ešte pravdepodobne neprebýval v každom veriacom. Boh ho zosielal na vybraných ľudí, ktorých poveril nejakou výnimočnou úlohou: napr. na Jozefa, Mojžiša a jeho pomocníkov, na Samsona, Dávida a pod.

Sviatok zoslania Ducha Svätého, známy ako Turíce alebo Letnice, sa oslavuje päťdesiat dní (7 týždňov) po Veľkej noci. Tento sviatok pripadá vždy na nedeľu a oslavuje zostúpenie Ducha Svätého na apoštolov.

Duch Svätý svojím tichým hlasom ukazuje človeku, že je hriešny a potrebuje Boha.1 Vďaka nemu sa človek rozhoduje nasledovať Ježiša. Duch mu dáva nový život, aby mohol vstúpiť do Božieho kráľovstva.2 Vlieva mu do srdca Božiu lásku3 a dáva mu vnútornú istotu, že patrí Bohu.4

Ako sa napĺňať Duchom Svätým?

Ak si kresťan, Duch v tebe už prebýva: „A vari neviete, že… vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý vo vás prebýva a ktorého máte od Boha?“10 Biblia zároveň hovorí o dvoch skupinách veriacich - telesných a duchovných.

Dovoliť Bohu, aby viedol tvoj život vo všetkých oblastiach, je voľba. Ak po tom túžiš, môžeš ho o to požiadať napríklad takto: „Bože, potrebujem ťa. Uznávam, že som si sám riadil život, a tým som proti tebe zhrešil. Ďakujem ti, že si mi vďaka Ježišovej smrti na kríži odpustil všetky hriechy. Ježišu, pozývam ťa, aby si opäť prevzal vedenie môjho života. Ty si prikázal, aby som sa nechal naplniť tvojím Duchom, a sľúbil si, že tak urobíš, ak ťa o to budem s vierou prosiť. Duchu Svätý, naplň ma, prosím, svojou mocou. Amen.“

Ak si sa modlil úprimne, Duch ťa práve skutočne naplnil - či to cítiš, alebo nie. Nezávisí to od tvojich pocitov (niekto je emotívnejší než iný), ale od spoľahlivosti Božích zasľúbení. Jeho vedenie by malo viesť k pozitívnym a trvalým zmenám v tvojom živote (pozri nižšie časť o ovocí Ducha Svätého).

Byť naplnený a vedený Duchom Svätým znamená robiť, čo ti hovorí Duch, a nasledovať Ježišov príklad. Nikdy nebudeme imúnni voči hriechu. Bezhriešnosť nás čaká až v nebi. Čím viac však budeme duchovne rásť a počúvať vedenie Ducha Svätého, tým lepšie sa naučíme bojovať s pokušením.

Ježiš sa prirovnal k vínnemu kmeňu a nás k výhonkom. Pokiaľ sú výhonky napojené na kmeň, prúdi cez ne moc Ducha Svätého a výhonky budú prinášať ovocie. Inými slovami: keď žiješ s Bohom a nechávaš, aby v tebe pôsobil, v tvojom živote sa prejaví ovocie Ducha: „Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie.‟13

Každý kresťan dostáva od Ducha aj špeciálne duchovné dary. Môžu byť rozšírením tvojho prirodzeného talentu, ale môžu to byť aj úplne nové schopnosti. Sú určené na to, aby si pomocou nich slúžil iným ľuďom v cirkvi. Cirkev alebo spoločenstvo kresťanov sa v Biblii niekedy prirovnáva k telu a my ľudia sme ako jeho údy či orgány. Každý úd je dôležitý a ak má telo fungovať dobre, jeho jednotlivé časti musia spolupracovať. Uši nemôžu hovoriť a ruky nemôžu vidieť - najviac dosiahnu spoločne.

Existuje mnoho darov Ducha Svätého: dar učiť, hovoriť iným o Ježišovi, pomáhať, dávať, slúžiť, prorokovať a podobne. Duch Svätý rozdeľuje tieto dary, ako sa mu páči, pretože vie, ktorý je pre koho najlepší. Môžeš ho prosiť aj o nejaký konkrétny duchovný dar, ale je len na ňom, či ti ho dá.

Ovocie Ducha je zamerané na náš osobný život viery.

On sa do tvojho života nevnucuje, musíš mu dať priestor. Najdôležitejšie je preto modliť sa k Duchu Svätému, aby ťa napĺňal svojou prítomnosťou, mocou a ovocím. Pýtaj si jeho pomoc, múdrosť a pokoj. Nezabudni ho však potom počúvať. Nie je to vždy jednoduché, lebo jeho hlas je tichý a často nenápadný.

Ako sa stať svätým

Posvätenie tela

• Denne si vyhradiť čas na stretnutie s Bohom v modlitbe. Aspoň dvakrát denne, ráno a večer.
• Aktívne sa vyhýbať hriechu. Akýkoľvek, aj ten najmenší hriech ak sa pritrafí, hneď oľutovať a vyznať pred živým Bohom, či je to myšlienka, slovo, skutok...
• Čítajme často bibliu - Boh sa prihovára k človeku najmä týmto spôsobom. Nechajme slovo Božie klesnúť hlboko do srdca, nech sa tam zakorení.
• Kráčajme s Bohom. Žime s ním ako Enoch, Noe, Mojžiš, Eliáš, Dávid, apoštolovia a prví kresťania. Ten istý Boh, tá istá viera, ten istý Duch Svätý, ktorý nás napája na Boha. Trávme s ním čas. Kamkoľvek ideme, čokoľvek robíme, robme s ním.
• Prosme o krst v Duchu Svätom. Boh ho udeľuje zo svojej milosti a je určený pre každého veriaceho.

Študoval históriu a archeológiu starovekého Izraela na Telavivskej univerzite v Izraeli a teológiu na Trnavskej univerzite. Zaujíma sa o kresťanskú spiritualitu, judaizmus, umenie a ekumenizmus.

tags: #byt #svaty #hned