Biskupská synoda o mladých sa konala vo Vatikáne. Na Slovensku k nemu dopomohlo nedávne blahorečenie Anny Kolesárovej.
Organizátori slávnosti blahorečenia Anny Kolesárovej v Košiciach spustili registráciu. Určená je pre pútnikov z farností, spoločenstiev či reholí a koncelebrujúcich kňazov, ktorí budú cestovať objednanými autobusmi, autami alebo verejnou dopravou na slávnosť blahorečenia v sobotu 1. septembra 2018.
Vo štvrtok 30. augusta 2018 sa farnosti zjednotili v duchovnej príprave na blahorečenie Anny Kolesárovej.
Košický eparcha Milan Chautur CSsR slávil 27. mája v Cerkvi Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Trebišove svätú liturgiu, pri ktorej 26 detí farnosti slávnostne prijalo najsvätejšiu Eucharistiu. Ako príklad viery dal deťom vladyka Milan Annu Kolesárovú, ktorá radšej volila smrť ako hriech.
Slávnosť počas ktorej bola vyhlásená Anička za blahoslavenú sa konala na štadióne TJ Lokomotíva, KOŠICE. Na štadióne TJ Lokomotíva Košice bol vyhradený sektor pre NEPOČUJÚCICH. Zároveň bolo zabezpečené tlmočenie do posunkovej reči od 9:00 do skončenia slávnosti o cca 12:30.
Sestra Katarína Krištofová je postulátorka kauzy pre blahorečenie a svätorečenie blahoslavenej sestry Alfonzy Márie Eppingerovej. V relácii Medzi nebom a zemou priblíži život zakladateľky ich rehoľa a vysvetlí, ako prebiehali jednotlivé kroky blahorečenia, na ktorom pracovala 14 rokov.
Pastiersky list k príprave na blahorečenie Božej služobnice Anny Kolesárovej (19. 8.)
Krásne ovocie vo forme šíriacej sa kultúry zdravých vzťahov založených na čistej láske, umocňuje blahorečenie Anny Kolesárovej.
Presne tak, ako to urobila aj Anna Kolesárová.
Vo veku 79 rokov zomrel 29. mája bývalý rektor Trnavskej univerzity (TU) Peter Blaho. Posledná rozlúčka s ním bude v Bratislave 2. júna o 10.30 hodine v kostole na Uršulínskej ulici a následne bude pochovaný na cintoríne v Slávičom údolí.
Boli ustanovené dve komisie, teologická a historická, a promotórom bol predložený zoznam 38-mich svedkov ktorým bolo položených 87 otázok.
Písomnosti o ktoré sa opierali faktografické údaje boli hlavne zápis v matrike zomrelých a v krstnej matrike v Pavlovciach nad Uhom, kronike farského úradu či zápis v úmrtnom liste. Temer všade sa nachádza poznámka, že Anna zomrela pri obrane svojej integrity.
Súčasťou procesného spisu je tak aj 14 svedectiev mladých, ktorí navštívili Vysokú nad Uhom o tom, ako sa obrátili a zmenili svoj život. Ich svedectvá boli v Ríme veľmi ocenené a som presvedčený, že sa veľkou mierou zaslúžili o to, aby bolo vo Večnom Meste cítiť pravú duchovnú atmosféru a silu tohto príbehu.
Kongregácia odpovedala pozitívne.
Vzhľadom na to, že proces bol na diecéznej úrovni vedený podľa všetkých právnych noriem a spis bol prichystaný v duchu predpísaných kritérií sme nemuseli nič opravovať ani doplňovať. Iniciatívne sme dokonca do spisu priložiliuž spomínaných 14 svedectiev mladých ľudí, ktorí boli príbehom Anny osobitne oslovení a prežili vlastné obrátenie.
Na podnet mnohých ľudí zaujímajúcich sa o príbeh Anky Kolesárovej sa začal proces blahorečenia tejto Božej služobnice.
Na vigíliu publikácie jeho exhortácie Gaudete et exsultate o povolaní k svätosti v dnešnom svete sa stal cieľ diecézneho procesu beatifikácie tejto Božej služobnice v marci toho roku potvrdený sv. otcom pápežom Františkom.
Životopis Anny Kolesárovej
Príbehy písané Bohom sa končia happy endom. Podľa zápisu v matrike hostia sanctae castitatis (obeta svätej čistoty) možno povedať, že to bola obeta dievčaťa, ktoré vedelo, čo je správne.
V mysli mi ožíva obraz dediny, takej, aká je za mojimi oknami. Po ceste utekajú štyri dievčatá. Vrkoče im siahajú takmer po pás. Anka má na hlave venček z púpav, ďalší opatrne drží v ruke, lebo ten je pre Pannu Máriu. Nebeská Matka ich všetky dobre pozná.
Keď Anka v trinástich rokoch stráca mamu, nachádza silu, ako inak, v Bohu. Ešte detské ruky sa učia variť, prať, upratovať. Domácnosť pod jej vedením nikdy nie je pustá. Prichádzajú k nej kamarátky, verné spoločníčky, susedky, ba aj tety zblízka pomáhajú. Anka je s každým zadobre. A vrkoče rastú ako z vody.
Letá sa míňajú čľapkaním sa v rieke, zimné dni zase spevmi a žartíkmi aj v kuchyni u Kolesárovcov. Anka už vie uvariť takmer všetko, je z nej mladá slečna.
Častejšie ju vidno stáť pri studni a naberať vodu, aby ňou umyla zemiaky, napojila zvieratá. Zopár hltov dopraje aj sebe. Vidno ju pri sporáku aj medzi dievčatami na púti k Panne Márii do Klokočova. Opäť nesie veniec z jednoduchých púpav. Prostá krása sprevádza celý jej čistý život.
Prichádza november. Takých tu už bolo. Ale dievča cíti, že sa niečo deje, že čosi je iné. „Bojím sa, teta, aby ma nezbadali. Vojaci nesmú zistiť, že som mladá,“ odpovedá šestnásťročná Anka. Jej plán zatiaľ funguje.
Cez dedinu prechádza front. Z každej strany lietajú guľky, vybuchujú granáty, ľudia sú ukrytí v pivniciach. Vojaci prichádzajú oslobodiť územie a pri hľadaní nepriateľa sa správajú ako šelmy. So samopalmi vnikajú do domov. Keď jeden vbehne do domu Kolesárovcov, všetci sú v pivnici. A dievča poslúcha. Dobrý úmysel sa však mení na tragédiu.
Vojak raz-dva príde na to, že hrubá tmavá látka nezahaľuje dospelú osobu, ale mladé dievča. Krásne a čisté. Dievča si v duchu premieta svoj život, pretkaný stopami milujúceho Boha. Vracia sa k detstvu, k rokom bez matky aj krásnym chvíľam na púťach, v dedine, medzi svojimi. Vie, že je milovaná, a hriech sa jej protiví, preto urobí obdivuhodné rozhodnutie. V tej chvíli akoby sa zastavil čas.
Bezradný otec, svedok najhrozivejšieho divadla vo svojom živote, prosí Boha o milosť. „Apočko, zbohom! Ježiš, Mária, Jozef!“ Vtom padajú výstrely.
Na druhý deň chlapi rozbíjajú stodolu a z takto získaných dosák stĺkajú malú truhlu. Ženy zase pripravia do rakvy bezvládne Ankino telo. V noci potajomky pochovávajú mučenicu čistoty. Bez kňaza, bez akýchkoľvek slávnostných obradov. Inak sa nedá.
Dnes na mieste, kde sú uložené Ankine pozostatky, stojí kameň s nápisom: RADŠEJ SMRŤ AKO HRIECH. Čítajú ho tisíce mladých, ktorí v nej vidia vzor.
Anna Kolesárová
(Presnejšie životopisné údaje a fotokópie významných dokumentov súvisiacich s Ankinou obetou nájdete v knihe Bartolomeja Gábora s názvom Sila čistej lásky.
Odkaz Anny Kolesárovej
Výpoveď jej života volá po nefalšovanej autenticite. Pozýva byť svedkom, ktorý ctí nemeniace sa princípy. Princípy, ktoré garantujú perspektívu nadčasového pohľadu a zároveň zasadzujú jednotlivca i spoločnosť do reality života prežívaného veľmi pravdivým spôsobom. Nasledovanie príkladu jej života nie je lacnou zábavou. Dáva však záruky, že cesta človeka sa nekončí sklamaním ani prehrou, ale vedie k večnému všetko objímajúcemu stretnutiu s Bohom Láskou.
Ak bude Boh prameňom nášho života, ak bude prameňom sily v každej ťažkosti i radosti, ak ním naplníme svoje vzťahy a zostaneme verní Ježišovi, určite aj neskôr, možno v manželstve alebo zasvätenom živote zostaneme šťastní. Len hľadajme a objavujme každý deň živého Boha v Božom slove, Eucharistii a sviatostiach. Nechajme sa formovať v čistom Srdci Panny Márie, našej Nebeskej Matky. Potom bude aj naša láska verná, pravá a obetavá. Zbavíme sa strachu o seba a vydáme aj pred inými svedectvo o Ježišovi, ktorý nás nekonečne miluje.
Naplnená Ježišom sa viac bránila hriechu ako smrti. Rozhodla sa rýchlo, podľa hlasu svojho svedomia, ktoré bolo formované v Ježišovej škole. Rozhodla sa pre slobodu a čistotu svojej nesmrteľnej duše, hoci vedela, že stratí slobodu a život svojho tela. Rozhodla sa ako múdra panna, ktorá bez zaváhania išla s horiacou lampou v ústrety svojmu Ženíchovi. Rozhodla sa tak pre to, lebo mala vo svojej lampe dosť oleja. Oleja ktorý tam naliala modlitbami, sviatosťami, mariánskou úctou a čistým životom.
Obetovanie sa pre pravé hodnoty života zasiahlo tisícky sŕdc mladých ľudí ktorí už roky prichádzajú do Vysokej nad Uhom a zmenil ich príbehy lásky. Príbehy lásky medzi chlapcom a dievčaťom a medzi človekom a Bohom. Púte radosti, púte zrelosti, ale aj duchovné cvičenia sú tam vonkajšími prejavmi rastu nových ľudí.
To je presne to, čo Anna Kolesárová ponúka tomuto svetu.
Pútnický dom Anny Kolesárovej
Proces blahorečenia
Príbeh Anny Kolesárovej bol ľuďom známy už od začiatku, ale politická a spoločenská situácia pred r. 1989 neumožňovala začať proces jej blahorečenia.
V polovici 90-tych rokov z popudu košického arcibiskupa Alojza Tkáča a kňaza Pavla Hudáka sa začalo nahlas hovoriť o začatí procesu blahorečenia.
Otec Pavol Hudák tento príbeh ešte viac spopularizoval medzi mládežou a študentmi nie len v Košiciach, ale na celom Slovensku. V roku 1999 začali tzv. Púte radosti k hrobu Anny Kolesárovej, neskôr Púte rodín a Púte zrelosti.
Otec Pavol Hudák tak z pozície aktora požiadal košického arcibiskupa o jeho stanovisko začatiu procesu. Po súhlase Konferencie biskupov Slovenska bola táto žiadosť predložená Kongregácii pre kauzy svätých v Ríme.
Oficiálne sa diecézna fáza začala vydaním dekrétu arcibiskupom Alojzom Tkáčom 24. februára 2009. Tento dekrét bol vydaný ako reakcia na tzv. Supplex libellus postulátorom kauzy.
Nasledovalo vytvorenie 15-členného tribunálu ktorý mal viesť samotný proces.
Dôležité bolo sledovať jednotlivé etapy procesu tak ako sú uvedené v inštrukcii Kongregácie Sanctorum Mater z r. 2007. Jedná sa o 150 článkov ktoré jasne popisujú jednotlivé právne kroky počas tohto procesu.
Vzhľadom na to, že proces začal až 65 rokov po smrti Anny bolo potrebné čo najrýchlejšie vypočuť svedkov, z ktorých väčšina už bola v pokročilom veku.
Osobitne cenné boli výpovede ľudí ktoré boli zaznačené v 90-tych rokoch, teda ešte pred začiatkom procesu.
Osobne si myslím, že mladí ktorí prichádzajú k hrobu Anny zohrali v procese veľkú úlohu. Aj keď neboli priamo účastní procesu, vydali veľké svedectvo o tom, ako ich príbeh spred 74 rokov oslovuje a premieňa.
Už od roku 1999 sa vo Vysokej nad Uhom organizujú pravidelné púte mladých, a následne aj rodín ktoré vznikli. Toto milostivé miesto navštívili už desiatky tisíc mladých pútnikov. Som presvedčený o tom, že odhodlanie a láska mladých ktorí prichádzajú k hrobu Anny boli posilou a motiváciou aj pre členov tribunálu.
Anna Kolesárová bude prvá slovenská blahorečená z laického prostredia. Príbeh Anny je dôkazom toho, že k svätosti je povolávaný každý.
Slávnosť blahorečenia Anny Kolesárovej
Je pravda, že Anna zomrela za tragických okolností, ale práve to môže byť povzbudením pre laikov, že Boh dáva hrdinskú silu každému človeku ktorý mu je blízky. Rozdiely medzi kňazmi, rehoľníkmi a laikmi sú v skutočnosti bezvýznamné v porovnaní s tým čo nás spája, a to je sila nášho krstu. Ten z nás všetkých, bez rozdielu, robí Božie deti.
Bol som oslovený na jeseň r. 2008. Postulátor tejto kauzy je v Ríme a na Slovensku bol iba raz. Bolo pre to potrebné zabezpečiť priebeh procesu niekým z miestnych, košických kňazov. Pravdepodobne určitú úlohu zohrala aj skutočnosť, že som v Ríme študoval cirkevné právo a tak komunikácia s postulátorom či kongregáciou v Taliansku nebola problémom. Príbeh Anny Kolesárovej som poznal už niekedy v roku 1998. Ďalšie roky som však strávil formáciou a štúdiom v zahraničí. O to viac ma po mojom návrate na Slovensko v r. 2005 oslovil nárast záujmu o jej osobu. V tom čase už existovalo doslova hnutie mladých ľudí ktorí každý rok v tisíckach putovali k jej hrobu.
Jednoduchý život Anny Kolesárovej je však veľkým odkazom. Vieme, že pravidelne pristupovala k sviatostiam, modlievala sa ruženec spolu so svojimi susedmi a aktívne prežívala svoju vieru. To ju posilňovalo a dávalo odvahu aj v ťažkej situácii, keď mala urobiť rozhodnutie svojho života. Nerozmýšľala veľmi, nehodnotila, ale zareagovala tak, ako jej to jej viera určovala. To či lampy na ulici fungujú alebo nie sa vidí až po západe slnka. Anna jasne zažiarila, majúc v sebe dostatok oleja viery, aby išla ako múdra panna v ústrety svojmu Ženíchovi. Ako kňaz teda vidím, že v spojení s Kristom a čerpajúc silu z Jeho milostí - ako ratolesti z viniča - je každý z nás schopný prejaviť hrdinskosť.
Úlohou diecézneho procesu nie je vydávať žiadne stanovisko, tým menej hodnotenie. Predmetom snažení v diecéze je dôsledne zozbierať dokumenty týkajúce sa božej služobnice a zaslať ich do Ríma.
Mojou úlohou ako vicepostulátora bolo právne ošetriť a garantovať platnosť jednotlivých právnych krokov a fáz procesu. To znamenalo okrem iného komunikovať s členmi tribunálu, koordinovať jednotlivé kroky či zabezpečiť preklad textov do taliančiny. Zároveň mi prináležala úloha komunikovať s postulátorom a Kongregáciou v Ríme.
Diecézna fáza procesu bola ukončená na Slávnosť Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, 8. decembra 2011. Zapečatené spisy procesu boli odoslané do Ríma. Ich celková váha bola 12 kíl. Na jar r. 2012 boli spisy slávnostne otvorené a nasledovalo skúmanie ich právnej platnosti. Následne bol vydaný dekrét o právnej právoplatnosti. Nasledovalo ich zviazanie do tzv. Verejnej kópie a vyhotovenie dvoch sumárov - Testium a Documentorum. Na základe týchto sumárov bolo vypracované tzv. Positio a následne boli dokumenty zviazané do tzv. Pozícia. Takto upravené dokumenty boli odovzdané pre štúdium tzv. Vatikánskej fázy. Bol určený relátor kauzy, ktorý pôsobil ako jej tútor. Dokumenty kauzy boli následne študované historickou a teologickou komisiou a po ich priaznivom hlasovaní odovzdané na preštudovanie kardinálom. Pozitívne hodnotenie kardinálov bolo následne doručené pápežovi, ktorý 6. marca 2018 vydal dekrét schvaľujúci beatifikáciu Anny Kolesárovej.
Vzhľadom na to, že proces bol na diecéznej úrovni vedený podľa všetkých právnych noriem a spis bol prichystaný v duchu predpísaných kritérií sme nemuseli nič opravovať ani doplňovať. Iniciatívne sme dokonca do spisu priložiliuž spomínaných 14 svedectiev mladých ľudí, ktorí boli príbehom Anny osobitne oslovení a prežili vlastné obrátenie. Máme pred sebou ešte ďalšiu intenzívnu spoluprácu v súvislosti s prípravou beatifikácie Anny Kolesárovej 1. septembra 2018. V Košiciach privítame novo uvedeného prefekta Kongregácie pre kauzy svätých kardinála Giovanniho Angela Becciu.
Nemyslím si, žeby sa boli počas vedenia procesu vyskytli nejaké osobitné problémy. Nikto z členov tribunálu však takúto misiu pred tým nemal a v takejto pozícii nepôsobil. Nemali sme s tým skúsenosti. Bolo tak potrebné dôkladne naštudovať jednotlivé kroky a etapy procesu, zabezpečiť spoluprácu členov tribunálu, preklady textov do taliančiny. Bol to veľký objem práce, ale vynaložená námaha celkom určite stála za to, aby v príbehu Anny Kolesárovej bolo jasne vidieť veľké Božie dielo.
Niektorí si kladú otázku ohľadom odkazu, ktorý je aj na hrobe „Radšej smrť ako hriech“. Je táto interpretácia v súvislosti s Annou Kolesárovou správna? Naznačuje to totiž, že prípadné znásilnenie by znamenalo, že sa dopustila hriechu.
Tejto námietke rozumiem veľmi dobre a je naozaj potrebné ju vysvetliť. Hriech je vedomé a dobrovoľné prekročenie Božieho zákona. Logicky by tak Anna bola stále obeťou a vojak agresorom, aj keby ju nebol zastrelil. Prípadne znásilnenie by celkom určite nebola jej vina, keďže by takto nemala na výber. Je to obsiahnuté v samotnom termíne znásilnenie. To čo chce nápis „Radšej smrť ako hriech“ vyjadriť je skutočnosť, že Anna bola v každom prípade odhodlaná chrániť svoju čistotu aj keby mala na výber. Vždy by si zvolila radšej zomrieť, ako sa dobrovoľne dopustiť hriechu. Je to vyjadrenie jej presvedčenia, podloženého jej náboženským životom.
tags: #blahorecenie #anny #kolesarovej #cirkev