Rímskokatolícky kostol Panny Márie: História a architektúra na Slovensku

Rímskokatolícke kostoly sú neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska. Tieto sakrálne stavby prešli stáročiami vývoja, odrážajúc v sebe architektonické štýly rôznych období a často aj pohnutú históriu regiónu.

Vývoj architektúry rímskokatolíckych kostolov

Architektúra rímskokatolíckych kostolov prešla dlhým vývojom, pričom každý sloh priniesol svoje charakteristické prvky:

• Románsky sloh: Hrubé múry, malé okná, jednoduché tvary.
• Gotický sloh: Vysoké klenby, lomené oblúky, veľké okná s витражами.
• Renesančný sloh: Harmónia, symetria, inšpirácia antickou architektúrou.
• Barokový sloh: Bohatá výzdoba, dynamické tvary, iluzívne maľby.
• Klasicistický sloh: Jednoduchosť, elegancia, inšpirácia antickými chrámami.

Mnohé kostoly na Slovensku prešli počas svojej existencie viacerými prestavbami, čím kombinujú prvky rôznych slohov.

Príklady rímskokatolíckych kostolov na Slovensku

Na Slovensku sa nachádza množstvo rímskokatolíckych kostolov s bohatou históriou a zaujímavou architektúrou. Niektoré z nich si zaslúžia osobitnú pozornosť:

Kostol Panny Márie Snežnej v Bratislave

Nad Bratislavou stojí rímsko-katolícky kostol Panny Márie Snežnej. Jeho história sa začala písať ešte v roku 1943, no úplne dokončený nebol v podstate dodnes. O to viac zaujme jeho súčasná podoba po rozsiahlej obnove, pod ktorú sa podpísali architekti Tomáš Bujna a Matúš Gibala. Bujna už v minulosti za svoju prácu na kostole v Brutovciach získal aj prestížnu cenu Cezaar a Cenu ARCH. V prvom rade interiér pôsobí čisto, sviežo a príjemne. „Uvedomovali sme si kvalitu pôvodného zámeru, ktorý bolo ale treba dokončiť. Pri návrhu sme sa inšpirovali pôvodnými interiérovými prvkami,“ vysvetľuje Tomáš Bujna.

Jednou z nich bola napríklad aj kovová mreža s nápisom Veni Sancte Spiritus, ktorá je veľmi cenná, keďže sa ako jediná zachovala v pôvodnom stave. Ak sme hovorili o modernom prístupe, ten sa prejavil v novom systéme vykurovania lavíc, novom osvetlení či ozvučení. Pôvodné drevené výplne okenných otvorov nahradili nové kovové s izolačným trojsklom, vybavené automatickým ovládaním otvárania. Interiér dnes už na prvý pohľad pôsobí čisto a jednoducho, no jeho súčasťou sú sofistikované detaily. V interiéri sa na viacerých miestach uplatnili kovové prvky. Nájdete tu iba ušľachtilé a tradičné materiály: kameň (mramor), kov, drevo a sklo. Dojem čistoty umocňuje hlavne ústredná biela farba na stenách, stropoch a stĺpoch a pôvodné lavice zo svetlého dreva. Tie sa dočkali umelecko-remeselnej obnovy v stolárskej dielni. Presbytérium so sedesom (miestom, kde sedí hlavný celebrant omše).

Remixom starého a nového prešla krížová cesta po oboch stranách lode. Architekt Tomáš Bujna sa netají tým, že obnova kostola ešte nie je stopercentne hotová. Bratislavský Kostol Panny Márie Snežnej navrhla ešte v 40-tych rokoch minulého storočia trojica architektov Ferdinand Fuchs, Ignác Vécsei a Dezider Quastler. Všetci však v rokoch 1944/1945 zahynuli v koncentračnom tábore. V roku 1959 následne zbúrali jeho vežu, aby nekonkurovala blízkemu pamätníku 2. svetovej vojny, Slavínu. Po veľkej obnove, ktorej sa kostol teraz dočkal po viac ako 70 rokoch, bol slávnostne znova konsekrovaný 13.

Farský Kostol Nové Zámky

Farský Kostol Nové Zámky je dominantou námestia a postavený bol v rokoch 1584-85. Pôvodne to bola neskorogotická jednoduchá stavba, neskôr viackrát prestavaná. Počas Bocskayovského povstania kostol sa veľmi zničil a v r.1612 ho museli takmer celý obnoviť. Zásluhou Petra Pázmanya bol kostol v r. 1633 zrenovovaný. V r.1693 dal kostol opraviť arcibiskup Juraj Széchényi. Jeho erb vidno i dnes: nachádza sa nad dverami vedúcimi do lode kostola a je na ňom nápis: “ Juraj Széchényi ostrihomský arcibiskup 1693 „. V roku 1787 dal kostol zrenovovať J. K poslednej zásadnej stavebnej úprave objektu došlo v r. 1877. V tomto roku kostol nadobudol neoklasicistický charakter. Z tejto doby pochádza zrejme i kruhový tvar okien. V posledných rokoch boli opravené fasády, strechy a krytina veže.

Nad hlavným portálom je i dnes nápis “ Et tandem tristes caroll nost fata per ignes tota cints tali sto reparata stav 1811″. V roku 1810 stavbu aj so zariadením úplne zničil požiar. Zachovala sa len časť so sakristiou a zachránilo sa aj večné svetlo z presbytéria. Až do r. 1867 mal kostol znaky typickej stavby v štýle neskorobarokového klasicizmu. V tomto roku však vežu kostola prestavali, lebo víchrica 8. augusta 1867 vežu kostola zrútila. Podľa hlásení nuncia z 22. a 29. mája 1584, kráľ poveril biskupov z Péču a Jágra postavením novozámockého kostola. V roku 1605 Bocskaiho vojvodca Bálint Homonnai Drugeth obliehal mesto a 17. októbra aj vošiel so svojím vojskom do hradu. V tom čase protestanti osadili kostol. Juraj Széchényi, ostrihomský primas ho dal počas pôsobenia kňaza Michala Franya v roku 1693 zrekonštruovať. Jeho meno je zobrazené na reliéfe barokového erbu nad dverami vedúcimi do hlavnej časti kostola: GEORGIUS SZÉCHENYI.

Počas tureckej okupácie všetky drahé predmety z kostola zachránili a preniesli do Komárna a Trnavy a tie farár Michal Franyo v roku 1693 získal späť. Pavol Szécseny, veszprémsky biskup, dal vysvätiť kostol s tromi novými oltármi na deň svätého Michala. Farský kostol, ktorý sa počas kuruckých bojov poškodil, dal opraviť primas Augustín Keresztély v roku 1723, ktorý dal tiež postaviť na kostol vysokú vežu. V roku 1811 dala dvorná komora kostol do poriadku. Jeho meno je vyznačené na mramorovej tabuli nad hlavným vchodom do kostola: Joannes Card Simor Ampliavit, Resttairavit, Ornavit A. 1877.

Hlavná časť kostola a svätyňa sú pomerne dlhé, takže spolu s vežou je jej vonkajšia dĺžka 51,8m, šírka 14,6 m a veža je vysoká 60m. Je postavená z tehál. Najkrajšia a plasticky najbohatšie zdobená časť kostola je priečelie s vežou: Nad dverami stojí pamätná tabuľa Széchenyiho s erbom primasa. Pod svätyňou je krypta, upravená na základe nových pravidiel. Vchod má zvonka. Sem pochovávali kňazov kostola.

Najhodnotnejším umeleckým predmetom farského kostola je monštrancia z pozláteného striebra, pochádzajúca z XV. storočia. Ďalším zo vzácnych umeleckých predmetov je strieborné kadidlo (thuribulum), zlatnícka práca gotického štýlu. Trikrát ho reštaurovali, ako to naznačujú i roku na ňom: 1550, 1772, 1835. Zvony mal kostol ešte pred rokom 1630, ale počas tureckých čias sa zničili.

Kostol sv. Martina v Hliníku nad Hronom

Rímskokatolícky kostol sv. Martina je jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z prvej polovice 14. storočia. Kostol mali postaviť niekedy v prvej tretine 14. storočia ako jednolodie s možno už polygonálnym presbytériom. Zasvätený bol sv. Martinovi. V rokoch 1483-1508 prešiel neskorogotickou prestavbou. V roku 1728 kostol vyhorel, čo si vyžiadalo rozsiahlu prestavbu v rokoch 1730 - 1739. V roku 1737 postavili západnú vežu.

Z gotického obdobia sa zachovala okrem hrubej stavby lode presbytérium so sieťovou rebrovou klenbou, ktorá dosadá na figurálne a vretenovité konzoly. Jej svorník je zdobený motívom baránka Božieho. V oknách presbytéria je zachovaná neskorogotická kamenná kružba. Z pôvodnej gotickej stavby si stredovekú podobu zachovalo po výrazných prestavbách v 18. storočí presbytérium.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Starej Turej

Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie v Starej Turej sa datuje do r. 1748 za donátorskej pomoci grófa Juraja Erdödyho majiteľa Čachtického hradného panstva a účinkovania vdp. farára Pavla Kozáryho. Kostol Nanebovzatia Panny Márie je doložený kanonickou vizitáciou z r.1756. Posviacku kostola 12.10.1761 vykonal nitriansky biskup Anton Révai. Pri tejto príležitosti bol zakúpený obraz „Nanebovzatia Panny Márie“ na hlavný oltár za 500 zlatých vo Viedni. V kronike Starej Turej sa nachádza záznam, že chrám bol v r. 1856 vydláždený lešteným kameňom, v r. 1868 bola opravená veža a v r. 1884 bol zakúpený nový organ. V r. 1898 bol vymaľovaný interiér (150 - ročné jubileum), Vysoký barokový umelecky kovaný svietnik na paškál pochádza z 18. stor.

Kostol je jednoloďová stavba s vtiahnutými piliermi s toskánskymi pilastrami. Priestor je značne vysoký a rozhľadný, je 37 m dlhý, 12 m široký a 12 m vysoký. Interiér má dve časti: presbytérium a svätyňu, ktoré sú od seba oddelené balustrádou. Z presbytéria sa vchádza do sákristie, ktorá je ľavou prístavbou kostola. Hlavný oltár tvorí štuková stĺpová architektúra s baldachýnom a rokokovým ornamentom. Pod klenbou je alegória Najsv. Trojice. Po stranách sú drevené sochy sv. Petra a Pavla z 2. pol. 18. stor. Obraz na hlavnom oltári je kópiou mramorového reliéfu slávneho talianského umelca Lorenza Berniniho umiestneného v hlavnej mariánskej bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme.

Bočné oltráre s obrazmi sv. Jána Nepomuckého a sv. Jozefa pochádzajú taktiež z 2. pol. 18. stor. Sú zdobené krútenými pilastrami a štítom s obrazom svätca. Kazateľnica so sochou sv. Michala archanjela na južnej strane kostola a rokoková krstiteľnica s reliéfom „Krst Pána Ježiša“ umiestnené v severnej stene chrámu pochádzajú taktiež z 2. pol. 18. stor. Umelecky vyrezávané drevené kostolné lavice boli zhotovené v 1.pol. 18. stor. V zadnej časti svätyne je murovaný chórus s vyrezávaným zábradlím. Súčasný organ bol zakúpený 13.11.1950 v Krnove a postavený bol 16.6.1951 pod vedením zanieteného učiteľa a organistu p.

Pôvodná fresková maľba na klenbe pochádzala z 2. pol. 18. stor. K 200 - ročnému jubileu bol kostol v r. 1948 zvnútra i zvonku renovovaný a nástenné maľby na klenbe namaľoval akademický maliar Jiří Jelínek z Prahy. Vo veži sú 4 zvony. Hodiny na vežu dala zhotoviť obec pravdepodobne v r. 1878 za richtára Jozefa Valoviča. Južnú fasádu dekorujú slnečné hodiny. V rokoch 1986-7 bol kostol zvnútra i zvonku vymaľovaný, vymenená bola strešná krytina. V r. 1999 boli vymenené okná na kostole. Fasáda kostola bola obnovená r. V noci z 13. na 14. apríla 2015 nastal v kostole požiar, ktorý zničil oltár v presbytériu, dôsledkom čoho bol zničený interiér kostola. 20. mája 2015 sa začala generálna obnova interiéru farského kostola ( maľovanie, reštaurovanie nástenných malieb a okien - ukončené 11.9.2015) Organ bol po generálnej oprave požehnaný 13. augusta 2017 Mons.

Kostol Panny Márie v Rakovej

Kostol Panny Márie v Rakovej je rímskokatolícky kostol v obci Raková, ktorý je významnou dominantou obce a cennou kultúrnou pamiatkou Kysúc.Samotná farnosť v obci vznikla v roku 1789, dovtedy bola filiálkou farnosti v Čadci. Stavebným materiálom prvého kostola v Rakovej bolo údajne dubové a jedľové drevo. Exteriér i interiér zdobili umelecky opracované dosky. Kostol mal kamennú podmurovku a strecha bola pokrytá šindľom. Súčasťou kostola bola i menšia veža, ktorá však nebola schopná uniesť dva zvony.

Katolícky kostol je jednoloďová stavba s transeptom, polygonálne ukončeným presbytériom a bočnou vežou. Fasáda je neogotická s lomennými oknami. Priestory sú zaklenuté krížovou rebrovou neogotickou klenbou s medziklenbovými pásmi, ktoré zabiehajú do konzol. Kostol je neogotický, postavený na mieste dreveného kostola v rokoch 1870-1874 podľa projektu arch. J. Zítka.

Na stavbu nového kostola poslúžila parcela starého objektu. Dočasu bola v rohu farskej záhrady postavená menšia kaplnka, v ktorej sa konali bohoslužby. Projektantom sakrálnej stavby bol český architekt Josef Zítek, ktorý je autorom pôvodného projektu Národného divadla v Prahe.

Vnútorné zariadenie je neogotické z poslednej tretiny 19. storočia.

Pre kostol v roku 1878 namaľoval oltárny Obraz Ružencovej Panny Márie, ktorý je údajne umiestnený na fare. V roku 1879 vytvoril spomínaný maliar cenný oltárny Obraz Narodenia Panny Márie. Oltárny obraz narodenia P. Márie je od J. B. Klemensa z roku 1879.

Interiéru kostola dominujú drevené plastiky, pričom plastika Panny Márie pochádza zrejme z polovice 19. storočia. Predpokladá sa, že druhá plastika je mladšia a zobrazuje Krista Trpiteľa, ktorý sedí s tŕňovou korunou na hlave. Plastiky sú polychrómované.

Kostol Narodenia Panny Márie v Spišskom Podhradí

Kostol Narodenia Panny Márie v Spišskom Podhradí je vsadený do ohradeného priestoru, do ktorého vedie vstupná brána, pôvodne gotická a upravená v priebehu 17. a 18. Spišské Podhradie zohralo v minulosti veľký význam v dejinách Spiša. Bolo to bohaté remeselnícke mesto, patriace do zväzku XXIV spišských miest. Nemecké pomenovanie mesta „Kirchdrauf“ (cirkevný dvor) alebo „Kirchdorf“ naznačuje, že sa jednalo o mesto, ktoré sa vyznačovalo mimoriadne silnou cirkevnou činnosťou, pravdepodobne aj pre jeho bezprostrednú blízkosť so Spišskou Kapitulou. Naozaj, mimoriadne veľký počet chrámov v meste je toho dôkazom.

Súčasný chrám Narodenia Panny Márie je podľa Hradského v poradí už tretím chrámom. Tento spišský historik zastával názor, že prvá písomná zmienka o Spišskom Podhradí je z roku 1147 pod názvom Sancta Maria, odvodené od prvého chrámu zasvätenému Panne Márii, ktorý bol podľa neho postavený ešte pred tatárskym vpádom (1241-1242). Nakoľko nevieme, odkiaľ Hradský získal tieto informácie, môžme sa historicky opierať o známu prvú zmienku o tomto meste až z čias po tatárskej horde a síce z roku 1249. Kostol postavili po roku 1258. O niečo staršia je kostolná veža, z prvej polovice 13. storočia, pôvodne románska, prestavaná prevažne v klasicistickom slohu. Treba však povedať, že veža pôvodne nebola spojená s chrámom a patrila do vlastníctva mesta a nie fary. Hranolová románska veža je podklenutá krížovou klenbou s pravouhlým rebrom, zbiehajúcim do konzol štvrťkruhového profilu. Na fasáde veže sa zachoval románsky zuborez s oblúčikovými vlysmi, s nárožnými lizénami a bifoliami (takmer identické s vežami katedrály; pravdepodobní sú tí istí talianski majstri, ktorí stavali prepoštský chrám sv.

Chrám Narodenia Panny Márie z roku 1258 bol v roku 1470 prestavaný na gotický dvojloďový, predĺžený a rozšírený o presbytérium rovnako ako prepoštský chrám sv. Martina. Podľa historikov Hradského a Špirka podhradský farský chrám bol najväčším dvojloďovým chrámom na Spiši. Jeho najväčším skvostom bol hlavný oltár Panny Márie s dvanástimi tabuľovými maľbami z rokov 1493-1494 pochádzajúci z domácej spišskopodhradskej dielne. Kostol od roku 1551 spravovali evanjelici až do roku 1674, kedy bol opäť prinavrátený katolíkom. V roku 1693 sa preto vykonala podrobná kanonická vizitácia, ktorá eviduje 7 oltárov. V roku 1747-1751 došlo k opravám kostola a hlavný oltár konsekrovali roku 1748 po jeho drobnej úprave. Oltár pretrval veľký požiar mesta a kostola v roku 1794, kedy v meste zhorelo 295 domov. Osudným pre farský chrám sa stalo ničivé zemetrasenie a povodeň v roku 1813, ktorá staticky narušila tak dvojloďový chrám ako aj samotnú vežu. Vežu, poškodenú požiarom už v roku 1819 opravili, kostol však bol natoľko poškodený, že Kráľovská komora nariadením z roku 1824 prikázala kostol zbúrať. V rokoch 1825-1829 postavili na jeho miesto dnešné priestranné jednolodie ako provizórium. Podľa údajov Hradského je dnešný kostol o tretinu menší ako pôvodná stredoveká stavba.

Najcennejšou súčasťou chrámu je už spomínaný bývalý hlavný oltár z rokov 1493-1494. Žiaľ nezachoval sa nám celý, iba plastika Panny Márie, nachádzajúca sa vľavo od triumfálneho oblúka a z pôvodných dvanástich tabuľových krídlových malieb šesť z nich sa nachádza v SNG v Bratislave. Neskorogotický krídlový hlavný oltár rozobrali až pred zbúraním starého kostola v roku 1824. Po dostavbe dnešného objektu oltár už nezostavili, nakoľko súčasný chrám mal slúžiť iba ako provizórny. Okrem toho kostol zásluhou Hradského získal v roku 1853 nový rozmerný obraz Narodenia Panny Márie od Adama Vajlera (olej na plátne, rozmery 250×230), ktorý ochudobnený o svoju neorománsku oltárnu konštrukciu zdobí dodnes hlavné priečelie chrámu. Každá ďalšia možná rekonštrukcia spišskopodhradského hlavného krídlového oltára bola neúspešná o to viac, nakoľko sochárske súčasti oltára, ktoré boli uložené vo farskej budove, v roku 1856 spolu s ďalšími 160 domami zaľahli popolom.

Stred oltárnej skrine tvorili podľa popisu v kanonickej vizitácii z roku 1693 tri hlavné sochy: Madona s Ježiškom (zachovaná naľavo od triumfálneho oblúku vo farskom kostole), po jej pravici sv. Ladislav a po ľavici sv. Štefan. V niké oltárnej skrine sa nachádzali malé sošky 4 svätíc: sv. Barbory, sv. Margity, sv. Doroty a sv. Na pravej strane sa nachádza výjav Útek do Egypta a Martýrium sv. Bývalý hlavný krídlový oltár je považovaný za jeden z najväčších diel stredovekého maliarstva na Slovensku vôbec. Vo farskom chráme na jeho ľavej strane vzadu sa nachádza ešte jeden veľmi vzácny gotický krídlový oltár, datovaný do roku 1521. Je to oltár sv. Barbory, aj keď ústrednou sochou je Panna Mária, Matka múdrosti a Kráľovná panien. Tento oltár bol v roku 1906 doplnený novou neogotickou predelou so sochami sv. Štefana a sv. Ladislava. Krídlové tabuľové maľby malých rozmerov znázorňujú panny mučenice zo 4. storočia: sv. Barboru, sv. Uršulu, sv. Margitu a sv. Genovéfu. Na zatvorených tabuľových maľbách sú znázornené sv. Kristína, sv. Dorota, sv. Petronella a sv.

Kostol Najsvätejšej Trojice v Podunajských Biskupiciach

Kostol Najsvätejšej Trojice postavený v roku 1721 v barokovom štýle ako kaplnkou rodiny Bittóovej.

Kostol sv. Michala Archanjela vo Vojke nad Dunajom

Rímskokatolícky kostol Michala archanjela vo Vojke nad Dunajom bol postavený na konci 18. storočia v klasicistickom štýle, s barokovými prvkami, na mieste pôvodného kostola.

Kostol Sedembolestnej Panny Márie vo Veľkej Mani

Neskorobarokový kostol postavený v rokoch 1743 - 1747. Posvätený (konsekrovaný) bol v roku 1762. Upravili ho v prvej polovici 19. storočia. Ide o jednoloďový priestor s rovným uzáverom, pristavanými sakristiami, oratóriom na poschodí a s čiastočne do priečelia vstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou a kupolou na pendantívoch. V lodi sú pruské klenby s medziklenbovými pásmi, ktoré dosadajú na rímsové hlavice vtiahnutých pilierov. Murovaný chór na oblých stĺpoch má drevené balustrádové zábradlie. Hlavná fasáda s vežou sa delí na dve časti širokou, vážičkami zdobenou atikou. Dolná časť je riešená na spôsob klasicistickej architektúry so stredným portálovým rizalitom, zakončeným veľkým trojhranom krepovaného frontónu. Rizalit veže pokračuje v atike, kde sa končí malými krídlami. Nad atikou sa veža uplatňuje samostatne, delí ju lizénový rám a pod zvonovitou prilbou má hodinový ciferník.

V kostole sa nachádzajú tri oltáre. Neskoroklasicistický hlavný oltár z polovice 19. storočia s polkruhovou archivoltou a združenými stĺpmi uzatvára signovaný obraz Piety od Františka Szoldaticsa z roku 1848. Bočný oltár Panny Márie je barokový z čias stavby kostola, drevená stĺpová a pilierová architektúra s rozoklaným tympanónom, v strede oválny ranorenesančný obraz Madony, nazývaný tiež obraz Panny Márie Indiánskej. Originál tohto obrazu sa nachádza v akademickom kostole kolégia jezuitského vo Viedni. Bočný oltár dal zhotoviť niekdajší veľkomaňanský gróf a biskup vesprémsky Ignác Koller. Bočný oltár sv. Jozefa s obrazom a tabernákulom pochádza z čias stavby kostola, v 20. storočí bol doplnený. Barokový obraz Smrť sv. Jozefa z pôvodného druhého bočného oltára je od toho istého majstra ako predošlý. Kazateľnica je baroková z čias stavby kostola, vo vrchole baldachýnu plastika pelikána. Neskorobaroková krstiteľnica s mramorovou kupou a dreveným zvonovitým vrchnákom je z druhej polovice 18. storočia. Sväteničky sú klasicistické kamenné z čias stavby kostola. Medzi dvoma bočnými oltármi je vchod do krypty, kde je pochovaný barón Ján Malonyay (zabalzamovaný barón má na prsiach zlatý kľúč a na nohách strieborné ostrohy) a syn posledného majiteľa veľkomaňanského panstva Gejzu Foldváriho. Kostol má na veži hodiny a tri zvony.

tags: #v #rimskokatolickom #kostole #panny #marie