Nitrianske biskupstvo a arcibiskup Gábriš: História a význam

Nitrianska diecéza zohrávala prvoradé miesto v kultúrnom i kresťanskom živote na terajšom Slovensku, a to ešte pred vznikom Veľkej Moravy. Nitra bola dôležitým miestom ich prvého štátneho útvaru - Samovej ríše v 7. storočí. Slovanská história Nitry začína v 5. storočí, keď na jej územie prichádzajú Slovania. Počiatky osídlenia Nitry siahajú až do obdobia pred 30 tisíc rokmi.

Nitriansky hrad.

V 8. storočí, v čase spravovania kniežatstva kniežaťom Pribinom, bola významným politickým, vojenským i hospodárskym centrom. Pribina dal postaviť v meste Nitre kostol, ktorý okolo roku 830 posvätil salzburský arcibiskup Adal rám. Pribinov kostol je prvým historicky doloženým dokladom kresťanstva u Slovanov. V čase vlády kniežaťa Rastislava, ktorý prevzal vládu nad spojenými kniežatstvami nitrianskym a moravským, prichádza na jeho pozvanie byzantská misia sv. Konštantína-Cyrila a sv. Metoda roku 863.

V bule pápeža Jána VIII. roku 880 Industriae tuae sa oznamuje ustanovenie Vichinga za nitrianskeho biskupa sanctae ecclesiae nitrensis - svätej cirkvi nitrianskej, ktorá bola pod správou arcibiskupa-metropolitu Metoda. V čase vlády Svätopluka bola Nitra na vrchole svojej slávy. Nitra sa takto stala prvým dokumentovaným biskupstvom v strednej a východnej Európe, z tohto obdobia. Bola to prvá diecéza medzi slovanskými národmi. Nemožno ani vylúčiť, že bola zároveň sídlom sv. Metoda.

Akého teritoriálneho rozsahu bolo nitrianske biskupstvo, vo svojich začiatkoch ťažko určiť. Prvý nitriansky biskup Viching v čase vyostrenia vzťahov medzi Východofranským kráľovstvom a Moravskou ríšou asi na prelome rokov 890-891 opustil svoje biskupstvo a vstúpil do služieb východofranského kráľa (od r. 900 bavorského vojvodu). Druhý nitriansky biskup mizne v spoločnom hrobe Moravskej ríše.

Nástupca Svätopluka Mojmír II. sa usiloval o obnovu cirkevnej organizácie vo svojej ríši. Na jeho žiadosť pápež Ján IX. poslal na Moravu troch legátov roku 899 - arcibiskupa Jána, biskupov Benedikta a Daniela, ktorí tam vysvätili arcibiskupa a troch sufragánov; žiaľ, mená ani miesta biskupstiev nie sú známe. Nemožno však pochybovať, žeby Nitra medzi nimi nebola. Pravdepodobne arcibiskupom sa stal sv. Gorazd, blízky spolupracovník sv. Cyrila a Metoda.

Osudy nitrianskeho biskupstva sú poznačené politickými nepokojmi tých čias. Cirkevná organizácia Uhorského kráľovstva začínala nadobúdať novú podobu po roku 1000. Sv. Štefan (+997) a jeho syn Vajka (pokrstený ako Štefan) prijali v Ostrihome krst. Sv. Štefan požiadal pápeža Silvestra II. o zriadenie biskupstiev. Od začiatku jestvovania biskupstva jestvuje nepretržite v Nitre Kapitula kanonikov sv. Emeráma. V Bazilike sv. Emeráma boli okolo r. 1030 pochované telá pustovníkov sv. Svorada-Andreja a sv. Beňadika, ktorí patrili do benediktínskeho Kláštora sv. Hypolita. Kláštor jestvoval v blízkosti Nitry na Zobore od 9. storočia. Pustovníci začas žili aj na Skalke pri Trenčíne.

Obnovenie nitrianskeho biskupstva vychádzalo aj z vnútropolitických pomerov Uhorskej ríše. Nitra aj za vlády Arpádovcov nestratila svoje významné politické, hospodárske, ale aj kultúrne postavenie. K obnoveniu biskupstva došlo s najväčšou pravdepodobnosťou za kráľa Kolomana I. (1095-1116). V Dekretáliách kráľa Kolomana (asi z roku 1110) sa spomína v Nitre prepoštstvo. Možno sa právom domnievať, že išlo o prechod z prepoštstva na biskupstvo asi bez väčšieho osobitného majetkového zabezpečenia. Počet farností v čase obnovenia biskupstva iste nebol veľký.

Na nitrianskom stolci boli vynikajúce osobnosti: Jakub I. (1223-1240), ktorý roku 1224 založil opátstvo sv. Jakuba.

ThDr. Karol Kmeťko (1920-1948) sa vyznačil veľkou starostlivosťou o vzdelanie a prehĺbenie zbožnosti kňazov a veriacich laikov. Jeho osobitnou láskou boli misie. Svedčí o tom aj dvojzväzkové dielo Svetové misie, ktoré napísal ako nitriansky biskup. Mecénsky podporoval misionárov Spoločnosti Božieho Slova. Bol propagátorom unionistických kongresov na Velehrade. V roku 1944 bol menovaný pápežom Piom XII. Jeho spolupracovník a nástupca ThDr. Eduard Nécsey (1948-1968), bol známy svojou učenosťou, zbožnosťou a asketickým životom. Spravoval diecézu počas obdobia prísnej kontroly Cirkvi štátom. Veľmi ťažko prežíval obmedzenie činnosti Cirkvi v každej oblasti. Zúčastnil sa na všetkých zasadaniach Druhého vatikánskeho koncilu, kde bol všeobecne váženým a uznávaným účastníkom. Bol tiež členom Prvej biskupskej synody, na ktorej sa zúčastnil roku 1967. Pápež Pavol VI. Biskup ThDr. JUDr. Ján Pásztor (1973-1988) sa zaslúžil o pružné uvedenie liturgickej obnovy do života diecézy a Slovenska. Ako predseda Liturgickej komisie Slovenska pripravil slovenské preklady všetkých liturgických kníh, čím sa Slovensko zaradilo medzi prvé krajiny s liturgickými textami v ľudovej reči. Bol členom komisile pre revíziu cirkevného práva.

Po jeho smrti († 8. novembra 1988) spravoval diecézu, po zvolení konzultormi, Prof. ThDr. Štefan Janega, dekan CMBF v Bratislave (nar. 10. 12. Po zmene spoločenskej situácie 6. februára 1990 bol za diecézneho biskupa menovaný Mons. Jeho Eminencia Ján Chryzostom kardinál Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch v robotníckej rodine. 15. septembra 1939 vstúpil v Ružomberku do rehole jezuitov. Do roku 1950 študoval filozofiu a teológiu v Ružomberku, v Trnave a v Brne. Po skončení štúdia filozofie pracoval v redakcii časopisov a vo vydavateľstve Posol v Trnave. Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol spolu s rehoľnými spolubratmi internovaný od 14. apríla 1950 v Jasove, potom v Podolínci a od 20. septembra 1950 v Pezinku. Odtiaľto bol donútený odísť do civilného života. V tom istom roku - 1. októbra 1950 - bol tajne vysvätený v Rožňave za kňaza a po uväznení a internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov bol ako 27-ročný 24. augusta 1951 tajne vysvätený za biskupa - biskupom Pavlom Hnilicom. Biskupskú službu však nemohol vykonávať verejne. 11. marca 1960 bol zaistený a 21. mája odsúdený ako vlastizradca - pre náboženskú činnosť - na 12 rokov väzenia. Prežil ho v neľudských podmienkach s mnohými kňazmi v Prahe na Pankráci, Ruzyni a Valdiciach. Z väzenia sa vrátil 21. februára 1968 s podlomeným zdravím.

8. júla 1969 ho prijal na osobitnej audiencii pápež Pavol VI., ktorý odovzdal „tajnému“ biskupovi Korcovi svoje biskupské insígnie. Po návrate do vlasti však nedostal súhlas zo strany štátu k pastorácii, a preto pokračoval na poste robotníka. Aj v tejto situácii, ako predtým, neostal nečinný. Kontakt s mladými ľuďmi, apoštolát v rôznej forme, ale i bohatá literárna činnosť mu vyplnila každú voľnú chvíľu. Veľká časť diel J. Ch. kardinála Korca počas bývalého režimu vyšla v samizdatoch a niektoré rukopisy sa dostali do zahraničia a vyšli knižne v Kanade u slovenských jezuitov v Cambridge, v Ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Zmena spoločenského systému po roku 1989 zasiahla aj do jeho života. 7. januára 1990 sa stal rektorom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave.

Významným okamihom jeho života sa stal 6. február 1990, keď bol menovaný za nitrianskeho diecézneho biskupa. Kánonicky správu diecézy prebral 22. februára 1990. Slávnostne uvedený do služby nitrianskeho biskupstva bol 25. 28. júna 1991 v konzistóriu ho ustanovil pápež Ján Pavol II. za kardinála. Menovanie bolo ohlásené na všeobecnej audiencii 29. mája 1991. Pastoračná, vedecká a literárna činnosť Jána Chryzostoma kardinála Korca je odrazom skoro 50-ročného dramatického diania v Cirkvi na Slovensku. Dňa 16. júla 2005 sa stal emeritným biskupom. Zomrel v Nitre 24. októbra 2015. V roku 1991 bol za nitrianskeho pomocného biskupa vymenovaný Mons. František Rábek. Konsekrovaný bol 27. júla 1991. Za nitrianskeho pomocného biskupa a titulárneho biskupa maxitenského bol menovaný ThDr. Marián Chovanec. Konsekrovaný bol 18. septembra 1999. Dňa 20. novembra 2012 ho Svätý Otec Benedikt XVI. Svätý Otec Benedikt XVI. 9. júna 2005 vymenoval za nitrianskeho diecézneho biskupa Mons. Viliama Judáka. Konsekrovaný bol 16.

Narodil sa 9. novembra 1957 v Harvelke na Kysuciach. V rokoch 1980-1985 študoval teológiu na CMBF v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený 16. júna 1985 v Nitre. V pastorácii ako kaplán pôsobil v Nitre a v Drietome, kde bol aj správcom farnosti do roku 1990. V tomto čase postgraduálne študoval na CMBF v Bratislave, kde získal roku 1991 doktorát posvätnej teológie. 1. septembra 1990 bol menovaný za prefekta Kňazského seminára sv. Od roku 1990 prednáša cirkevné dejiny na CMBF UK v Bratislave a na Teologickom inštitúte v Nitre. V rokoch 1991-2005 tiež pôsobil aj na Vysokej škole pedagogickej v Nitre, na katedre etiky a katechetiky (dnes Univerzita Konštantína Filozofa). 1. júla 1993 bol menovaný za docenta Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave. V čase od 1. júla 1996 do 1. júla 2001 zastával funkciu rektora Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre. Svätý Otec Ján Pavol II. ho v roku 1997 menoval za „kaplána Jeho Svätosti“ (Mons.). Vedúcim Katedry cirkevných dejín CMBF UK v Bratislave sa stal v roku 1997. V tom istom roku, 13. V roku 2001 bol Akademickým senátom zvolený za dekana Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Funkciu zastával do r. 2004. Zaoberá sa obdobím kresťanského staroveku a stredoveku so zreteľom na slovenské cirkevné dejiny.

Nezabudnuteľnou zostane, v dejinách diecézy, návšteva pápeža - svätého Jána Pavla II., 30. júna 1995, ktorý sa o nitrianskom biskupstve vyjadril s veľkou úctou: „Nitra nám hovorí o prvom tisícročí. Tu neďaleko stál prvý kresťanský kostol v stredovýchodnej Európe. Tu sa od roku osemstodvadsaťosem pšeničné zrno stáva v Eucharistii Telom Krista, ktorý v sebe zjednocuje všetkých, čo ho s vierou prijímajú. Dňa 14.2.2008 bola Nitrianska diecéza územne reorganizovaná dekrétom Kongregácie pre biskupov (Prot.

Do histórie biskupstva sa zapísala aj oslava 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na naše územie. Z tejto príležitosti slávil 5. V piatok 3. marca 2023 si pripomenieme 50. výročie biskupskej vysviacky troch slovenských biskupov. Konala sa 3. marca 1973 v Nitre. Za biskupov boli vtedy konsekrovaní Július Gábriš, apoštolský administrátor Trnavskej arcidiecézy a arcibiskup „ad personam“, Ján Pásztor, nitriansky diecézny biskup a Jozef Feranec, banskobystrický diecézny biskup. Vysvätil ich kardinál Agostino Casaroli, vtedajší štátny sekretár Svätej Stolice. Túto udalosť si pripomenieme v Katedrále - Bazilike sv. Emeráma na Nitrianskom hrade na sv. omši v nedeľu 5. marca 2023 o 9.00 hod. Pri tejto príležitosti vydala Slovenská pošta príležitostnú pečiatku, ktorá sa bude používať celý týždeň na nitrianskej pošte. Záujemcovia ju budú môcť získať aj po svätej omši o 9.00 hod. v Informačnom centre pri vstupe do Nitrianskeho hradu.

Arcibiskup Július Gábriš

Mons. RNDr. Július Gábriš, prepošt prepozitúry Blahoslavenej Panny Márie v Novom Meste nad Váhom, apoštolský administrátor Trnavský, od r. 1978 apoštolský administrátor Trnavskej diecézy, arcibiskup in memoriam. Biskup Július Gábriš sa narodil 5. decembra 1913 v Tesároch nad Žitavou (teraz Tesárske Mlyňany). Po štúdiách bol za kňaza vysvätený 26. júna 1938 v Bratislave. Ako kaplán pôsobil v Tekovských Šarluhách, v Holíči a Stupave. Od r. 1941 bol správcom fary v Banke pri Piešťanoch, diplomovaným profesorom náboženstva, profesorom na gymnáziu v Trnave a od r. 1943 diplomovaným profesorom dejepisu a zemepisu. V roku 1944 bol promovaný na doktora prírodných vied. Od r. 1948 sa stal prosynodálnym sudcom. Od r. 1951 bol správcom farnosti v Jablonici a neskôr okresným dekanom dištriktu Senica. Od roku 1962 bol správcom prepozitúry Blahoslavenej Panny Márie v Novom Meste nad Váhom a okresným dekanom dištriktu Nové Mesto nad Váhom. V roku 1968 ho biskup ThDr. Ambróz Lazík vymenoval za generálneho vikára a v tom istom roku za infulovaného prepošta prepozitúry Panny Márie v Novom Meste nad Váhom. V apríli 1969, po smrti biskupa ThDr. Ambróza Lazíka, apoštolského administrátora apoštolskej administratúry Trnavskej, bol menovaný Svätou stolicou za ordinára s právami rezidenciálneho biskupa. V súlade s týmto menovaním sa stal Veľkým kancelárom RK CMBF v Bratislave.

Vo februári 1973 bol nominovaný za biskupa - apoštolského administrátora apoštolskej administratúry Trnavskej a titulárneho biskupa dekoriánskeho. Biskupskú konsekráciu prijal v starobylom katedrálnom chráme sv. Emeráma na nitrianskom hrade z rúk arcibiskupa Agostina Casarolliho, zvláštneho delegáta pápeža Pavla VI., spolu s Mons. Jánom Pásztorom a Mons. Jozefom Ferancom. Pastoračná činnosť biskupa Júliusa Gábriša bola veľmi náročná a ťažká. Bol nielen biskupom na národnostne zmiešanom území, ale aj zápasil s veľkým nedostatkom kňazov nielen pre slovenské farnosti apoštolskej administratúry (neskôr arcidiecézy), no aj pre maďarské farnosti. Apoštolská administratúra Trnavská bola čo do počtu farností najväčším cirkevnoprávnym územím na Slovensku. Vzhľadom na skutočnosť, že nadviazal úzke vzťahy s apoštolským administrátorom pražským, neskorším arcibiskupom a kardinálom ThDr. Františkom Tomáškom, začal zo strany štátnej správy pociťovať nátlak, ktorý sa veľmi výrazne prejavil v tom, že do jediného seminára na Slovensku prijímali najnižší počet bohoslovcov.

Je takmer paradoxné, že aj napriek svojej neustále sa zhoršujúcej chorobe, bol biskup na Slovensku čoraz populárnejší a stával sa pomaly symbolom odboja proti komunistickej zvôli. Zvlášť svojimi hlboko fundovanými kázňami vedel strhnúť davy ľudí, najviac na púťach v národnej svätyni Sedembolestnej v bazilike v Šaštíne. Jeho čoraz tvrdší postoj k vládnej moci, ktorá sa snažila potlačiť aj tie najelementárnejšie náboženské práva a slobody, bol dôvodom pre to, že aj keď 30. decembra 1977 pápež Pavol VI. vydal dve buly: Praescriptionum sacrosancti (o povýšení apoštolskej administratúry Trnavskej na diecézu a zároveň arcidiecézu - metropolitné sídlo, ktorému boli ako sufragánne diecézy podriadené diecézy: Nitrianska, Banskobystrická, Rožňavská, Košická a Spišská (Biskupstvo Prešovské ostáva naďalej podriadené Svätej stolici, ale ordinár diecézy má právo podieľať sa na práci v rámci Slovenskej cirkevnej provincie), nebol biskup Gábriš menovaný za arcibiskupa - metropolitu. Po vydaní vyhlásenia Quidam episcopi sa jeho tvrdý postoj k vládnej moci ešte väčšmi prehĺbil a jeho postavenie medzi ľuďmi upevnilo.

V posledných rokoch sa jeho zdravotný stav prudko zhoršoval, biskup začal strácať zrak, čoraz menej mohol vykonávať svoje apoštolské poslanie a viac sa zdržiaval vo svojej vile v Piešťanoch. Napriek tomu nestrácal kontakt s dianím v Cirkvi a svojou diecézou. Najmä v jubilejnom roku sv. Metoda (1985) sa tešil veľkej pozornosti a priazni veriacich, čo sa prejavilo na kňazskej púti za účasti biskupov a ordinárov z celej ČSSR na Velehrade v apríli 1985 a potom na celonárodných oslavách 5. júla 1985 taktiež na Velehrade za účasti štátneho sekretára Vatikánu kardinála Agostina Casarolliho. Na pamätnej púti v Šaštíne v septembri toho istého roku akoby chcel verejne uzavrieť svoj život a zreteľne dať najavo, že si uvedomuje svoj blížiaci sa odchod z toho sveta. Jeho kázeň vyvolala veľký ohlas po celom Slovensku.

Biskup sa potom už len veľmi ťažko mohol pohybovať, až prišiel rok 1987 a s ním obdobie veľkého utrpenia jeho života a 13. november - začiatok novény k Panne Márii Trnavskej, ktorú tak veľmi miloval a uctieval - deň, v ktorom sa rozlúčil s týmto svetom. Do trnavského Katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa sa prišli so zosnulým arcipastierom rozlúčiť tisíce veriacich a bola to veľká manifestácia viery. Svätú stolicu zastupoval arcibiskup Achille Silvestrini, tajomník Rady pre verejné záležitosti Cirkvi, osobitný nuncius arcibiskup Francesco Colasuonno, emeritný arcibiskup viedenský kardinál Franz König, viedenský arcibiskup Hans Hermann Groer, pražský arcibiskup kardinál František Tomášek, nitriansky biskup Ján Pásztor, banskobystrický biskup Jozef Feranec, olomoucký apoštolský administrátor biskup Jozef Vrána, ordinári slovenských diecéz a množstvo kňazov, rehoľníkov a rehoľníčiek, zástupcovia nekatolíckych cirkví, predstavitelia štátu a nechýbali ani štátom neuznaní biskupi Karel Otčenášek, Ján Ch. Korec a Peter Dubovský. Veľkú pozornosť vyvolal sústrastný telegram Svätého Otca Jána Pavla II., ktorý urobil niečo nezvyčajné: vymenoval biskupa Júliusa Gábriša posmrtne - za titulárneho arcibiskupa in memoriam. Toto vyznačenie sa nechápalo a nechápe iba ako nejaká zdvorilostná pozornosť, ale ako výrazné ocenenie práce zosnulého biskupa - in memoriam tit.

Prehľad významných udalostí v Nitrianskej diecéze

tags: #biskupstvo #nitra #oznam #arcibiskup #gabris